Poukazy na rekreáciu v niektorom zo slovenských turistických zariadení boli agenda lobistov niekoľko rokov. Požiadavku na zavedenie tohto nástroja už dávnejšie presadili pri formulovaní stratégie cestovného ruchu do roku 2013. Museli si počkať až na terajšiu hospodársku krízu, aby sa ich predstavy začali napĺňať, hoci opatrenie nemá s krízou nič spoločné.
Návrh, ktorý ležal začiatkom tohto mesiaca na stole Hospodárskej a sociálnej rade SR, síce neprešiel pre množstvo pripomienok, no ministerstvo hospodárstva, ktoré ho predložilo, sa nevzdáva. Vidí rekreačné šeky ako realitu už v letných mesiacoch.
Akí optimisti
„Ešte sa o týchto veciach rokuje, takže nepredbiehajme,“ odpovedal hovorca rezortu hospodárstva Branislav Zvara na otázku TRENDU, čo sa bude v pôvodnom materiáli prepracovávať. Z dostupnej verzie, ktorú možno nájsť na internetovej stránke vlády, vyplýva, že štát bude cez zatiaľ nešpecifikovaný orgán podliehajúci ministerstvu hospodárstva predávať rekreačné poukazy v nominálnej hodnote 332 eur.
Podľa indícií TRENDU by proces mala zastrešovať Slovenská agentúra pre cestovný ruch. Náklady na dovolenkový šek by si mali podeliť zamestnanci so zamestnávateľmi – po bratsky, na polovice. Systém má byť dobrovoľný. Rovnako dobrovoľný by mal byť aj pre zariadenia cestovného ruchu, ktoré by sa doň zapájali rovnako, ako je to obvyklé pri verejnom stravovaní. No štát bude dobrovoľnosti pomáhať. Zamestnávateľov by mal motivovať daňovými zvýhodneniami.
Príspevok na rekreáciu sa napríklad nebude započítavať ako zdaniteľný príjem zamestnanca a nebudú sa naň vzťahovať ani odvodové povinnosti. Zamestnávateľ si zas bude môcť poukaz uplatniť ako daňovo uznateľný výdavok, tvrdí sa v koncepcii. Čisté náklady zamestnávateľov by tak mali predstavovať len 134 eur, keďže o 32 eur by sa znížila daňová povinnosť.
No stále ide o finančné zaťaženie zamestnávateľov, hodnotí tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták. A dodáva, že je otázne, či budú podniky v čase, keď sa snažia usporiť každé euro a bojujú o udržanie zamestnanosti, ochotné na poukážky prispievať. Tiež je sporné, či budú chcieť samotní zamestnanci momentálne míňať úspory na dovolenky.
Ministerstvo síce predpokladá len postupné zapájanie sa zamestnancov do systému, no celkovo je rezort dosť optimistický. Ráta, že v prvom roku využije šeky 20 a v ďalšom už 30 percent pracujúcich. Na základe „pozorovaní porovnateľných systémov v zahraničí“ prognózuje, že do systému sa postupne zapojí 40 percent ekonomicky aktívnej populácie.
„Kto sa v obchode pohybuje, vie, že je to priveľmi ambiciózny plán,“ myslí si o prognózach predseda Asociácie emitentov stravovacích poukážok Štefan Petrík. Práve vydavatelia týchto cenín zaregistrovali, že by sa mohli do štátom dotovaného biznisu zapojiť. No na to, aby sa rozbehol, nestačí zriadiť internetovú stránku a vydávať katalóg, ako o tom uvažuje ministerstvo hospodárstva.
Štátu budú podľa Š. Petríka chýbať skúsenosti s vydávaním poukážok a tiež kapacity pri budovaní obchodnej siete. Nedá sa to naučiť zo dňa na deň. „Oveľa efektívnejšie by bolo, ak by štát do systému pustil súkromné firmy, ktoré na trhu už pôsobia, ušetril by aspoň tri milióny eur, ktoré má pohltiť vytvorenie celej schémy,“ presviedča šéf asociácie. A dodáva, že tak isto to vo februári urobila rumunská vláda.
Zmena rétoriky
|
Martin Hošták: Je otázne, či budú podniky v čase, keď bojujú o udržanie zamestnanosti, ochotné na poukážky prispievať. |
Optimistické očakávania v súvislosti s rekreačnými poukážkami spochybnil minulý rok rezort financií. Žiadal štatistiky, ktoré by dokázali využívanie systému a tiež doložili pozitívne efekty na hospodárstvo Švajčiarska, Maďarska a Francúzska, ktorých prípadmi si návrh pomáhal. Pri medzirezortnom pripomienkovaní dôkazový materiál z rezortu hospodárstva ministerstvo financií nepresvedčil.
Strážcovia štátnej pokladnice tiež v rámci pripomienok napísali, že pre odvetvie cestovného ruchu už existujú viaceré formy podpory vrátane sociálneho fondu či štátneho príspevku na odborovú výberovú a detskú rekreáciu. Navyše, od vstupu Slovenska do Európskej únie sa z eurofondov čerpajú peniaze na rozvoj a podporu cestovného ruchu.
Preto neexistuje dôvod na vytváranie novej schémy štátnej podpory. Rezort Jána Počiatka v pripomienkach vyjadril obavu, že umelé zvýšenie dopytu po domácom cestovnom ruchu bude viesť k oslabeniu konkurenčnej schopnosti pri súťaži so zahraničnými destináciami. A teda k zníženiu tlaku na rast kvality poskytovaných služieb a vyšším cenám.
