Potreba a výhodnosť rozširovania jadrovej energetiky je obľúbená téma najmä pre politikov v Bratislave a atómovú loby. Dostavbu elektrárne v Mochovciach za desiatky miliárd korún vítajú ako cestu k energetickej sebestačnosti krajiny. Nehovoriac o profite pre Slovenské elektrárne a ich akcionárov – štát a taliansky Enel. Ľudia, ktorí žijú v bezprostrednej blízkosti zariadení, kde sa jadrové sily menia na elektrinu, to tak osudovo neprežívajú.
TREND sa vybral povyzvedať, ako sa pri betónových, prísne strážených a potenciálne nebezpečných kolosoch žije. A ako sa miestni z okolia Mochoviec a Jaslovských Bohuníc stavajú k téme rozmachu a budovania ďalších elektrární. Ukázalo sa, že dnes berú atómku ako samozrejmosť. Nevzrušuje ich. „Na prerokovanie správy o vplyve na životné prostredie v dôsledku dostavby ďalších blokov v Mochovciach prišla jedna obyvateľka,“ hovorí prednosta Miestneho úradu v Kalnej nad Hronom Ján Földy. A to sme to pre istotu robili spoločne s Novým Tekovom, dodáva.
Bohaté obce?
Výstavba jadrových elektrární v týchto lokalitách nebola len o nových pracovných miestach. Štát obyvateľom popri tom naordinoval jódové tablety, stavebné uzávery či v prípade Mochoviec kompletnú demoláciu obce. Z dediny sa napokon zachránil aspoň tamojší kostol. „Keď sa zistilo, že až poň sa elektráreň nerozšíri, dostal novú strechu. Bývalí obyvatelia, najmä tí starší, ktorí ťažko znášali vysťahovanie, tam bežne chodili,“ vysvetľuje J. Földy.
Práve Kalnej po zániku Mochoviec pribudol do mapy kataster zrušenej obce. J. Földy pripúšťa, že bývalý mochovský kataster je pre obec hlavný zdroj príjmov. No pri otázke, koľko ročne získajú, je opatrnejší. „Nechcem, aby to vyznelo, že si mädlíme ruky,“ vysvetľuje. V ostatných obciach okolo jadrových elektrární cítiť istú závisť. Nie všetky majú rovnako. Nie všetky majú desiatky miliónov na dani z nehnuteľnosti.
Pretože práve tým, že jadrové zariadenie skončilo v ich katastroch, si Kalná, Nový Tekov či o niečo viac ako sto kilometrov vzdialené Jaslovské Bohunice, Pečeňady a Veľké Kostoľany polepšili. A to hlavne na dani z nehnuteľností, pri ktorej kompetenciu nastavovania sadzieb v rámci daňovej reformy štát pred tromi rokmi presunul na obce.
Daň vyberaná od elektrární v prípade Kalnej nad Hronom, obce s menej ako 2 100 obyvateľmi, v súčasnosti tvorí viac ako polovicu z jej približne 150-miliónového ročného rozpočtu. Na porovnanie, štvortisícové turistické Vysoké Tatry hospodária ročne s niečo viac ako 124 miliónmi korún. Alebo podobne na energetický priemysel zvyknuté a čo do počtu obyvateľov dvakrát väčšie Nováky majú rozpočet okolo 85 miliónov korún, z toho na dani z nehnuteľnosti vyberú 27 miliónov korún.
Nie každá obec v okolí mala to „šťastie“, že jadrové zariadenie skončilo v jej katastri. Zákonom garantovaný príspevok pre obce v ochrannom pásme elektrárne, ktoré sa na Slovensku pohybuje od 20 do 30 kilometrov od lokality, je v porovnaní s daňou z nehnuteľnosti symbolický. Pár halierov na hektár ani v prípade Kalnej či Jaslovských Bohuníc, ktoré majú veľké katastre v prvom pásme ochrany, prinesú ročne necelých päť miliónov korún. No pre iné obce, ktoré nemajú ako elektrárni vyrubiť daň z nehnuteľnosti, predstavuje jediný spôsob kompenzácie.
