Čoraz častejšie využívanie umelej inteligencie vytvára otázky, či nové technológie nemenia spôsob, akým sa učíme aj rozmýšľame. Nedávna štúdia výskumníkov z Microsoftu a Carnegie Mellon University priniesla dôkazy o tom, čo si mnohí už dávno mysleli.
Výskum sa zameral na 319 pracovníkov z oblasti IT, vzdelávania, obchodu či administratívy. Zistil, že používanie AI bolo spojené s nižšou mierou kritického myslenia — teda schopnosti analyzovať, klásť si otázky a nepreberať informácie pasívne. Informuje o tom britský Telegraph.
„Generatívna AI znižuje vnímané úsilie potrebné na vykonávanie úloh vyžadujúcich kritické myslenie,“ uvádza štúdia. „Ľudia s vysokou dôverou v AI vykazovali menšiu snahu myslieť kriticky.“ Vedci varujú, že ak sa budeme príliš spoliehať na AI, naše mentálne schopnosti môžu ochabnúť a v kľúčových chvíľach nebudeme pripravení riešiť problémy samostatne. „Technológie môžu zvýšiť efektivitu, no zároveň znižovať našu angažovanosť a schopnosť riešiť problémy nezávisle,“ upozorňujú autori štúdie.
Šéf sa pozerá. Na trhu sú čoraz účinnejšie nástroje, ktoré odhalia neproduktívnych zamestnancov
Navrhli aj niekoľko riešení, ktoré by mohli používateľom AI pomôcť kriticky myslieť:
Doplnkové otázky: AI by mala ľuďom pri poskytovaní odpovedí klásť doplňujúce otázky, čím by používateľov prinútila premýšľať o tom, čo im práve bolo povedané.
Kognitívne brzdy: Uvedenie viacerých odpovedí, z ktorých si používateľ musí vybrať pred zobrazením správnej, alebo zámerné spomalenie reakčného času AI.
Problémom je, že ľudia takéto riešenia neobľubujú. „Používatelia najviac neznášali práve tie nástroje, ktoré najviac obmedzovali prehnané spoliehanie sa na AI,“ uvádza štúdia.
Profesor a behaviorálny psychológ na Swiss Business School v Zürichu Michael Gerlich to zhrnul jednoducho: „Ľudia majú radi pohodlie. Ak existuje nástroj, ktorý im uľahčí život, budú ho používať — aj na úkor vlastného myslenia.“
Ďalšie dôležité správy
