Politickí lídri označovaní za autoritatívnych lídrov Európy, ktorí sú často kritizovaní za súdržnosť so šéfom Bieleho domu Donaldom Trumpom či ruským prezidentom Vladimirom Putinom, čelia poklesu popularity. Ich vplyv slabne, keďže čelia domácim politickým a ekonomickým výzvam.
Očakávalo sa, že Trumpova inaugurácia posilní nacionalistických a populistických lídrov a ich strany ako maďarského premiéra Viktora Orbána, slovenského premiéra Roberta Fica, nemeckú extrémistickú stranu AfD či Marine Le Penovú a jej krajne pravicovú stranu Rassemblement National vo Francúzsku. Tento efekt sa neprejavil v plnej miere. „Znovuzvolenie Donalda Trumpa na druhé funkčné obdobie v USA sa zdalo byť signálom pre štrukturálny politický posun k podobným populistickým hnutiam v Európe,“ uviedol hlavný stratég pre rozvíjajúce sa trhy v RBC Bluebay Asset Management Timothy Ash pre portál CNBC. „V skutočnosti vidíme zmiešaný obraz, pričom mnohí z Trumpových európskych stúpencov sú pod tlakom.“
Lídri Maďarska a Slovenska – Viktor Orbán a Robert Fico – sú často považovaní za spojencov V. Putina, s ktorým si udržujú dobré vzťahy aj po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022.
Hoci sú ich krajiny členmi Európskej únie, opakovane odmietali iniciatívy Bruselu na zníženie energetickej závislosti od Ruska a zachovali si dovoz ruského plynu a ropy, aby zabránili rastu domácich nákladov na energie. Zároveň kritizovali poskytovanie ďalšej vojenskej a finančnej pomoci Ukrajine a hrozili vetovaním rozšírenia sankcií voči Moskve. V. Orbán však ustúpil po tom, ako dostal od EÚ záruky v oblasti energetickej bezpečnosti. Obaja politici sa teraz stretávajú s poklesom popularity na domácej pôde a rastúcou nespokojnosťou verejnosti i parlamentu.
