Diagnóza pacienta na diaľku, on-line objednávka do ambulancie, elektronické predpísanie a objednanie, prístup cez web k elektronickým zdravotným záznamom pre všetkých lekárov v krajine.
Alebo dokonca na diaľku riadená chirurgická operácia s využitím robotiky. Nejde o science-fiction, je to iba niekoľko príkladov o reálne fungujúcom prieniku info-komunikačných technológií (IT) do zdravotníctva.
Mnohé krajiny Európskej únie už v 90. rokoch minulého storočia identifikovali IT ako jeden z kľúčových nástrojov na zefektívnenie poskytovania zdravotnej starostlivosti. Vypracovali národné stratégie integrácie technológií do zdravotníctva (e-Health), Európska komisia túto oblasť zaradila aj do komplexného akčného plánu informatizácie spoločnosti eEurope 2005.
Definovala pritom tri hlavné priority – elektronické zdravotné karty, zdravotnícke informačné siete a softvérové systémy a napokon on-line informácie o zdravom spôsobe života a prevencii pred chorobami.
Všetky vyspelejšie národné stratégie zhruba kopírujú priority stanovené Európskou komisiou. To znamená, že zvyčajne predpokladajú a podporujú budovanie informačných systémov a vytvorenie štandardizovaných elektronických zdravotných záznamov.
Zdôrazňujú význam prístupu do rôznych spoločných databáz cez internet a vzájomného prepojenia rôznorodých systémov. Veľký dôraz kladie väčšina štátov aj na budovanie verejných zdravotných portálov, ktoré majú poskytovať medicínske a zdravotnícke informácie.
Z teórie do praxe
Viaceré projekty už prešli z teoretickej roviny do praxe, takže niektoré krajiny sa môžu pochváliť fungujúcimi a užitočnými systémami, ktoré pomáhajú zdravotníckemu personálu i pacientom.
Dánsky portál Sundhed.dk napríklad spája regionálne informačné systémy, zabezpečuje služby pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a informácie pre pacientov o jednotlivých chorobách a prevencii. Umožňuje on-line objednávať a predpisovať lieky alebo prezerať výsledky rádiologických vyšetrení a laboratórnych testov pacienta vykonaných v ktorejkoľvek dánskej nemocnici.
„Lekár sa môže cez web dostať k zdravotníckym informáciám o pacientovi, ktoré sú uložené v centrálnej databáze, samozrejme, ak občan vopred dal súhlas,“ vysvetľuje poradca ministerstva zdravotníctva SR pre informatiku a vedúci oddelenia medicínskej informatiky bratislavskej Fakultnej nemocnice Ľubomír Vlčák. To je užitočné, ak napríklad privezú pacienta v bezvedomí.
Vo Veľkej Británii využívajú info-komunikačné technológie na zlepšenie prevencie a informovanosti občanov. Motto projektu NHS Direct znie: „Z každých 100 libier, ktoré investujeme do povzbudenia vlastnej zdravotnej starostlivosti občana, sa vráti 150 libier.“
Služba umožňuje ľuďom získať zdravotnícke informácie a rady cez rôzne informačné kanály – od call centra cez dve stovky verejných informačných kioskov s dotykovou obrazovkou až po web. V rámci popularizácie služby distribuovalo britské ministerstvo zdravotníctva 1,7 milióna príručiek. Výsledok? Iba webový kanál využije v súčasnosti mesačne pol milióna ľudí.
Informatika v nemocnici
Španielska nemocnica Son Llátzer je zase príkladom, ako môže z informatizácie profitovať zdravotnícke zariadenie. Všetky údaje o pacientovi ukladá nemocnica do jednotného elektronického záznamu.
„Pri riadení klinických procesov široko využívajú techniku dátového skladu a všetka komunikácia s pacientmi a ďalšími nemocnicami prebieha elektronicky cez počítačové siete,“ hovorí Ľ. Vlčák. Iba ak pacient nemá PC alebo mobil, prichádza na rad ako komunikačný prostriedok telefón.