Slabé kompenzácie
Aj pri príchode do Jaslovských Bohuníc je zrejmé, že obec finančnými problémami bežnými pre slovenskú samosprávu netrpí. Kvalitou futbalového trávnika by tamojší ŠK Blava na prvý pohľad mohol konkurovať nejednému extraligovému mančaftu. „Názov sme odvodili od rieky v obci, aj keď pri niektorých zápasoch nám za názov klubu omylom pripisujú Bratislava,“ hovorí starosta obce Peter Ryška.
Umelý futbalový trávnik, strelnica či tenisové kurty nie sú štandardná výbava slovenských dedín. „Máme vo výhľade obecné investície tak za miliardu korún,“ netají ďalšie ambície starosta dvojtisícovej obce. Kvalitu života a bývania by mali obyvateľom dediny zvýšiť krytá plaváreň, squashové ihriská, domov sociálnych služieb či ďalšie obecné byty.
Starosta Jaslovských Bohuníc tvrdí, že cez vyššie príjmy obec len kompenzuje problémy spôsobené elektrárňami. Od poklesu atraktivity lokality pre tunajších i potenciálne nových obyvateľov až po negatívne vplyvy na životné prostredie. „Ešte aj vodu na zavlažovanie trávnikov musíme do obce čerpať,“ ilustruje P. Ryška. Voda v studniach je mierne kontaminovaná po havárii tamojšej elektrárne A1 koncom sedemdesiatych rokov.
A jedným dychom dodáva, že len výsadba zelene, ktorá by zachytávala potenciálne kontaminovaný prach z pôdy šírený vetrom cez jadrovú elektráreň, by jeho obec stála vyše 150 miliónov korún. Aj preto je bohunický starosta presvedčený o oprávnenosti zvyšovania kvality životnej úrovne prostredníctvom daní uvalených na elektrárne. „Predstavte si, že máte pre prípad, že sa niečo stane, doma v šuflíku jódové tabletky. Nám ich napríklad len nedávno menili. Chcem, aby sa aj toto našim obyvateľom kompenzovalo – aj finančne,“ pripomína. A výpočet dopĺňa o pokles cien nehnuteľností, ktorý je v blízkosti elektrární prirodzený.
Fajn život?
Ako sa teda žije pri jadrovej elektrárni? Oslovení obyvatelia obcí okolo Mochoviec a Jaslovských Bohuníc tú svoju elektráreň ako šťastie ani ako nešťastie nevnímajú. Citlivejšie to brali v minulosti, keď z rozhodnutia komunistickej vlády prišli o pozemky, domy a iný majetok pod elektrárňou. Dnes na otázky TRENDU, či sa boja alebo či im scenéria s chladiacimi vežami neprekáža, len mávnu rukou. Zvykli sme si, vysvetľujú.
Naznačuje to aj záujem obyvateľov o výstavbu nových blokov v Mochovciach. Časy, keď sa občania dopytovali napríklad po vetrolamoch v okolí elektrárne, sú preč. „Aby ich ochránili, keď to náhodou vybuchne,“ spomína si J. Földy na kedysi populárny mýtus o užitočnosti vetrolamov, ktorý počul od domácich.
Napriek tomu, že sa obyvatelia obcí s jadrovými kolosmi zžili a postupne atraktívnosť týchto dedín vďaka miliónovým investíciám samosprávy rastie, problém s vyľudňovaním majú všetky navštívené obce. Aj keď trend odchodu sa v poslednom čase skôr znižuje, pripúšťa Viera Pappová, starostka Nového Tekova susediaceho s Mochovcami. Úbytok obyvateľstva súvisí skôr s prirodzeným sťahovaním predovšetkým mladých ľudí za prácou do väčších miest v okolí – Levíc či Nitry.
