V tieni ruskej vojny na Ukrajine sa potichu zrodilo mocné spojenectvo, ktoré čoraz viac spochybňuje svetový poriadok pod taktovkou Spojených štátov. Prezident Halifaxského medzinárodného bezpečnostného fóra Peter Van Praagh preň v roku 2023 vymyslel skratku CRINK.
Tento pojem v sebe spája Čínu, Rusko, Irán a Severnú Kóreu. Každá z týchto krajín je známa svojím odporom k západnému štýlu života. Zoskupenie dostalo aj iné pomenovanie – os prevratu – keďže má potenciál narušiť a predefinovať rovnováhu moci vo svete. „Izolácia Ruska podnietila ďalších autoritárskych lídrov, aby prišli Putinovi na pomoc. Čína, Rusko, Irán a Severná Kórea – nazývame ich CRINK – teraz pracujú na rozklade globálneho poriadku,“ uviedol P. Van Praagh.
CRINK nie je formálne spojenectvo vytvorené po vzore NATO alebo Európskej únie. Funguje skôr ako pragmatická aliancia postavená na spoločných potrebách, krivdách a strategických ambíciách. Jej členov nespája ideológia, ale odpor k americkej hegemónii, západným sankciám a liberálnemu medzinárodnému poriadku, ktorý formoval svet od konca druhej svetovej vojny.
Ukrajina zjednotila nepriateľov Západu
Vojna na Ukrajine bola katalyzátorom pre vznik CRINKu a zároveň aj spojivom, ktorý jej členov ešte viac stmelil. Rusko, izolované sankciami, muselo hľadať podporu na východe a juhu, aby mu tamojšie krajiny dodali zdroje, ktorými ho predtým zásobovala Európa.
Štáty CRINKu si navzájom poskytujú nielen ekonomickú, ale aj vojenskú a diplomatickú podporu. Možno povedať, že ich spája myšlienka „nepriateľ môjho nepriateľa je mojím priateľom“. Ide o veľmi transakčné, no zároveň nepopierateľne strategické partnerstvo.
Moskva poskytla Pchjongjangu výmenou za tisíce delostreleckých granátov a vojakov nové formy legitimity a vplyvu. Ukrajina vo februári varovala, že polovica ruských zásob munície pochádza práve zo Severnej Kórey. Okrem toho Moskva presmerovala veľkú časť energetických exportov do Číny. Peking na oplátku začal do Ruska vyvážať viac spotrebného tovaru, ktorý mu už Západ pre sankcie viac neposiela.
Čína, ktorá je ekonomickým pilierom skupiny, je cieľovou destináciou pre iránsku ropu a ruský plyn. Peking posiela Rusku polovodiče, ktoré Putinova vojnová mašinéria potrebuje v bojoch na Ukrajine. Čína navyše zodpovedá za vyše 98 percent oficiálnej obchodnej aktivity medzi Severnou Kóreu a zvyškom sveta.
Tisíce severokórejských robotníkov medzitým v Rusku zarábajú peniaze pre Pchjongjang. Ruskí technici pomáhajú Severnej Kórey s vývojom satelitného programu. Irán zas Moskve dodal drony Shahed, ktoré teraz brázdia ukrajinskú oblohu, a k nim aj potrebnú vojenskú expertízu.
NATO situáciu nepodceňuje
„Spoločný trh autokracií“, ako CRINK pomenoval jeden z analytikov Atlantickej rady, začína byť vážnou protiváhou NATO. Os prevratu na rozdiel od západných aliancií, ktoré často zápasia s vnútornými nezhodami, prosperuje vďaka autoritárskej efektivite.
Skupinu nezväzuje žiadna demokratická zodpovednosť ani povinnosť dodržiavať medzinárodné právo. Postupuje preto rýchlo, potichu a často mimo dosahu sankcií. Pre západných stratégov aj z tohto dôvodu predstavuje nový a znepokojujúci typ hrozby. Je to decentralizovaná a odolná aliancia, ktorá snúbi ekonomickú závislosť s vojenskou spoluprácou.
Pre Západ predstavuje aj systémovú výzvu. Členovia CRINKu vytvárajú efektívne alternatívne štruktúry, vďaka ktorým medzi nimi ďalej prúdia financie, obchod i technológie. Transakcie čoraz častejšie uskutočňujú v miestnych menách, čím obchádzajú americký dolár a oslabujú západnú kontrolu nad globálnym finančným systémom. Ich kroky sú preventívne a strategické, zamerané na vytvorenie paralelného svetového poriadku, kde západná dominancia nie je ani samozrejmá, ani vítaná.
Hrozba zo strany CRINKu prinútila NATO podniknúť nevídaný krok a nadviazať kontakt s demokraciami v indo-pacifickom regióne. Európski ministri obrany sa v roku 2024 stretli s predstaviteľmi Austrálie, Nového Zélandu, Južnej Kórey a Japonska. Išlo o symbolické i praktické gesto, ktorým sa aliancia pokúsila rozšíriť svoje pole pôsobnosti.
Ďalšie dôležité správy