Mnohé procesy v nemocnici Son Llátzer sú automatizované. Keď lekár ráno prichádza do práce, hlasové správy mu cez mobil oznamujú všetky úlohy a povinnosti na daný deň.
V ambulancii sa prihlási do počítačového systému, ktorý eviduje všetkých pacientov a ich klinické údaje vrátane výsledkov vyšetrení a predpísaných terapií.
Údaje o pacientoch sú synchronizované s mobilným zariadením – osobným digitálnym asistentom alebo tabletovým počítačom, ktoré lekár používa počas dňa.
V niektorých krajinách, napríklad v Izraeli, používajú info-komunikačné technológie na kontinuálne monitorovanie pohybu sanitiek, aby mohli lepšie reagovať pri akútnych požiadavkách na prvú pomoc.
Príkladov úspešnej aplikácie čiastkových riešení existuje oveľa viac. Napriek tomu ani v najvyspelejších krajinách sveta neprebieha zavádzanie IT do zdravotníctva hladko.
Chýba prepojenie
Najväčším problémom je elektronická výmena informácií o pacientoch. Zdravotná dokumentácia obsahuje obrovské množstvo údajov a úroveň lekárskej starostlivosti závisí aj od ich úplnosti a presnosti.
„No informácie o pacientoch sa zaznamenávajú rôznymi spôsobmi, v rôznych pracovných podmienkach a ukladajú sa do rozličných databáz a systémov, ktoré často nevedia navzájom komunikovať,“ upozorňuje riaditeľ obchodného vývoja spoločnosti Ness Technologies Assaf Halevy.
Mnohé informačné systémy, ktoré sa v súčasnosti používajú v zdravotníctve, sú zamerané osobitne na rôzne oblasti – administratívu, financie či základné klinické potreby. „V praxi to znamená, že štandardná americká nemocnica má až tridsať rozdielnych informačných systémov, každý s inou infraštruktúrou, kódmi a protokolmi,“ tvrdí A. Halevy. Vzájomnej komunikácie je podľa neho schopná iba štvrtina systémov, takže zdravotný personál má problém získať spoľahlivé informácie.
Podobná situácia je aj v niektorých slovenských zariadeniach. Napríklad nemocnica s poliklinikou v Žiari nad Hronom využíva okrem zdravotníckeho softvéru osobitý ekonomický softvér pre účtovníctvo, samostatný personálny program na spracovanie miezd a v spolupráci s ministerstvom spravodlivosti nainštalovala aj právny systém JASPI.
V súčasnosti podľa vedúceho oddelenia informatiky Libora Tesařa uvažuje nemocnica o obstaraní nového komplexného nemocničného informačného systému, „pretože súčasné programové vybavenie nespĺňa požiadavky na efektívne riadenie a analýzy“.
Problém s komunikáciou systémov je podľa A. Halevyho evidentný pri absolvovaní viacerých vyšetrení v rôznych zdravotníckych zariadeniach či oddeleniach. Pacient potom prenáša informácie verbálne alebo na papieri a lekár musí na základe nich určiť správnu diagnózu a poskytnúť príslušnú lekársku starostlivosť.
A. Halevy tvrdí, že takáto komunikácia je nespoľahlivá: „Pre nedostatok ucelených a presných informácií, nedostatočné sledovanie prípadu či zlú komunikáciu lekárov umiera po celom svete množstvo pacientov.“ Iba v USA príde ročne o život na následky chybnej lekárskej diagnózy alebo zákroku 150-tisíc ľudí.
Slovensko sa môže poučiť
Podľa denníka The Financial Times zatiaľ žiadna krajina na svete nemá integrovaný zdravotnícky počítačový systém umožňujúci prenos záznamov pacientov medzi mestami a regiónmi. Francúzsko, Švédsko, Dánsko, USA a Nemecko vybudovali základné piliere takéhoto systému a pracujú na chýbajúcich súčastiach. Ďalšie krajiny sa pokúšajú postaviť od základu nový národný zdravotnícky IT systém. Vo Veľkej Británii na to vláda vyčlenila 5 miliárd libier (zhruba 300 mld. Sk).
