Priniesol tlak obchodníkov na ceny a vstup do EÚ zníženie kvality potravín na tuzemskom trhu?
Áno, kvalita išla dolu. Naše podniky chceli konkurovať na trhu a premietlo sa to do toho, že v predaji už skoro nemáme tie typické kvalitné slovenské potraviny. Aj ja osobne mám čo robiť, keď si chcem kúpiť dobrý párok. Je v nich veľa náhrad ako sója či múka. Na druhej strane to nie je až také dramatické. Prípady vysloveného klamania spotrebiteľa, keď potraviny obsahujú menej tých najkvalitnejších zložiek, než predpisuje Potravinový kódex, sú skôr viditeľné pri dovozových výrobkoch. Naši producenti sa takýmto praktikám zatiaľ vyhýbajú. Aj keď možno časom ich lacnejšia konkurencia k tomu prinúti.
Čo mliečne výrobky, nastáva aj pri nich zníženie kvality?
Je v nich menej mliečnych tukov. A propagácia takzvanej zdravej výživy nemá hranice. Ja napríklad o 0,5-percentnom mlieku hovorím, že ide o vypláchnuté kanvice. Je to pritom len o biznis. Ak v mlieku zostane tuk, výrobca nebude môcť predávať maslo. Aj ono samo je problém. Pravé maslo je už málokde. Skôr si kúpite rôzne maslové náznaky s primiešanými rastlinnými tukmi.
Menej kvalitné prímesi by mali byť síce na výrobkoch označené, ale slovenský spotrebiteľ si oveľa viac všíma cenu ako zloženie. Nezneužívajú tento fakt tak trochu aj firmy?
Aj keď si zákazník kupuje nakrájaný syr či salámu, má právo sa spýtať na zloženie. Je chybou spotrebiteľov, že to nerobia. Náš zákazník je tolerantnejší ako zákazník v západnej Európe. Slovák si myslí, že keď lacno kúpi, dobre kúpi. To však nie je pravda. Európski potravinári i obchodníci vďaka tomu vedia, kam môžu menej kvalitné výrobky posunúť.
Dajú sa menej kvalitné potraviny nájsť aj na západe Európy?
Áno. Ale naozaj iba v diskontných reťazcoch. Gurmáni vedia, kde sa s takými výrobkami vôbec nestretnú.
Kam ešte môže zájsť pokles kvality potravín? Alebo sme už niekde na dne?
Musí sa to už zastaviť. Už to naozaj nemôže ísť ďalej, lebo zákazník sa nedá donekonečna klamať na kvalite. Spotrebitelia sa rozdelia do skupín. Jedna skupina bude chcieť biologicky vysoko hodnotné potraviny a druha skupina bude chcieť na svojom žalúdku ďalej šetriť.
Ako hodnotíte zdravotnú bezpečnosť potravín? Slovensko samo u seba objavilo len med s rezíduami antibiotík. EÚ na hraniciach kontroluje potraviny z tretích krajín. Medzi jej členmi preverovanie neexistuje. Nie je to hazard?
Keby pravidlá EÚ pre pohyb potravín vnútri únie každý členský štát dodržiaval, poviem, že je to perfektné. No problém je v tom, že niektoré štáty nedodržiavajú európsku legislatívu a nemajú pod kontrolou všetkých výrobcov a obchodné reťazce.
Ako v tejto súvislosti vnímate niektoré poľské potraviny? Slovenskí potravinári tvrdia, že hlavne táto krajina má s kvalitou problémy.
Z Poľska mala EÚ strach už pred vstupom a má ho dodnes. My sme napríklad mali po vstupe do EÚ jedenásť podnikov, ktoré hneď nesplnili hygienické normy. A tak dostali výnimku aspoň na produkciu potravín pre domáci trh. Poľsko takýchto podnikov malo 870 a dokonca sa ich snažilo nahlásiť až 1 200. Tento rok vo februári boli poľský minister pôdohospodárstva a šéf veterinárnej služby predvolaní do Bruselu. Vyčítali im tam práve to, na čo sa pýtate. Potvrdilo sa, že niektoré poľské potraviny, ktoré sa dostavajú na európsky trh, pochádzajú práve z podnikov s výnimkami. Pritom tieto nemôžu obchodovať v rámci EÚ a jednoducho podvádzali. Poľsko dostalo výkričník a má si to dať do poriadku.
Aké výstrahy z toho vyplývajú pre Slovensko?
