Prekročil prezident svoje právomoci? Kiska hrá s ústavným súdom o čas

Bol to jeden z prvých vážnych krokov prezidenta A. Kisku. Z balíka sudcov, ktorých zvolil parlament v réžii Smeru, si vybral len jednu kandidátku. Za ústavnú sudkyňu vymenoval Janu Baricovú. Päť ďalších návrhov zamietol. Bola medzi nimi spolužiačka premiéra Roberta Fica, notár či bývalý blízky spolupracovník Štefana Harabina.

Sudcovia sa teraz sťažujú na Ústavnom súde. Ten by mal vyriešiť, či prezident prekročil právomoci a či má podľa ústavy možnosť odmietnuť návrhy Národnej rady. Tri sťažnosti boli pridelené senátu na čele so sudcom Ľubomírom Dobríkom, ďalšie dve inému senátu, ktorému predsedá Ladislav Orosz.

Dobríkov senát mal už v utorok verejne zasadnúť, očakávalo sa aj to, že vynesie verdikt. Pojednávanie napokon zrušili. „Prezident Andrej Kiska požiadal listom o odročenie,“ informovala hovorkyňa súdu Anna Pančurová.

Prezident vidí iný prístup senátov

Prezidentov poradca, ústavný právnik Ján Mazák, hovorí, že požiadali o odročenie pojednávania, lebo ho nepovažujú za pripravené. V stanovisku, ktoré poskytol pre TREND.sk, upozornil na rozdielny prístup dvoch senátov Ústavného súdu.

Kým Dobríkov prijal všetky argumenty sťažovateľov bez obmedzenia, druhý senát uviedol, že sťažnosti sú sčasti neopodstatnené. „To sú ústavne veľmi významné rozdiely v postupoch,“ uviedol J. Mazák. Podľa neho by malo zasadnúť plénum a tieto odlišné právne názory zjednotiť. Inak hrozí, že budú senáty postupovať v rovnakých veciach odlišne.

Prezident tiež navrhol vypočuť ako svedkyňu Janu Baricovú, či k nej ako k úspešnej kandidátke pristupoval inak ako k ostatným. Keďže dvaja sťažovatelia podali podnet na disciplinárne konanie proti sudcom, ktorí prezidentovi radili a v tomto prípade koná Súdna rada, žiada tiež zabezpečiť listinné dôkazy, ako skončilo jej
preverovanie.

Kto z koho

Navonok sa zdá, že ide o zložité právne kľučky, v skutočnosti sa hrá o charakter štátu a o to, ako široko budú vymedzené kompetencie prezidenta v súdnictve. A. Kiska je v tomto smere aktívny, keďže si ako prvý prezident dovolil odmietnuť parlamentné nominácie na sudcov.

Dôležité bude, ktorý zo senátov rozhodne ako prvý. Hoci jeho stanovisko nebude pre druhý senát záväzné, bolo by neštandardné, keby tento rozhodol úplne opačne. Kým pri senáte L. Orosza sa verdikt vopred predpokladať nedá, pri Dobríkovom je pomerne predvídateľný.

Denník Sme si už dávnejšie všimol, ako sa pri rozhodovaní o prezidentovej veci Ľ. Dobrík ponáhľa. Kým posúdenie toho, či sťažnosti sudcov prijme na ďalšie konanie, Ľ. Dobríkovi netrvalo ani tri mesiace, podobný prípad riešil takmer rok. Keď sa na nevymenovanie sťažoval zvolený generálny prokurátor Jozef Čentéš, trvalo desať mesiacov, kým sa tým začal ďalej zaoberať.

A. Kiska tiež podával námietku voči zloženiu Dobríkovho senátu. Sedí v ňom totiž sudkyňa Jana Baricová, ktorú A. Kiska vymenoval a chce, aby v celej záležitosti svedčila. Súd však konflikt záujmov nevidí a prezidentovu námietku zamietol.

Sťažovatelia žiadajú, aby Ústavný súd vrátil prezidentovi ich vymenovanie. Iba jeden z nich – Ján Bernát chce aj finančné odškodnenie vyše 113-tisíc eur.