Niektorí analytici tvrdia, že jednotlivé krajiny podcenili organizačnú a technologickú komplexnosť návrhu a vývoja zdravotníckych IT systémov. „Iba málo ľudí si počas technologického boomu uvedomilo astronomickú úlohu, ktorú takýto projekt predstavuje,“ tvrdí analytička agentúry Boston Consulting Group a spoluautorka obšírnej správy o e-Health Carina von Knoopová.
Integrovanie mozaiky systémov a komunikačných kanálov, ktoré používajú nemocnice, lekárne, zdravotné poisťovne a pacienti, je podľa nej veľká výzva pre celú zdravotnícku komunitu a IT priemysel.
Slovensko, ktoré v informatizácii zaostáva za väčšinou členov EÚ, sa môže od vyspelejších krajín poučiť a pristúpiť k elektronickému zdravotníctvu koordinovanejšie. Oneskoruje sa však tvorba národnej stratégie a štandardov zdravotníckej informatiky a navyše chýbajú zdroje na informatizáciu.
Jednotné pravidlá na budovanie IT riešení či používanie a výmenu dát rezort zdravotníctva iba pripravuje. Presnejšie povedané – plánuje pripraviť do konca budúceho roku v spolupráci s dodávateľskou firmou, ktorú v súčasnosti vyberá v tendri.
Všetky poisťovne, ale aj väčšina slovenských nemocníc však už majú nasadený informačný systém, ktorý nemusí zodpovedať novým štandardom. Ich predstavitelia sa preto právom obávajú, že to ohrozí ich doterajšie investície, hoci rezort zdravotníctva deklaruje snahu pripraviť štandardy tak, aby nevyvolali tlak na mimoriadne náklady. „Väčšina subjektov, ktoré majú nasadený informačný systém, vyrieši kompatibilitu naprogramovaním rozhrania,“ tvrdí riaditeľ sekcie ekonomiky a informatiky MZ SR Ján Králik.
Hľadanie finančných zdrojov
Kým sa niektorí obávajú, aby štandardizácia nezmarila doterajšie vynaložené investície, iní iba zvažujú, ako finančne zvládnuť úlohu informatizácie. Niektoré inštitúcie napríklad potrebujú nové softvérové systémy, pretože od nich bude MZ SR požadovať informácie, ktoré v súčasnosti nezhromažďujú.
Slovenské zdravotníctvo však kontinuálne zápasí s multimiliardovým deficitom a mnohé nemocnice nie sú z prostriedkov od poisťovní schopné pokryť ani prevádzkové náklady. Dodatočné investičné zdroje na informatizáciu v takej situácii hľadajú ťažko. „Zavádzanie nemocničného informačného systému a vzájomné prepojenie v rámci Slovenska a Európskej únie je veľmi nákladný projekt, ktorý nedokážeme financovať z vlastných zdrojov,“ potvrdzuje L. Tesař.
MZ SR verí, že po reforme sa inštitúcie ocitnú v novom prostredí. Mal by vzniknúť tlak na efektivitu, ktorý povedie k zmene štruktúry výdavkov a nasadenie IT podporí potreba vyššej produktivity. Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti sa môžu pri financovaní informatických projektov pokúsiť využiť aj zdroje z európskych fondov a pôžičky, ktorú Svetová banka poskytla Slovensku na reštrukturalizáciu zdravotníctva.
V oboch prípadoch však ide o peniaze, ktoré neprídu samy a záujemcovia o ne musia súťažiť formou projektov. Koľko peňazí na IT riešenia napokon slovenské zdravotníctvo získa a ako rýchlo bude celý proces informatizácie prebiehať, závisí teda vo veľkej miere aj od iniciatívy zdravotníckych inštitúcií.
Foto – Milan Illík, Miro Nôta
