Vyjadrenie sa objavilo na webovej stránke tejto inštitúcie. Irán už predtým avizoval, že prestane rešpektovať obmedzenia na obohacovanie uránu, ktoré mu stanovuje jadrová dohoda s mocnosťami z roku 2015.

Teherán v priebehu vlaňajšieho roka pozastavil plnenie viacerých záväzkov vyplývajúcich zo spomínanej dohody a pohrozil, že od nej úplne odstúpi.

Reagoval tým na skutočnosť, že od dohody odstúpili Spojené štáty, ktoré zároveň obnovili sankcie voči Iránu. Francúzsko, Británia a Nemecko ako ďalší signatári dohody obvinili v polovici januára Irán z porušenia ustanovení dohody a spustili mechanizmus, ktorý by mohol viesť až k obnoveniu sankcií OSN voči Teheránu.

Irán opakovane vyjadruje svoju ochotu vrátiť sa k dodržiavaniu ustanovení jadrovej dohody. Tento krok však podmieňuje zrušením amerických sankcií. Jadrová dohoda stanovila Iránu hornú hranicu obohacovania uránu na 3,67 percenta.

Teherán však v rámci odklonu od tejto dohody vlani v novembri oznámil, že začal obohacovať urán na päťpercentnú úroveň. Pred podpísaním jadrovej dohody vyrábal Irán urán obohatený na 20 percent. Pre výrobu jadrových zbraní je potrebné obohatenie na 90 percent.