Globálna finančná a hospodárska kríza udrela plnou silou aj na Rusko. Moskve sa nesplnila nádej, že ceny ropy a zemného plynu sa po vlaňajšom prudkom páde čoskoro vrátia na prijateľnú výšku a vláda nebude musieť načierať do rezervných fondov. „Aspoň, že ich máme,“ utešujú sa mnohí Rusi. Viacerí ekonómovia však varujú, že dopad na dno priepasti, ktorá má čalúnené bočné steny, môže byť o to bolestnejší.
Ošetrenie rizík
Svetová banka radí Moskve, aby neváhala vyčleňovať dodatočné prostriedky na vyrovnávanie sociálnych dôsledkov hospodárskej krízy. Ide o dávky v nezamestnanosti, rodinné prídavky, sociálnu výpomoc a dôchodky. Táto inštitúcia so sídlom vo Washingtone sa nepasuje do roly neomylného experta na vyvedenie deviatej najsilnejšej ekonomiky sveta z krízového marazmu.
- NEPREHLIADNITE SÚVISIACI ČLÁNOK:
- 164842>Lákavý hazard: supervýhodné akvizície
Pozorne však sleduje stúpajúce starosti sesterskej organizácie – Medzinárodného menového fondu (MMF). Ten dostal od skupiny G20, v ktorej je i Rusko, poverenie poskytovať záchranné injekcie krajinám potácajúcim sa na hrane bankrotu, respektíve hnaných krízou do politického chaosu. Ohrozené sú viaceré bývalé sovietske satelity a republiky v strednej a východnej Európe a MMF eviduje množiace sa demonštrácie rozhorčených davov i v ruských mestách.
Ruská vláda síce priamo nereaguje na odporúčania z Washingtonu, ale má predsedu, ktorý si nezakrýva oči pred hrozbami sociálnej destabilizácie. Vladimir Vladimirovič Putin je bývalý dôstojník štátnej bezpečnosti cvičený na včasné rozpoznávanie pocitov verejnosti. I dnes drží prst na pulze nálad v spoločnosti a neprestajne uisťuje občanov, že ani najdivokejšia hospodárska búrka ich neoberie o základné sociálne istoty.
Účty skladá Putin
V. Putin vkladá do hry aj osobnú prestíž. Ako premiér, prezident a opäť premiér riadi štát už desať rokov a pre väčšinu Rusov je šéfarchitektom ruskej ekonomiky. Mnohí jeho kritici dodávajú, že i svojského modelu ruskej demokracie. Vlaňajší nástup jeho protežanta Dmitrija Medvedeva na prezidentský post neubral V. Putinovi z aureoly otca vlasti, čo sa náhle ukazuje ako dvojsečná zbraň.
Štyridsaťtriročný D. Medvedev sa nestáva hromozvodom sťažností občanov na dosahy krízy, aj keď stojí na čele štátu vybavený enormnými prezidentskými právomocami. Zodpovedného za chod a stav hospodárstva považujú Rusi naďalej V. Putina a nútia tak tohto 56-ročného vzdelaním právnika, aby sa z titulu premiérskej funkcie podrobne zaoberal patáliami krízového vývoja.
Ruská ústava zaväzuje od vlaňajška šéfa exekutívy podávať legislatúre výročnú správu. V. Putin si túto povinnosť splnil 6. apríla prejavom v Štátnej dume a besedou s poslancami. Priebeh prenášala štátna televízia a plný text bol zverejnený na premiérovej webovej stránke www.premier.gov.ru. S rovnakým dátumom je na tejto webovej adrese publikovaný aj Program protikrízových opatrení vlády Ruskej federácie na rok 2009.
Antikrízová medicína
Po prečítaní oboch textov treba premiérovi priznať, že sa nesnaží zakrývať rozsah problémov. Namiesto toho sa sústredil na takú interpretáciu globálnych súvislostí, aby z nich vyšiel nepošramotený a udržal si dôveru občanov. Tí sa na vedenie dívajú pragmaticky, cez žalúdok. V. Putin preto nevynechal žiadnu príležitosť na upokojenie ich neistôt z budúcnosti.
Ako nedotknuteľné vyzdvihol kapitoly na sociálne účely, z ktorých sa nebude škrtať, ale pridávať. Aj protikrízové programy sa majú do značnej miery zameriavať na stimulovanie verejne prospešných projektov. Pôjde napríklad o veľké stavebné a modernizačné práce v bytovej výstavbe, infraštruktúre, telekomunikáciách, aké rozbiehajú aj v USA, Číne a inde. V zásade sa majú v čase útlmu svetového obchodu prehodiť prevody ruskej ekonomiky tak, aby sa roztočili kolesá domácej výroby pre domáci trh.
