Slovensko aj vlani hospodárilo s výrazným, aj keď nižším ako očakávaným deficitom verejných financií. Situácia sa v porovnaní s predošlým rokom nezlepšila a konsolidácia naďalej ostáva nevyhnutná pre udržateľné verejné financie, upozornili analytici Národnej banky Slovenska.
Deficit verejných financií
Schodok verejných financií dosiahol minulý rok 5,3 percenta hrubého domáceho produktu. V medziročnom porovnaní išlo o zhoršenie o 0,1 percentuálneho bodu, aj keď oproti schválenému rozpočtu bol deficit nižší o 0,7 percentuálneho bodu.
„Medziročne sa rozpočtová bilancia mierne zhoršila. Príjmové opatrenia a nižšia potreba výdavkov na energokompenzácie sa použili na financovanie dodatočných výdavkov. Išlo najmä o sociálne výdavky, platy zamestnancov vo verejnom sektore a spotrebu tovarov a služieb verejného sektora,“ priblížili analytici. Deficit naďalej presahuje referenčný limit troch percent HDP stanovený európskymi pravidlami.
K lepšiemu ako rozpočtovanému hospodáreniu prispel podľa ekonómov najmä lepší výnos nedaňových príjmov a tržieb za verejné služby, kam patria napríklad miestne poplatky. Pozitívny vývoj nedaňových príjmov ovplyvnili aj vyššie dividendy zo štátnych podnikov a príjmy z úročenia naakumulovaných rezerv. Daňové príjmy sa po očistení o vplyv poistného plateného štátom vyvíjali v súlade s rozpočtom. Mierne zaostávanie výberu dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní kompenzoval vývoj v iných príjmových položkách.
Negatívny vplyv na rozpočet
Vyššie sociálne výdavky, najmä dôchodky, naopak, zhoršovali bilanciu vlaňajšieho rozpočtu. Dodatočné výdavky si vyžiadali aj mzdové opatrenia prijaté počas roka ako jednorazové príspevky pre vybrané skupiny zamestnancov verejnej správy. Negatívny vplyv mali tiež vyššie ako očakávané náklady na energopomoc.
Hrubý verejný dlh vzrástol vlani na 59,3 percenta HDP. K rastu dlhu významne prispel primárny rozpočtový deficit a s ním spojená potreba financovania.
Ďalšie dôležité správy
