Monacké kniežatstvo, prímorský miništát, z troch strán obkľúčený Francúzskou riviérou, prišiel začiatkom mesiaca o svojho dlhoročného panovníka. Knieža Rainier III. zomrel vo veku 81 rokov a bol najdlhšie vládnucim panovníkom v Európe. Na trón totiž zasadol tesne po druhej svetovej vojne. V čase, keď bolo toto kniežatstvo považované za pochybné centrum hazardných hier.
Za 56 rokov svojej vlády pretransformoval miništát na výkladnú skriňu luxusu, slávy a bohatstva. V roku 1993 sa Monako stalo členom Organizácie Spojených národov, vlani ho prijali do Rady Európy.
Moderná „krajinka“
Rainier III. dokázal z Monaka vybudovať modernú krajinu plnú mrakodrapov s prekvitajúcim finančným sektorom a medzinárodným podnikaním. „Rainier bol knieža budovateľ a vizionár, ktorý stál za radikálnou premenou kniežatstva na moderný štát,“ vyhlásil predseda monackého parlamentu Stephane Valeri.
Hviezdy a bohatých magnátov Monako prilákalo na neexistujúcu daň z príjmu fyzických osôb, ktorú zrušilo už v roku 1869. K tradičnému kasínu pribudol bujný finančný sektor, preteky Formuly 1 či známy tenisový turnaj v Monte Carlo. Približne tridsiatim tisícom Monačanov rozšíril Rainier životný priestor expanziou miništátiku na úkor Stredozemného mora.
Zlepšil infraštruktúru a rozšíril prístav, aby sa doň zmestilo viac luxusných jácht boháčov zo všetkých kontinentov. Na mape sveta však kniežatstvo najviac zviditeľnila jeho priam rozprávková svadba s hollywoodskou hviezdou Grace Kellyovou v roku 1956. Manželstvo ukončila v roku 1982 jej tragická autohavária.
Ústavné zmeny
Rodina Grimaldiovcov vládne v Monaku už viac ako sedemsto rokov. A zostane to tak aj naďalej. Žezlo po Rainierovi koncom mesiaca prevezme jediný syn, princ Albert II., vášnivý športovec a nadšenec medzinárodného olympijského hnutia. Okrem iného riadi detskú nadáciu založenú jeho matkou.
Rainier III. totiž pred niekoľkými rokmi zmenil ústavu, vďaka ktorej môže trón pripadnúť už aj slobodnému následníkovi. Reagoval tak na skutočnosť, že jeho syn Albert zostáva aj v 47 rokoch slobodný a bezdetný. Predchádzajúca zmena ústavy pred štyridsiatimi rokmi zrušila formuláciu, podľa ktorej sa kniežatstvo malo v prípade, že by rod Grimaldiovcov nemal mužského následníka trónu, vrátiť pod zvrchovanosť Francúzska. Vlani Monako v tomto zmysle revidovalo medzištátnu zmluvu s Francúzskom, jej nové znenie však ešte nevstúpilo do platnosti.
Privilegované vzťahy
Monako je po Vatikáne druhý najmenší nezávislý štát na svete. Má colnú a menovú úniu s Francúzskom, ktoré po druhej svetovej vojne zvažovalo anexiu kniežatstva. V praxi to znamená, že pri príchode do Monaka z Francúzska neexistujú hranice a v štátiku sa ako platidlo používa jednotná európska mena euro, ktorá pred tromi rokmi nahradila francúzsky frank. Monako získalo dokonca právo raziť euromince s vlastnou zadnou národnou stranou rovnako ako členské krajiny Európskej menovej únie.
Podľa Versailleskej zmluvy z roku 1919 musí monacká politika rešpektovať politické, vojenské a ekonomické záujmy Francúzska. Francúzsko sa stará o verejnú správu Monaka a garantuje aj jeho bezpečnosť. Na čele vlády stojí štátny minister, ktorý má na starosti zahraničnú politiku. Vždy je to štátny občan Francúzska.
Daňový raj bez štatistiky
Monako nezverejňuje štatistické údaje o svojom hospodárstve a obchode. Odhady medzinárodných inštitúcií stanovujú monacký HDP v prepočte na jedného obyvateľa v rozmedzí 29- až 38-tisíc eur. Kostrou ekonomiky je finančný sektor, obchod a cestovný ruch.
Nízke daňové zaťaženie podnikateľského sektora do krajiny prilákalo množstvo firiem. Výber dane z pridanej hodnoty, ktorý uskutočňuje Francúzsko, tvorí približne polovicu príjmov štátneho rozpočtu, ktoré v roku 2002 dosiahli 593 miliónov eur (23,5 mld. Sk). Cestovný ruch generuje štvrtinu príjmov rozpočtu. Bohatých jednotlivcov láka nulová daň z príjmov fyzických osôb.
V súvislosti s rokovaniami o zdaňovaní úspor obyvateľstva v Európskej únii Monako opätovne čelilo obvineniam, že funguje ako daňový raj. Rovnako ako Švajčiarsko, Andorra či San Maríno aj Monako odmietlo automatickú výmenu informácií s členskými krajinami únie o výške bankových vkladov ich štátnych príslušníkov v Monaku. Smernica by mala po posunutí termínu vstúpiť do platnosti v polovici tohto roku.
Všetky spomínané krajiny, ako aj Belgicko, Rakúsko a Luxembursko však budú namiesto poskytovania informácií priamo zdaňovať úroky z vkladov občanov členských krajín únie. Výška dane stúpne za šesť rokov z pôvodných 15 percent na 35 percent. Tri štvrtiny z vybratej sumy odvedú tieto krajiny štátu, v ktorom má vlastník účtu trvalý pobyt.
Foto – TASR
