Vplyv obchodnej vojny, ktorú rozpútal americký prezident Donald Trump, sa začína prejavovať aj napriek 90-dňovému odkladu recipročných ciel. Pre EÚ sa situácia môže vyvinúť dvomi smermi. Buď ju naženie do náručia Číny, alebo sa Brusel s Pekingom ešte viac odcudzia.
Únia má hneď po Spojených štátoch druhý najväčší spotrebiteľský trh na svete. Čína je tretia. V posledných rokoch však vzťahy medzi Pekingom a Bruselom neboli práve najlepšie. Podľa analytikov je preto veľmi nepravdepodobné, že by sa tieto dve mocnosti v dohľadnom čase stali blízkymi spojencami, hoci by z toho mohli profitovať.
Zmierenie naráža na tvrdú realitu trhu
Z teoretického hľadiska dáva zmysel, že by Čína zaplnila prázdne miesto, ktoré po sebe Spojené štáty v EÚ zanechali. V praxi to také jednoduché nebude. Na geopolitickej úrovni môžu Brusel a Peking pokojne uvažovať o väčšej spolupráci. Problémom sú skôr pretrvávajúce ekonomické konflikty a nezhody v oblasti obchodu a hospodárskej súťaže. Brusel totiž pravidelne kritizuje Čínu za nadprodukciu a to, že únijný trh zaplavuje lacnými výrobkami. Peking podľa neho narúša trhové pravidlá prostredníctvom neférových obchodných praktík.
Možnosti pre ekonomické zblíženie sú obmedzené. Obe ekonomiky sa do veľkej miery spoliehajú na export, čo z Číny a EÚ robí konkurentov – najmä v automobilovom a technologickom sektore. „Pokiaľ Čína neurobí zásadné ústupky, ťažko si viem predstaviť, že by blok súhlasil s prehlbovaním spolupráce,“ zdôraznil Max Bergmann, riaditeľ programu pre Európu, Rusko a Euráziu v Centre pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS).
Treba sa pripraviť na záplavu čínskeho tovaru. EÚ hľadá riešenie, zatiaľ sa len slamky chytá
Americké clá môžu vzťahy medzi Bruselom a Pekingom dokonca ešte viac zhoršiť, keďže majú potenciál eskalovať už existujúce problémy, akým je nadmerný čínsky export. Ak pred ním Spojené štáty zatvoria svoj trh, do Európy môže začať prúdiť ešte viac lacného tovaru, čo zvýši tlak na už tak oslabených európskych výrobcov. Nie je preto vylúčené, že európski politici zvolia voči Pekingu umiernenejšiu rétoriku, aby sa vyhli obchodnej vojne na dvoch frontoch.
Hoci by užšie obchodné väzby s Pekingom mohli EÚ poskytnúť dočasnú úľavu, v konečnom dôsledku nedokážu nahradiť partnerstvo s USA. „Čína jednoducho nie je dostatočne veľký spotrebiteľský trh na to, aby zaplnila túto medzeru,“ varoval analytik Jacob Gunter. Spojené štáty totiž predstavujú 30 percent celosvetovej konečnej spotreby, zatiaľ čo Čína ani polovicu z toho.
Čína má dôvod ľady prelomiť
D. Trumpovo bezprecedentné clo vo výške 145 percent na čínsky dovoz podnietilo Peking k tomu, aby sa aktívne snažil prilákať zahraničných investorov a nájsť nových obchodných partnerov. Z posilnenia vzájomných vzťahov by mohla ťažiť aj EÚ, ktorá má šancu presvedčiť Čínu, aby obmedzila svoju podporu Rusku a jeho vojnovej mašinérie na Ukrajine.
Analytici pritom už naozaj zaznamenali malé uvoľnenia napätia medzi Bruselom a Pekingom. EÚ síce v roku 2024 zvýšila clá na čínske elektromobily, čínske ministerstvo obchodu nedávno informovalo, že sa obe strany dohodli na obnovení rokovaní. Potvrdil to aj hovorca EÚ pre obchod Olof Gill. „Čína sa veľmi bojí stagnácie alebo zhoršenia vzťahov s EÚ, keďže by prišla o svoj posledný vysokokvalitný exportný trh,“ ozrejmil Jasper Roctus z Egmontského inštitútu.
Z krátkodobého hľadiska tak môže EÚ z eskalácie obchodnej vojny medzi USA a Čínou profitovať. Extrémne clá, ktoré na seba tieto dve krajiny uvalili, dokážu zvýšiť konkurencieschopnosť európskych tovarov na ich trhoch. Jeden z diplomatov EÚ však varoval, že nadväzovanie užších vzťahov s Čínou by bolo krátkozraké a pre dlhodobé ekonomické záujmy Únie dokonca až škodlivé. „Je to ako ísť z ruskej kaluže do čínskeho blata,“ uzavrel.
Ďalšie dôležité správy
