Líderka nemeckej krajne pravicovej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD) Alice Weidelová a maďarský premiér Viktor Orbán našli spoločnú reč. Počas prvého oficiálneho stretnutia v Budapešti ho A. Weidelová označila za „veľký vzor“. „Budeme nasledovať cestu Maďarska, ak budeme súčasťou vlády.“
V. Orbán jej adresoval: „AfD nie je strana, ktorú by premiéri v Európe bežne vítali – ale je najvyšší čas, aby sme to zmenili.“ Zároveň uistil voličov: „Všetko, čo dnes AfD predstavuje, by bolo pre Maďarsko prospešné.“ Zdôraznil aj úzke ekonomické väzby medzi oboma krajinami a podobnú protiimigračnú rétoriku. Menej než dva týždne pred nemeckými voľbami tak vyslal jasný signál o rastúcej akceptácii AfD, uvádza portál Politico.
Cieľom je rozložiť „skorumpovanú nadstavbu“
A. Weidelová naznačila, že v Bruseli chce s V. Orbánom spolupracovať. „Musíme spolupracovať na reforme Európskej únie za každú cenu. A to sa dá dosiahnuť len zvnútra,“ uviedla. Dodala, že AfD sa o to bude usilovať „znížením právomocí EÚ, rozložením celej byrokratickej, drahej a podľa môjho názoru skorumpovanej nadstavby“. Podobne ako V. Orbán, aj AfD žiada zrušenie sankcií voči Moskve a obnovenie dodávok ruského plynu s cieľom oživiť stagnujúcu nemeckú ekonomiku. Obe strany tiež spája tvrdý postoj k migrácii.
Inflácia v Maďarsku prerastá Orbánovi cez hlavu. Ľudia ju pri nákupoch cítia stále viac
AfD a Orbánov Fidesz sedia v Európskom parlamente v rôznych politických skupinách. V. Orbán minulý rok založil frakciu Patrioti pre Európu. AfD bola z tejto frakcie vylúčená po spore s francúzskou krajne pravicovou líderkou Marine Le Penovou, ktorá sa od nemeckej strany dištancovala po sérii škandálov. AfD si následne vytvorila vlastnú frakciu Európa suverénnych národov. A. Weidelová nedávno získala podporu najbohatšieho muža sveta a poradcu prezidenta USA Donalda Trumpa Elona Muska.
Krajnej pravici patrí východ Nemecka
AfD dominuje medzi nemeckými voličmi najmä vo východných spolkových krajinách. Za jej popularitou nestojí len radikálna rétorika, ale aj pretrvávajúce ekonomické obavy. Po páde Berlínskeho múru v roku 1989 sa východonemecká ekonomika prepadla, uvádza web CNBC. Podniky krachovali a nezamestnanosť prudko stúpla. Napriek stovkám miliárd eur, ktoré vláda vynaložila na podporu regiónu a rozvoj infraštruktúry, mnohí obyvatelia dodnes cítia sklamanie. „Od transformácie v 90. rokoch je ekonomická neistota bežným pocitom v časti východonemeckej populácie,“ povedal politológ z Technickej univerzity v Drážďanoch Manes Weisskircher.
„Gasumlage“ nás ničí, sťažujú sa nemecké podniky. V zásadnú zmenu po výmene vlády neveria
Práve tento pocit neistoty pomohol AfD dosiahnuť vo východnom Nemecku výrazne lepšie výsledky než v západnej časti krajiny. Na celoštátnej úrovni dominujú kresťanskí demokrati CDU/CSU s približne 30-percentnou podporou, pričom AfD je na druhom mieste s 20 percentami. V posledných federálnych voľbách získala len niečo cez 10 percent.
Napriek rastúcej podpore je nepravdepodobné, že sa AfD stane súčasťou vládnej koalície, keďže hlavné politické strany odmietajú spoluprácu s ňou.
Ďalšie dôležité správy
