„Ak človek nájde psíka, o ktorom predpokladá, že nemá majiteľa alebo sa stratil, a rozhodne sa mu pomôcť, mal by sa najskôr spýtať v okolí, či ho niekto nepozná,“ radí Barbora Ďaďová z Občianskeho združenia Majme srdce, ktoré poskytuje pomoc túlavým a týraným zvieratám. Ide najmä o neoznačených psíkov bez známky s vyznačenými údajmi.
„Môže sa stať, že nálezca odvezie psíka do útulku iného mesta a ak nie je psík čipovaný, znižuje tým šancu, že si majiteľ psíka nájde,“ dopĺňa B. Ďaďová. Nie všetky mestá majú vlastnú odchytovú stanicu alebo útulok a nálezca sa nemusí vždy vybrať práve do toho zariadenia, s ktorým má mesto uzavretú zmluvu.
„V prípade, že psíka v okolí nikto nepozná, odporúčame volať mestskú políciu a informovať sa v útulku či v občianskom združení, ktoré poskytuje pomoc psíkom v danej lokalite, či nemajú nahlásenú stratu,“ vysvetľuje B. Ďaďová.
Odchyt túlavých zvierat sú povinné zabezpečiť obce. Každá obec by si podľa zákona o veterinárnej starostlivosti mala zriadiť odchytovú stanicu alebo si túto službu zazmluvniť v inej obci. V praxi to však vyzerá inak. „Nie všetky obce to dodržiavajú. Je množstvo starostov, ktorí problém riešia privolaním poľovníka,“ hovorí B. Ďaďová.
Odchyt môžu vykonávať iba vyškolené osoby. V niektorých mestách vysielajú po túlavé zviera mestskú políciu. Napríklad v Bratislave zabezpečuje odchyt Sloboda zvierat. Pri ohlásení psa na mestskej polícii si dispečer zapíše dátum, čas nahlásenia, ulicu, kde sa dané zviera pohybuje, jeho druh, rasu, prípadne počet zvierat a kontaktné údaje nálezcu. Pracovník Slobody zvierat následne príde psa odchytiť. Ak si nálezca netrúfa psa postrážiť, stáva sa, že po príchode pracovníka je zviera ďaleko od nahláseného miesta.
Psa možno priviesť do útulku alebo karanténnej stanice aj osobne. Pre niektoré útulky je to však nákladnejšie ako keby si zviera odchytili samy. Napríklad bratislavský magistrát v takýchto prípadoch Slobode zvierat neprepláca náklady na odchyt psa a jeho umiestnenie do karantény.
Zariadenie nemusí stratené zviera prijať. „Útulok môže mať stop stav, čo znamená, že má plnú kapacitu a pre nových psíkov už nemá miesto,“ upozorňuje B. Ďaďová.
Náhradným riešením môže byť umiestnenie psa u dobrovoľníkov. „Existuje množstvo občianskych združení bez vlastných priestorov na umiestnenie zvierat, ktoré majú psíkov u dobrovoľníkov v takzvaných dočasných opaterách,“ vysvetľuje B. Ďaďová. „Pomohlo by, ak by si nálezca nechal psíka aspoň na pár dní, kým k nemu občianske združenie nájde dobrovoľníka. Zvyčajne ide o 3 až 4 dni,“ dodáva B. Ďaďová.
Zoznam útulkov, karanténnych staníc a občianskych združení podľa miest je dostupný na stránke Psiadusa.sk.
Bez označenia ani na krok
Psa je potrebné nahlásiť do evidencie, ak je na území Slovenska nepretržite dlhšie ako 90 dní. Majiteľ ho eviduje na mieste, kde sa pes v danom roku prevažne nachádza. Obec vydá majiteľovi psa známku s evidenčným číslom, názvom obce, kde je pes evidovaný, a údajom, či ide o nebezpečného psa. Majiteľ musí známkou preukázať totožnosť psa, inak sa dopustí priestupku, za ktorý hrozí pokuta vo výške 65 eur.
Niektoré obce ukladajú sankcie za psa, ktorý nenosí evidenčnú známku a nie je ani začipovaný. Každá obec si to upravuje individuálne vo všeobecne záväznom nariadení.
Podľa novelizovaného zákona o veterinárnej starostlivosti je čipovanie psov (rovnako aj mačiek a fretiek) od začiatku minulého roka dobrovoľné. Povinne čipované musia byť zvieratá, ktoré majiteľ predá do inej krajiny alebo s ktorým vycestuje do zahraničia – napríklad na dovolenku.
Čip však nie je vždy zárukou toho, že sa k psovi bez problémov nájde jeho majiteľ. „V praxi sa s tým stretávame. A pritom stačí, aby si majiteľ skontroloval, či veterinár zaregistroval čip do databázy a či sú tam uvedené správne údaje,“ konštatuje B. Ďaďová. Údaje si možno skontrolovať a aktualizovať na stránke Centrálneho registra spoločenských zvierat.
Na trhu sú okrem čipov aj iné prostriedky, ktoré môžu byť nápomocné pri hľadaní majiteľa strateného psa, alebo s ktorými možno predísť jeho zatúlaniu:
Gravírovacia známka na obojok – možno na ňu vygravírovať meno, telefónne číslo či adresu majiteľa psa. Cena sa pohybuje od 5 do 11 eur v závislosti od dĺžky textu a gravírovania jednej alebo oboch strán známky.
Adresár na obojok – na papierik, ktorý sa vkladá dovnútra vodotesnej kapsuly, možno uviesť kontaktné údaje majiteľa. V obchodoch zoženiete aj pekné kúsky za 1 euro.
GPS obojok – umožňuje sledovať polohu psaL na mobile, počítači alebo na špeciálnych prijímačoch s integrovanými mapami. Zariadenie má dobíjateľnú batériu. Cena obojku sa odvíja od jeho technologickej náročnosti. Najlacnejší kúpite za 130 eur, k čomu vo väčšine prípadov treba prirátať náklady na SIM kartu a nevyhnutné služby operátora. Ak nepotrebujete sledovať polohu psa priebežne, nie je nutné každý mesiac platiť drahý dátový program. Obojok vie prijať žiadosť o zaslanie polohy cez SMS správu a rovnakou formou aktuálnu polohu pošle nazad.
Svietiace alebo blikajúce obojky a prívesky – zabezpečujú lepšiu viditeľnosť psa v noci. Cena blikajúcich príveskov sa pohybuje od 1 do 5 eur. Za svietiace, blikajúce alebo LED obojky zaplatíte 5 až 15 eur.
