Podľa nového zákona o rozhodcovskom konaní, ktorý nadobudne účinnosť od 1. júla tohto roka, si môže každá právnická osoba zriadiť a na svoje náklady udržiavať stály rozhodcovský súd. Podľa riaditeľky odboru legislatívy civilného práva Ministerstva spravodlivosti SR Kataríny Valovej to má zabezpečiť rozšírenie rozhodcovských súdov, čím by sa mali odbremeniť od agendy všeobecné súdy.
Liberalizácia zníži renomé
Predseda Slovenskej advokátskej komory Štefan Detvai si však myslí, že „prehnaná liberalizácia môže zapríčiniť, že ujmu utrpí práve účel zákona“. Podľa neho môže skutočnosť, že stály rozhodcovský súd bude môcť zriadiť ktorákoľvek právnická osoba, znížiť renomé jestvujúcich rozhodcovských súdov. Pripustil však, že aj advokátska komora sa zaoberá možnosťou mať vlastný rozhodcovský súd. „V súčasnosti zvažujeme, aké by to malo následky,“ hovorí Š. Detvai.
Najznámejšími rozhodcovskými súdmi na Slovensku sú v súčasnosti Rozhodcovský súd pri Slovenskej obchodnej a priemyselnej komore (SOPK), Rozhodcovský súd pri Komoditnej burze a Rozhodcovský súd pri Burze cenných papierov v Bratislave. Úmysel zriadiť stály rozhodcovský súd oznámila už aj Komora komerčných právnikov SR, a to na základe splnomocnenia podľa § 43a zákona o komerčných právnikoch. Ako povedal jej predseda Jaroslav Brda, čakajú na nový zákon, pretože „nemá význam postupovať podľa starých predpisov“.
J. Brda si však nemyslí, že vďaka novému zákonu nastane výrazné odbremenenie všeobecných súdov. „Nový zákon nie je dobrý a nedokáže to zabezpečiť,“ tvrdí. S ním súhlasí aj Š. Detvai. Ten si dokonca myslí, že nový zákon neposilní ani postavenie rozhodcovských súdov. „Novovzniknuté stále rozhodcovské súdy budú dlho bojovať o svoje postavenie. Výhoda bude na strane tých, ktoré majú tradíciu, ako je napríklad Rozhodcovský súd pri SOPK,“ nazdáva sa Š. Detvai, ktorý je zapísaný v zozname rozhodcov tohto súdu.
| „Boli by sme radi, keby sa so stálymi rozhodcovskými súdmi roztrhlo vrece a preniesli na seba časť agendy všeobecných súdov,“ hovorí riaditeľka odboru legislatívy civilného práva Ministerstva spravodlivosti SR Katarína Valová. |
Zatiaľ funguje len jediný
Podľa Š. Detvaia je Rozhodcovský súd pri SOPK jediný, ktorý funguje. Podľa informácií, ktoré má TREND k dispozícii, rieši asi 12 až 15 prípadov ročne. Predseda tohto súdu Juraj Cúth však tieto informácie TRENDU odmietol potvrdiť s odôvodnením, že „o tejto problematike bolo treba písať pred dvanástimi rokmi“. Stále rozhodcovské súdy pri oboch burzách riešia menej ako päť prípadov ročne.
Právnická osoba, ktorá si zriadi stály rozhodcovský súd, je povinná v Obchodnom vestníku zverejniť zriadenie tohto súdu a jeho pobočiek, štatút a rokovací poriadok súdu. Zverejniť musí aj zoznam rozhodcov, ktorí na zriadenom stálom rozhodcovskom súde pôsobia.
Organizačný poriadok alebo štatút rozhodcovského súdu okrem organizačnej štruktúry upravuje najmä vecnú príslušnosť súdu, podmienky, ktoré majú spĺňať uchádzači o zápis do zoznamu rozhodcov, spôsob výpočtu nákladov rozhodcovského konania a výšky odmien rozhodcov. Účastníci sporu sa však môžu dohodnúť s rozhodcom na jeho odmene odlišne od úpravy vydanej zriaďovateľom rozhodcovského súdu.
V zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu sa uvedie meno a priezvisko rozhodcu, jeho bydlisko a osobitné podmienky, ktoré musel splniť na zápis do zoznamu rozhodcov. Zmluvné strany si však v konkrétnom prípade za rozhodcu môžu ustanoviť aj osobu nezapísanú do zoznamu rozhodcov.
V zozname rozhodcov rozhodcovského súdu pri SOPK figurujú mená známych právnikov. Patrí medzi nich napríklad Ernest Valko, Štefan Detvai či dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Mojmír Mamojka. Rozhodcom je aj predseda SOPK Peter Mihók.Predseda Komory komerčných právnikov SR J. Brda je zase zapísaný v zozname rozhodcov pri Rozhodcovskom súde Hospodárskej komory ČR a Agrárnej komory ČR a pri Medzinárodnom rozhodcovskom súde Rakúskej hospodárskej komory.
FOTO – MIRO NÔTA