Starostka Nového Tekova sa ich snaží lákať späť. „Z obecného rozpočtu im napríklad prispievame na rekonštrukciu rodičovských domov,“ hovorí. Obec investovala do výstavby nových bytoviek. Tie fungujú ako nájomné byty s tým, že po tridsiatich rokoch užívania si ich nájomníci môžu odkúpiť. A ako dodáva V. Pappová, v dedine natiahli káblovú televíziu pre všetkých obyvateľov. Tú majú bez mesačných poplatkov.
Žiaden biznis?
Fakt je, že z prítomnosti elektrárne profitujú obce skôr pasívne. „Veru neviem, či tu máme firmu, ktorá by robila pre elektrárne,“ odpovedá prednosta Kalnej J. Földy na otázku, či na elektrárni vyrástli miestni podnikatelia. K tomuto názoru sa pripája V. Pappová. Vysvetľuje, že väčšina firiem sa skôr usídlila v neďalekých Leviciach alebo energetickým strojárstvom známych Tlmačoch.
Jadrovú elektráreň preto nepovažuje za faktor, ktorý by výrazne rozbehol podnikateľské aktivity v okolí. Podobne nie je nejaká výrazná koncentrácia ľudí, ktorí by priamo v elektrárňach pracovali. Zamestnanci tiež do veľkej miery preferujú bývanie v okresnom meste Levice.
Starostovia obcí pri Mochovciach sa zhodujú, že impulz pre podnikateľské prostredie bude predstavovať plánovaná dostavba tretieho a štvrtého bloku v Mochovciach. „Jeden podnikateľ chce vybudovať ubytovacie kapacity pre robotníkov, čo ich budú stavať,“ vysvetľuje J. Földy. No podnikatelia z brandže, teda energetiky, sa v Kalnej neobjavili. V Novom Tekove si od rozšírenia elektrárne sľubujú mierny nárast počtu obyvateľov. „Už sa nás z elektrárne na možnosť výstavby bytov pýtali,“ pripúšťa V. Pappová.
Ročný príjem z atómovej elektrárne, presahujúci desať miliónov korún, je pre Nový Tekov zatiaľ nenahraditeľný. No starostka sa obzerá po iných možnostiach. „Skoro každý deň sem príde niekto, kto by chcel s nami na úseku Hrona v našom katastri postaviť malú vodnú elektráreň,“ hovorí.
Firmy podľa nej sľubujú modré z neba, aby sa k projektu dostali. Nakoniec obec presvedčila firma, ktorá okrem podielu na zisku obci sľúbila niečo navyše. Súčasťou malej vodnej elektrárne bude premostenie Hrona medzi Starým a Novým Tekovom.
Myslieť na budúcnosť
Jaslovské Bohunice má ako domicil v hlavičkách firemných dokladov viacero energetických firiem. Časť z nich z jednoduchého dôvodu. Sídlia buď v susedstve alebo priamo v areáli atómovej elektrárne. No časť sídli v priľahlej obci. Napriek tomu nie je P. Ryška práve spokojný s podielom lokálnych firiem na zákazkách v elektrárňach. A neprekážal by mu ani direktívny zásah štátu. „V zahraničí je bežné, že legislatíva garantuje pri jadrových elektrárňach istý podiel lokálnych firiem na službách,“ tvrdí. No pripúšťa, že pokus obce, založenie eseročky Ores Blava práve na takéto účely, sa skončil neúspešne.
Rovnako otvorene hovorí, že ak by po presune dane z nehnuteľností do kompetencií obcí neprišlo od štátu zavedenie stropu pre jej maximálnu sadzbu, obec Jaslovské Bohunice by od elektrární vyberala viac. „Približne dvakrát toľko ako teraz,“ reaguje na otázku, kde je podľa neho správna miera kompenzácie. Tvrdí, že región sa musí zabezpečiť na obdobie po jadrových elektrárňach. Tie tam zostanú aj po odstavení a naďalej budú predstavovať záťaž, vidí riziko P. Ryška. „Nikto zatiaľ nevie, či sa rozoberú úplne. Vo svete tak ešte nikto neurobil. Preto kým zarábajú, mal by zarábať región,“ argumentuje.