My Poliakov poznáme. Oni často hľadajú spôsob, aby niečo obchádzali. Pred vstupom do únie si vyjednali menej prísnu potravinovú legislatívu. Preto napríklad aj na Slovensko vyvážajú menej kvalitné maslo, ktoré v zmysle našej legislatívy maslom vôbec nie je. Poliaci sa tu snažia predávať maslo premiešané rastlinnými tukmi, ktoré si často aj načierno dovezú z Ukrajiny.
Treba sa však obávať aj o zdravie slovenských spotrebiteľov?
Problém mliečnych výrobkov z Poľska je skôr o nižšej kvalite. Veľký pozor si však treba dávať na to, že hlavne v pohraničných oblastiach Slovenska Poliaci potraviny predávajú načierno. Ide o prípady, keď v dedine zastane dodávka s mäsom z čiernych porážok. To ani nemôžeme ustriehnuť, je to vec pre policajtov. V týchto prípadoch môže ísť aj o závažnejšie ohrozenie zdravia ľudí. Ide o mäso zo zvierat, ktoré neboli veterinárne skontrolované. Nikto nevie, či boli naozaj zdravé.
Robia takéto čierne predaje mäsa aj Slováci?
Áno, máme vlastných špekulantov. Máme hlásenia od väčších mäsiarov, ktoré potom preverujeme. Podomový predaj sa objavuje hlavne na dedinách. V mestách sa to obávajú rozbehnúť.
To sú špekulanti, ale čo bežná prax v EÚ? Opatrenia na papieri tu boli vždy, ale práve na západe Európy sa objavilo BSE či kontaminácia dioxínmi. Môžu sa takto vážne problémy zopakovať?
Ak sa pri výrobe potravín dodržujú všetky pravidla EÚ, ohrozenia ľudí sa obávať netreba. No keďže aj dotačné systémy únie vedú farmárov a potravinárov k čo najvyšším produkciám, môžu sa objaviť také problémy znova. Veď aj vlani Holandsko opäť objavilo dioxíny v zemiakoch.
Jozef Bíreš (49) nastúpil na post ústredného riaditeľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR pred dvoma rokmi. Tvrdí, že funkciu šéfa štátnych veterinárov prijal ako výzvu pripraviť slovenský potravinový dozor na bezproblémový vstup do štruktúr EÚ. Je absolventom košickej Univerzity veterinárskeho lekárstva, kde neskôr aktívne pôsobil ako pedagóg a stal sa aj jej prorektorom. Profesorom pre vedný odbor vnútorné choroby zvierat a farmakológia je od roku 1998. Má za sebou aj výskumnú činnosť vo Výskumnom ústave veterinárnej medicíny, kde pôsobil ako riaditeľ.
Na ktoré časti sveta sa kontrolóri musia najviac zamerať?
Potraviny z tretích krajín sú určite nebezpečnejšie. Na Slovensko potraviny živočíšneho pôvodu z týchto krajín dovážame v minimálnych množstvách. Viac sa importujú iba rastlinné produkty.
Vidíte nejaké riziká aj priamo v členských krajinách EÚ?
Vo Francúzsku a Španielsku menšie potravinárske podniky nekontrolujú štátni zamestnanci, ako je to u nás, ale privátni veterinárni lekári. Štátni veterinári týchto krajín priznali, že sa toho obávajú. Ale na to, aby mohli byť všade, jednoducho nemajú od štátu dosť peňazí.
Mal už niekto s takýmto privátnym modelom dozoru problémy?
Práve Briti na tom pri BSE pohoreli. A ani v roku 2002 nemuseli zažiť veľké problémy so slintačkou. V čase jej prepuknutia tam na bitúnkoch dva týždne porážali zvieratá s jasnými klinickými príznakmi. Seriózny veterinár by to nikdy nedopustil. Slabší dozor sa vždy vypomstí a aj Veľká Británia sa vrátila k štátnym veterinárnym lekárom. Majú záujem aj o veľa odborníkov od nás.
Čo serióznosť veterinárnych kontrolórov na Slovensku a korupcia?
Všetci veterinári, ktorí kontrolujú slovenské bitúnky, sú priamo zamestnancami štátnych veterinárnych orgánov. Ich plat nie je nijako viazaný na majiteľov prevádzkarní. Navyše som zaviedol krížovú kontrolu. Nikdy ich nenechám na jednom mieste dlhé roky, a tak po pol roku aj po mesiaci rotujú. Je to o vylúčení korupcie. Súkromní veterinári u nás dohliadajú len na chov zvierat.
Pred vstupom do EÚ muselo Slovensko zatvoriť veľa potravinárskych podnikov. To sme predtým bezpečné potraviny nejedli?
