Väčší komfort pre klientov a viac povinností pre bankové domy prinesie od začiatku budúceho roka nový zákon o platobnom styku. Upraví a skráti lehoty na vykonávanie medzibankového platobného styku, ktoré banky musia dodržiavať.
Umožní mimosúdne vyrovnávanie sporov, pričom stály rozhodcovský súd budú zabezpečovať banky. Minulý týždeň prešiel zákon prvým čítaním v Národnej rade (NR) SR.
Výplata za dva dni
Najvýznamnejšou zmenou, ktorú prináša zákon o platobnom styku budú lehoty na prevody peňažných prostriedkov. Doposiaľ prevod peňazí z jedného účtu na druhý medzi dvomi bankami mohol trvať maximálne tri dni. Upravovala to však iba vyhláška Národnej banky Slovenska (NBS) o zásadách platobného styku medzi bankami.
Nový zákon prevodné lehoty pri medzi dvomi slovenskými bankami skráti na dva pracovné dni. Domáci prevod od odpísania po pripísanie prostriedkov na účet v rámci jednej banky musí byť zrealizovaný v ten istý deň. Aj keď väčšia predstaviteľov jednotlivých bankových domov tvrdí, že tieto lehoty dodržiavajú aj v súčasnosti, nie je to vždy pravda. Lepším klientom vedia prostriedky presunúť do inej banky aj v rámci toho istého dňa.
"Všetky banky sú schopné realizovať takéto prevody do dvoch dní, ale nie všetky to robia,“ potvrdzuje riaditeľ legislatívneho a právneho odboru NBS Štefan Hrčka na základe prieskumov, ktoré pracovníci centrálnej banky vykonali. Ak banka peniaze klientov podrží, môže ich aj cez noc zhodnotiť na finančnom trhu.
Plus pre klientov
Nedodržiavanie lehoty na prevod nie je vo vyhláške priamo sankcionované. Domáhať sa kompenzácií za nedodržiavanie týchto termínov môže klient iba podľa všeobecných ustanovení, napríklad v zmysle Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení. To je však komplikovanejšie. Banky pritom už pri podaní reklamácie požadujú nemalé preddavky. Klienti tak najmä pri nízkych sumách od sťažností radšej cúvnu.
Nový zákon by mal tieto nedostatky odstrániť. Stanovil totiž sankcie za nedodržanie týchto termínov a to úrokom, ktorý je dvojnásobkom dvojtýždennej reposadzby NBS, čiže v súčasnosti 16,5 percenta. Okrem úroku má klient nárok i na náhradu prípadnej škody. Náklady spojené s reklamáciou má uhrádzať banka. Ak nebola oprávnená, prenesie ich na klienta.
V nadväznosti na zákon o rozhodcovskom konaní nový zákon bankám prikazuje zriadiť a financovať stály rozhodcovský súd a ponúknuť klientom mimosúdnu cestu riešenia sporov. Podľa praxe v iných krajinách by malo byť takéto riešenie rýchlejšie a lacnejšie. Podanie návrhu na rozhodcovský súd sa podľa zákona nespoplatňuje. Klient však môže ponuku odmietnuť a domáhať sa práva cez riadne súdy.
Banky si určia samé
Podľa pripravovaného zákona budú lehoty na vykonávanie medzinárodného platobného styku v rámci krajín Európskeho hospodárskeho priestoru päťdňové. Budú však platiť až od vstupu Slovenska do EÚ. Dovtedy však majú banky povinnosť informovať o lehotách a poplatkoch, za akých sú prevody peňazí do iných krajín schopné realizovať. Tie by potom banky mali dodržiavať.
Táto povinnosť je však podmienená tým, že to bankám „musí byť známe“. Môže byť problematické stanoviť lehotu či poplatky pri prevodoch „do exotických krajín, prípadne krajín, kam banka nikdy prevod nerobila,“ podčiarkuje Š. Hrčka. Okrem toho získanie takejto informácie môže byť pomerne nákladné.
Pre klienta však môžu byť veľmi osožné. Lehoty a poplatky do jednotlivých krajín sú rôzne. Môžu presiahnuť mesiac a vyšplhať sa aj nad sto eur (4 250 Sk). Vtedy si klient rozmyslí, či sa mu takýto prevod oplatí.
Aj elektronické peniaze
Zákon prvýkrát upravuje i oblasť elektronických platobných prostriedkov. „V súčasnosti je zodpovednosť iba na bankách a ich obchodných podmienkach,“ konštatuje Š. Hrčka. Podľa zámeru NBS by to malo viesť k zvýšeniu dôvery verejnosti k elektronickým platobným prostriedkom.
EÚ odporúča obmedziť zodpovednosť klienta, keď mu niekto zneužije stratenú alebo ukradnutú platobnú kartu, do okamihu ohlásenia straty na 150 eur (zhruba 6 400 Sk). „Rovnako prebral túto definíciu i slovenský zákon, banka však môže stanoviť aj inú mieru zodpovednosti,“ podčiarkuje Š. Hrčka. Výšku odchýlky musí klientovi oznámiť.
Po tom, ako klient stratu oznámi, nezodpovedá za škody a má právo požadovať od vydavateľa vrátenie odčerpaných peňazí. „Ak však držiteľ hrubo zanedbá plnenie svojich povinností, bude za prípadnú škodu zodpovedať v plnom rozsahu,“ upozorňuje hovorca NBS Ján Onda. Okrem toho má banka na základe nového zákona povinnosť informovať o akejkoľvek zmene v jej obchodných podmienkach. V súčasnosti ich môže meniť bez toho, aby o tom klient vedel.
Nad rámec
Po prvý krát bude problematika platobného styku komplexne zastrešená jedným zákonom. V súčasnosti upravujú problematiku platobného styku viaceré všeobecne záväzné predpisy. „Niektoré oblasti boli pritom upravované veľmi nezáväzne a povrchne,“ upozorňuje Š. Hrčka.
Mnoho oblastí, ktoré zákon zastrešuje, v súčasnosti dokonca nepokrýva žiadna právna norma. „Absentuje inštitút ochrany klienta ako spotrebiteľa vo vzťahu k bankám,“ konštatuje dôvodová správa k zákonu.
Okrem toho patrí zákon o platobnom styku medzi takzvané eurozákony. Zosúľaďuje slovenský právny poriadok s legislatívou EÚ. Výrazné nedostatky v oblasti platobného styku identifikovala v závere minulého roka Európska komisia (EK). Jej pravidelná správa o pripravenosti Slovenska na členstvo upozornila, že „v oblasti fungovania platobných systémov je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie na dosiahnutie plného súladu“ s právom únie. V rámci štvrtej kapitoly o slobodnom pohybe kapitálu to bola jej najväčšia výhrada.
Pripravený zákon o platobnom styku dokonca upravuje viac, ako vyžadujú smernice EÚ. Tie tie sa totiž netýkajú individuálnych platobných systémov jednotlivých krajín, iba cezhraničného styku. „Bolo by paradoxom, keby sme zákonom upravili zahraničný platobný styk a tuzemský nie,“ dodáva Š. Hrčka.
