Európska únia sa obáva zaplavenia trhu lacným čínskym tovarom potom, čo americký prezident Donald Trump vystupňoval obchodnú vojnu. Opäť prudko zvýšil clá na dovoz z Číny, aktuálne už dosahujú 125 percent. Peking reagoval rovnako, tiež navyšuje tarify a tvrdí, že „bude bojovať až do konca“.
Výsledkom sporov medzi USA a Čínou môže byť presmerovanie exportu do Európy. Európska únia sa obrátila na Peking so žiadosťou o spoluprácu pri sledovaní očakávaného prílevu čínskeho tovaru. Pre Úniu je to podobná výzva, akej čelila počas Trumpovho prvého funkčného obdobia: tovar, ktorý stratí prístup na americký trh, si nájde cestu do Európy a zvýši riziko prehĺbenia globálnej obchodnej vojny, pripomína Politico.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová telefonovala s čínskym premiérom Li Čchiangom, pričom „zdôraznila kľúčovú úlohu Číny pri riešení možného presmerovania obchodu v dôsledku ciel, najmä v odvetviach, ktoré už trpia globálnou nadkapacitou,“ uviedla Komisia.
Ako obísť USA aj Čínu? Európa cieli na nádejný trh, výrobnú základňu a ľudský kapitál v jednom
Očakáva sa, že Čína presunie produkty v hodnote približne 400 miliárd dolárov do nových destinácií, pričom Európa sa javí ako najpravdepodobnejší cieľ vzhľadom na kúpnu silu a rozsah jednotného trhu. Zatiaľ ale nikto nedokáže nahradiť amerického spotrebiteľa – domáca spotreba v USA dosiahla v roku 2023 výšku 19 biliónov dolárov, čo je dvojnásobok oproti EÚ a takmer trojnásobok oproti Číne.
Eurokomisár pre obchod Maroš Šefčovič oznámil vznik pracovnej skupiny na monitorovanie presmerovaného obchodu počas stretnutia s ministrami 27 členských štátov v Luxemburgu. Ak diplomatická iniciatíva s Čínou zlyhá, EÚ pravdepodobne pristúpi k tzv. ochranným opatreniam, teda k zavedeniu dodatočných ciel na náhle prichádzajúci tovar, aby sa predišlo narušeniu trhu.
Firmy sa dali do pohybu. Trumpove clá ničia ich plány a nútia meniť výrobu
Výkonný riaditeľ inštitútu Europeum Martin Vokálek si ale myslí, že najúčinnejším spôsobom je kombinácia právnych, technických a diplomatických krokov. „Ak by EÚ začala proti čínskemu vývozu intenzívne využívať colné prekážky, ešte viac by eskalovala globálnu obchodnú vojnu.“ Je podľa neho kľúčové nájsť vhodný balans medzi ochrannými možnosťami, ktoré Európa má, a snahou o uvoľnenie globálneho obchodu, z ktorého sme prosperovali.
M. Vokálek odporúča nasledujúcu postupnosť krokov:
V prvom rade by EÚ mala zrýchliť a dôsledne uplatňovať antidumpingové a antisubvenčné opatrenia, ktoré už má k dispozícii.
Ďalej je kľúčové vymáhať technické, environmentálne a bezpečnostné normy, ktoré platia i pre tovar dovážaný z tretích krajín – práve tieto štandardy predstavujú efektívnu necolnú ochranu trhu.
EÚ by mala lepšie monitorovať obchodné toky, aby mohla včas reagovať na skokové nárasty dovozu v citlivých sektoroch.
Dôležitá je tiež koordinácia s partnermi ako Japonsko, Južná Kórea či Kanada alebo Austrália, aby sa predišlo masívnemu presmerovaniu čínskeho exportu na iné trhy.
Ak by sa ukázalo, že Čína v rámci snahy kompenzovať stratu z poklesu exportu do USA cielene oslabuje európske firmy alebo vyvíja zásadný tlak na európsku ekonomiku, môže EÚ využiť i nástroj proti ekonomickému nátlaku (Anti-Coercion Instrument), aj keď ten predstavuje až krajné riešenie.
V rámci EÚ zatiaľ neexistuje úplná zhoda na ďalšom postupe. Zatiaľ čo krajiny ako Španielsko presadzujú udržanie otvorenejších obchodných vzťahov s Pekingom, Poľsko, Česká republika a ďalšie štáty podporujú zavedenie prísnejších ochranných opatrení proti prívalu lacného tovaru, ktorý môže zhoršiť pozíciu domácich výrobcov v kľúčových sektoroch.
Ďalšie dôležité správy