Socialistická hygiena v potravinárstve bola iná a legislatíva EÚ napredovala rýchlejšie, než sa u nás dokázali modernizovať fabriky. Naši potravinári v ostatných rokoch zaspali na vavrínoch. Mnohí mali predstavu, že keď raz postavia bitúnok, budú tam môcť pracovať, až kým im strecha nepadne na hlavu. No slovenské kapacity mäsopriemyslu, ako aj kapacity iných potravinárskych odvetví sú aj tak už dlhodobo oveľa vyššie, než krajina v skutočnosti potrebuje.
Nebola za hygienickými požiadavkami EÚ na potravinárske prevádzkarne aj snaha o vytlačenie východoeurópskych konkurentov z trhu?
Podľa mňa tak 90 percent požiadaviek EÚ bolo treba akceptovať a boli oprávnené. Predtým bola v niektorých fabrikách aj taká prax, že kde sa krava zabila, tam sa vykladali klobásy na predaj. Teraz máme prevádzkarne prísne oddelené. No, samozrejme, pri presadzovaní hygienických požiadaviek existoval do istej miery aj vplyv biznisu a snahy finančne silnejších firiem o vytlačenie tých menších.
Nie sú pravidla EÚ do istej miery pokrytecké? Veď okrem podnikov, ktoré môžu vyvážať do celej únie, ostali aj podniky, ktoré pravidlám únie síce zatiaľ nevyhovujú, ale na trhy svojich domovských krajín vyrábať môžu.
Súhlasím s vami, lebo potraviny z oboch týchto skupín podnikov musia byť bezpečné tak či tak. Vyblokovanie časti podnikov z medzinárodného trhu je určite aj obchodná záležitosť.
Ako na Slovensku vyzerá dodržiavanie bežných hygienických pravidiel pri predaji potravín?
Pri kontrolách hygieny odhaľujeme najväčšie problémy u veľkých obchodných reťazcov. Vo výrobe je závažných neduhov menej. Pri niektorých obchodných reťazcoch biznis nemá hraníc. Okrem predajov potravín po lehote splatnosti sú tu dokonca aj prípady, keď obchod porušil naše zákazy predaja problémových výrobkov. Zlá je často kvalita predávaného ovocia a zeleniny. A viacerí majú problémy s vtáctvom a hlodavcami v predajniach.
Reťazce sú väčšinou všetko finančne silné firmy. Reagujú na vaše upozornenia či pokuty a badať na ich predajniach zlepšenie?
Ich prístup sa postupne zlepšuje. No sú tu z ich strán aj iné pokusy. Bol u mňa napríklad manažér z anglickej centrály Tesca. Sťažoval sa, že sme si dovolili informovať o voľne poletujúcich vtákoch v ich predajniach. Povedal som mu, že u mňa s tým nepochodí. V anglických predajniach Tesca im tiež určite nikto vtákov netrpí.
Mate teda vo firmách ako kontrolóri patričnú autoritu?
Áno. Ale už sa nám stalo aj to, že naši veterinárni kontrolóri v Košiciach zakázali reťazcu Lidl otvoriť novú predajňu, lebo tam vôbec nemal skladovacie priestory. Odvolal sa na štátny úrad verejného zdravotníctva a ten im to prekvapivo povolil.
Tak sa dostávame aj k terajším sporom medzi rezortom zdravotníctva a pôdohospodárstva o tom, koho orgány majú mať v potravinovej bezpečnosti dominantnú úlohu. Neschyľuje sa k medzirezortnej vojne?
Tá vojna sa už začala v januári, keď ľudia z tlačového odboru Úradu verejného zdravotníctva SR hovorili o tom, že sa tu predávajú klobásy s nečistotami zo železa alebo skla. A že hrozia epidémie salmonely. Aj keď som to napokon neurobil, chcel som najprv podať trestné oznámenie za šírenie poplašnej správy. Vôbec sa to nezakladalo na pravde. Dúfam, že na posledných stretnutiach s vedením hygienikov sme si už tieto veci odborne vysvetlili. Ak tento boj o kompetencie bude pokračovať, už to nebude mať nič s odbornosťou a bude to len o politike.
Ide o boj medzi SMK, ktoré ma rezort pôdohospodárstva, a ANO s ministrom zdravotníctva?
Ja som odborný riaditeľ a nerád by som zachádzal do politiky. Môžem povedať, že kompetencie sú rozdelené dobre, len ich treba patrične využívať. Hygienici z rezortu zdravotníctva majú napríklad plne na starosti verejné stravovanie. Podľa mňa je hanbou, keď máme na Slovensku epidémie salmonely v nemocniciach alebo v domovoch dôchodcov. Niečo tu potom nefunguje.
Foto – Vlado Benko