Súhlasí, že poloha obce v blízkosti elektrárne samosprávnemu politikovi pomáha. A to, že plány starostu na zabezpečenie regiónu v budúcnosti netreba brať na ľahkú váhu, naznačuje ďalšie meno v orgánoch obce. Dvere k politikom a energetikom mu môže naďalej otvárať jeho zástupca. Je ním niekdajší riaditeľ jadrovej elektrárne Bohunice a terajší šéf Národného jadrového fondu Štefan Schmidt.
- Atómová turistika
Napriek tomu, že slovné spojenie jadrová elektráreň vo verejnosti pozitívne pocity bežne nevzbudzuje, cestovný ruch v regiónoch atómok nie je cudzí pojem. Niektorí starostovia dokonca počítajú s jeho aktívnym budovaním.
Starostka Nového Tekova Viera Pappová tvrdí, že práve cestovný ruch či gastronomické služby môžu byť v budúcnosti prínos pre región. Manažéri Enelu pracujúci v elektrárni Mochovce bývajú v Nitre. A do levického priemyselného parku prichádzajú ďalší zahraniční investori.
Práve stredný a vyšší manažment by mohol mať záujem o kvalitné turistické služby v okolí. O potenciáli svojej obce, ktorá je v prvom ochrannom pásme necelých päť kilometrov od elektrárne, je starostka Nového Tekova presvedčená. „Minule sa ma na cestu dokonca pýtali nemeckí turisti na bicykloch. Uvažujeme preto o cyklotrase pri Hrone,“ vysvetľuje V. Pappová.
Turistov a peniaze by mohol do obce priniesť projekt oživenia žrebčína. Aj napriek tomu, že v minulosti známe novotekovské plemeno Nónius medzitým takmer vyhynulo. „Moja predstava je, že by v bývalom žrebčíne mohol súkromník urobiť agroturistické zariadenie,“ hovorí V. Pappová. V obci jeden podnikateľ prevádzkuje „ranč“ s hotelom a reštauráciou. Záujem o vyžitie s koňmi je podľa starostky veľký. Je presvedčená, že plán so žrebčínom môže fungovať.
Na odbornú atómovú turistiku stavia starosta Jaslovských Bohuníc. Víziou Petra Ryšku, ktorý pred vstupom do komunálnej politiky pôsobil v jadrovej energetike, je okrem kongresovej turistiky nadviazanej na energetický sektor individuálny turizmus. „Prečo by ľudia, čo si prídu pozrieť elektráreň, nestrávili nejaký čas v regióne?“ pýta sa.
Dodáva, že problém je nedostatok ubytovacích kapacít v obci. Aj keď na otázku, aká je vyťaženosť lôžok v zrekonštruovanom kaštieli, odpovedá, že stopercentná nie je. „Turista tu zatiaľ nemá dostatočnú ponuku aktivít,“ vidí dôvod slabšieho záujmu. Uvažujú preto o výstavbe krytého bazéna a iných športovísk.
V minulosti podľa P. Ryšku predložili projekt na získanie eurofondov pre aktivity v oblasti cestovného ruchu. Neprešiel. Obci ho vrátili pre nejakú chýbajúcu drobnosť, vysvetľuje P. Ryška.
Oprava:
V pôvodnej verzii článku sme nesprávne uviedli, že Štefan Schmidt je bývalým riaditeľom Slovenských elektrární. Takisto nesprávne sme napísali, že Jaslovské Bohunice získali dotáciu zo Štátneho fondu na likvidáciu jadrovoenergetických zariadení na budovanie kanalizácie. Nesprávne bolo i tvrdenie, že projekt zazelenania obce má zamädziť prašnosti spôsobenej elektrárňou. Za chyby sa ospravedlňujeme.
Foto - Milan Illík