No rétorika odporcov sa časom zmenila. „Skúsenosti z okolitých krajín sú naozaj dobré. Sme presvedčení, že takéto poukážky prispejú k podpore cestovného ruchu, ktorý je na Slovensku už mnoho rokov veľmi zanedbávaný,“ tvrdil TRENDU začiatkom marca hovorca ministerstva financií Miroslav Šmál. A spomenul príklad Poľska, kde rekreačné poukážky pomohli domácich udržať v poľských ubytovacích zariadeniach, pretože ich nemohli využiť na slovenskej strane Tatier, kam kedysi chodili lyžovať.
Lenže riaditeľ spoločnosti Vaša stravovacia Libor Daněk to vidí inak. Poľská pobočka jeho firmy vyhodnotila, že miestni zamestnávatelia využívajú systém málo. Ak zamestnancom prispievajú na relax, tak väčšinou v hotovosti zo sociálneho fondu. „Šeky používajú jedine vtedy, keď chcú pracovníka odoslať na konkrétne miesto,“ opisuje L. Daněk. V Poľsku emitujú poukážky majitelia hotelov alebo rekreačných stredísk podľa dopytu zamestnávateľov, dopĺňa.
Pohľad za hranice
Silne odborársky organizované Francúzsko lobistom tiež neposlúži ako najlepší príklad. Podobný projekt tam funguje od roku 1982. Predseda slovenskej asociácie vydavateľov gastrolístkov Štefan Petrík pripúšťa, že nie veľmi úspešne.
Jeho materská firma Chèque Déjeuner so sídlom v Paríži hlási, že poukazy využili v minulom roku tri milióny zamestnaných Francúzov. Teda zhruba desať percent aktívnej populácie. Hoci sa dovolenkové šeky vystavujú na meno zamestnanca, môžu ich využiť aj jeho rodinní príslušníci.
Takže celkovo tento podporný nástroj nakoniec podľa tamojšej Národnej agentúry pre rekreačné poukážky využilo minulý rok zhruba sedem miliónov Francúzov. Tu už by sa očakávania slovenského ministerstva hospodárstva rátajúceho so 40-percentným využitím poukazov k číslam zo zahraničia blížili. Lenže slovenská mutácia tohto protikrízového výmyslu nepočíta s tým, že by boli lístky prenosné na rodinných príslušníkov.
Maďarsko je ešte lepší príklad. Tam počet dovolenkujúcich, ktorí uhradili pobyt špeciálnymi vládou sponzorovanými ceninami, v priebehu rokov 2003 až 2007 narástol šesťnásobne na 1,8 milióna ľudí. Čo predstavuje zhruba 42 percent aktívneho obyvateľstva.
Pochybnosti
Š. Petrík z gastrolístkovej asociácie uznáva, že z celého komplexu opatrení proti kríze ide v prípade poukážok o marginálne riešenie. Podobný produkt už na trhu existuje. Ponúkajú ho, pod rôznymi názvami, všetci súkromní emitenti stravovacích poukážok okrem Doxxu. Napríklad Chèque Vacances od Chèque Déjeuner. Tieto nástroje využíva zhruba jedno percento slovenských zamestnávateľov. No pravda je, že si ich nemôžu dávať medzi daňovo uznateľné náklady.
Na otázku, či majú šancu sa do systému zapojiť hráči z gastrolístkového biznisu, ministerstvo hospodárstva odkázalo, že o súkromnom sektore uvažuje v prípade administrácie a distribúcie rekreačných poukážok. Ktorý z privátnych emitentov nakoniec bude z doktríny o nutnosti podporiť domáci turizmus profitovať, podľa rezortu rozhodne riadne verejné obstarávanie.
Lenže viacerí predstavitelia poukážkových firiem, s ktorými sa TREND rozprával, sú skeptickí. Pripomínajú vlani medializované skúsenosti emitentov so štátnymi tendrami. Najmä ten za zhruba 80 miliónov eur na ministerstve vnútra, ktorý vyhrala spoločnosť Doxx. Ministerstvo nakoniec tender zrušilo, údajne pre špekulácie novinárov o korektnosti súťaže. Podľa denníka Sme spomínaná žilinská spoločnosť vyhrala od volieb minimálne trinásť tendrov v inštitúciách, ktoré vedie nominant SNS alebo ktoré patria pod „dohľad“ tejto strany.
Rozpočtový dosah
Vstup štátu do biznisu s rekreačnými poukážkami mal podľa minuloročného prepočtu ministerstva hospodárstva stáť 6,4 milióna eur. Po medzirezortnom pripomienkovaní okresalo plány na štartovacie náklady v prvom roku na 2,8 milióna eur.
Teraz sa podľa hovorcu rezortu financií diskusia posúva do úrovne, aký by mali rekreačné poukážky vplyv na príjmy samospráv. „Podstatný je teraz názor Združenia miest a obcí Slovenska,“ hovorí M. Šmál. To sa obáva výpadkov na podielových daniach.
A jeho výkonný predseda Milan Muška sa na rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady SR vyjadril, že opatrenie už ide nad rámec memoranda, ktoré mestá a obce podpísali s vládou. V ňom vyjadrili ochotu strpieť výpadok na daniach z príjmov fyzických osôb. Ale teraz majú obavu, aby firmy rekreačnými poukazmi nevyplácali zamestnancov.
Čo by znamenalo okrem iného ďalší pokles príjmov z daní. Po tom, čo vláda znížila ich príjmy zvýšením nezdaniteľného minima, sa, pochopiteľne, boja ďalšej rany svojim rozpočtom. Hoci sa dočkali kompenzácie a môžu hradiť bežnú prevádzku z predaja majetku.
Aj pre negatívne stanovisko združenia J. Počiatek navrhol prerušiť marcové rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady SR. Teraz sa čaká na nový materiál. Lobisti nezaháľajú. Na novom znení koncepcie intenzívne pracovali i v čase uzávierky TRENDU.
Foto - Andrej Balco