Moskva preto nechce nechať upadnúť automobilový priemysel a poskytne domácemu výrobcovi – AvtoVazu – vyše dvadsať miliárd rubľov (453 mil. eur) na uhradenie faktúr subdodávateľom a splácanie dlhov. Predaj osobných áut v Rusku tento rok ochabol asi o tretinu pre zníženú dostupnosť úverov, stagnujúce mzdy, prepúšťanie i znehodnotený rubeľ.
Na oživenie domáceho dopytu vydala vláda minulý mesiac uznesenie o poskytovaní zvýhodnených úverov na kúpu osobných áut vyrobených v Rusku s cenovkami do 350-tisíc rubľov (koncom minulého týždňa 7 926 eur). Už 12. januára zvýšila vláda dovozné clá na nové i ojazdené zahraničné osobné a nákladné autá i autobusy.
Uzatváranie sa do seba
Vláda navyše avizovala rozšírenie ochranných opatrení v podobe dovozných ciel, kvót a ďalších obmedzení obchodu. Rusko sa tým nevymyká zo šíku iných krajín skupiny G20 deklarujúcich podporu svetovému obchodu a zároveň praktikujúcich ochranárske a protiimportné postupy.
Ruská vláda intervenuje i na trhu práce. V januári stlačila kvóty pre zamestnávanie zahraničných pracovníkov. Má sa tým chrániť domáci pracovný trh i za cenu citeľných strát, spôsobených bývalým sovietskym republikám, odkiaľ prichádza väčšina migrantov za prácou. Reštrikcia tvrdo postihuje napríklad strategicky dôležitý Tadžikistan susediaci s Afganistanom.
Asi milión Tadžikov – sedmina celkového počtu obyvateľstva – pracuje v zahraničí, prevažne v Rusku. Remitencie, ktoré vlani poslali domov, tvorili 43 percent HDP. Tento rok klesli zhruba o pätinu. Vracajúci sa Tadžici objavujú doma jediný výnosný zdroj obživy – pašovanie narkotík z Afganistanu. A rozhnevaní na kresťanské Rusko, nachádzajú neraz duchovné útočisko v náručí Talibanu.
Adaptácia na pokles
Po dekáde rastu ruská ekonomika zaznamená tento rok pokles HDP. Podľa Moskvy o vyše dve percentá. Stimulačné protikrízové programy ho síce zmiernia, ale neprinášajú systémové riešenia, pretože sa nezameriavajú na rozvoj najperspektívnejších odvetví. Namiesto toho, podobne ako v mnohých iných krajinách, kladú z politických dôvodov dôraz na zabránenie masovej nezamestnanosti a drastickým sociálnym otrasom.
Ruská vláda sa usiluje ušetriť rozpočtové prostriedky verbovaním súkromného kapitálu do štátno-súkromných investícií. Prezident D. Medvedev dokonca apeloval na oligarchov, aby v krízovej dobe splatili spoločnosti svoj morálny dlh. „Teraz nastal čas uhradiť dlhy, morálne dlhy, pretože kríza je skúškou zrelosti,“ citovalo D. Medvedeva 15. marca ruské vydanie Kyiv Post. Ruský súkromný sektor stoná pod pasívami v hodnote 500 miliárd dolárov. Z toho 130 miliárd má splatiť tento rok, čo nezvládne bez štátnej pomoci.
Časová hrozba
Premiér už oligarchov upozornil, že všetci injekcie nedostanú. Udržia sa len veľkí a vyvolení. To platí aj o ruských bankároch, ktorých čaká nemilosrdná konsolidácia. Moskva chce vyjsť z krízy so zoštíhlenou armádou podnikateľov a investorov schopných presadzovať sa na svetových kolbištiach.
Ruská centrálna banka disponovala začiatkom apríla menovými rezervami v hodnote 388 miliárd dolárov. Od vlaňajšieho leta z nich odčerpala okolo dvesto miliárd dolárov. Tohtoročný odhadom osempercentný rozpočtový deficit, dotácie na sociálne programy, subvencie podnikom stojacim pred bankrotom a ďalšie okolnosti pohltia v dohľadnom čase ďalšie desiatky miliárd.
Ak sa Rusom rozkotúľajú rezervy pred skončením krízy, ocitnú sa na dne bez sedatív štátu a s abstinenčnými bolesťami. Núdza môže prinútiť štát rozpredávať „rodinné zlato“ zo šperkovnice zvanej energetika. Pre mnohých Rusov to bude pohroma, ale z hľadiska globálnej ekonomiky celkom bežný jav.
Autor je spolupracovník TRENDU.
Foto - SITA/AP
