Pre vyše 40 percent voľných miest stačí základná škola

Lepšie vzdelanie rozširuje možnosti a má nepochybne mnoho benefitov z pohľadu kariéry a výšky platu. Čísla však ukazujú, že vysokoškolské vzdelanie dnes nie je nevyhnutné pre nájdenie práce. Vysokoškolské vzdelanie aspoň prvého stupňa bolo v auguste podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny vyžadované iba pre 4 percent voľných pracovných miest. Naproti tomu pre viac ako 40 percent voľných pracovných miest stačilo iba základné vzdelanie. 

To hovoríme o súhrnných údajoch za celé Slovensko. Keď sa pozrieme na čísla z pohľadu jednotlivých krajov, vidíme opäť výrazné regionálne rozdiely. V krajoch s nízkou mierou nezamestnanosti a dostatkom voľných pracovných miest je výrazne vyšší dopyt po zamestnancoch s nižším vzdelaním ako v krajoch s vyššou nezamestnanosťou a dlhodobým nedostatkom pracovných miest. 

Štruktúra voľných pracovných miest podľa požadovaného vzdelania
Zdroj: ÚPSVaR & Tatra banka RESEARCH
Štruktúra voľných pracovných miest podľa požadovaného vzdelania

Až 66 percent voľných pracovných miest v Trnavskom kraji a 43 percent v Bratislavskom kraji vyžaduje iba základné vzdelanie, kým v Prešovskom kraji postačuje základné vzdelanie iba na 12 percent pracovných miest. 

Vysokoškolské vzdelanie aspoň prvého stupňa je pritom vyžadované až pre 8 percent voľných pracovných miest v Košickom kraji a 5,5 percenta v Prešovskom kraji, kým v Bratislavskom kraji to platí pre 5,2 percenta voľných miest a v Trnavskom dokonca len pre 1,9 percenta. 

Ak porovnáme štruktúru voľných pracovných miest a uchádzačov o zamestnanie podľa vzdelania a budeme predpokladať, že uchádzač s vyšším vzdelaním nebude vykonávať prácu, na ktorú stačí nižšie vzdelanie, vyjde nám, že v každom jednom slovenskom kraji je nedostatok uchádzačov s nižším stredným odborným vzdelaním. 

Na západnom Slovensku je pritom celkový nedostatok uchádzačov o zamestnanie s nízkou kvalifikáciou. Uchádzačov s ukončením vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa je zase naopak výrazne viac ako voľných pracovných miest, ktoré túto kvalifikáciu vyžadujú.

Firmy hľadajú až 39 000 operátorov a montérov strojov

Tretím faktorom, popri regióne a vzdelaní, ktorý významne ovplyvňuje perspektívy jednotlivca na trhu práce, je kvalifikácia a predchádzajúce pracovné skúsenosti. Pozrime sa preto, po akej kvalifikácii je dnes najväčší dopyt a v akom odvetví je najviac pracovných miest.

Vychádzať budeme opäť z pravidelných mesačných štatistík Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Ich nevýhodou síce je, že rozlišujú iba desať základných tried profesií, avšak napriek tomu sa z nich dajú vyčítať užitočné informácie.

Na Slovensku si dnes najľahšie nájdu prácu operátori a montéri strojov a zariadení. Do tejto kategórie spadá až 48 percent voľných pracovných miest na celom Slovensku. Síce v Trnavskom kraji ide o viac ako 60 percent voľných pracovných miest a v Banskobystrickom iba o 30 percent, avšak v každom kraji Slovenska je to najžiadanejšia kvalifikácia. 

Druhou najžiadanejšou profesiou sú na Slovensku kvalifikovaní pracovníci a remeselníci (19 percent voľných pracovných miest). Nasledujú pomocní a nekvalifikovaní pracovníci (12 percent) a pracovníci v službách a obchode (7 percent).

Voľné pracovné miesta podľa profesie a kraja, august 2022
Zdroj: ÚPSVaR & Tatra banka RESEARCH
Voľné pracovné miesta podľa profesie a kraja, august 2022

Ak si opäť porovnáme štruktúru voľných pracovných miest podľa požadovanej profesie a štruktúru uchádzačov o zamestnanie podľa kvalifikácie (poslednej vykonávanej práce), zistíme, že vo všetkých krajoch s výnimkou Prešovského a Košického je nedostatok operátorov a montérov strojov a zariadení. Najakútnejší je tento problém v Bratislavskom a Trnavskom kraji, kde „chýba“ až 18-tisíc zamestnancov s touto kvalifikáciou.

V tých istých šiestich krajoch je takisto nedostatok kvalifikovaných pracovníkov a remeselníkov. Ďaleko najhoršia situácia je v  Bratislavskom kraji (chýba mu až 5,5-tisíc takýchto zamestnancov), kde je tiež výrazný nedostatok pomocných a nekvalifikovaných pracovníkov ako aj pracovníkov v službách a obchode.

Článok bol prebratý z Tatrabanka.sk

Andrej Martiška
Študoval na Ekonomickej univerzite v Bratislave a Nottingham Trent University. V Tatra banke pracuje od roku 2021. Venuje sa prevažne analýzam makroekonomického vývoja a bankového sektora. Pôsobil tiež v spoločnosti Sympatia Financie, ktorá je zapísaná ako obchodník s cennými papiermi.
Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora