Súdny dvor EÚ klepol Európskej komisii po prstoch. V ostro sledovanom spore týkajúcom sa nákupu covidových vakcín od spoločnosti Pfizer rozhodol proti nej. Bojovníci za transparentnosť tak hovoria o prelomovom víťazstve.
Rozhodnutie súdu má veľkú váhu, pretože hlavnými aktérmi prípadu sú mimoriadne vplyvné osoby. Ursula von der Leyenová je predsedníčka Komisie a Albert Bourla, ktorý šéfuje nadnárodnej farmaceutickej firme. Obaja spolu v rámci nákupu vakcín podpísali najväčšiu zmluvu v histórii bloku.
Verdikt súdu ovplyvní fungovanie Komisie, ktorá v momente, keď bolo potrebné niesť zodpovednosť za šéfkino konanie, dodržala právo EÚ skôr len z nutnosti. „Prípady týkajúce sa prístupu k dokumentom európskych inštitúcií sú často veľmi politické, pretože ak sa dostanú pred súd, zvyčajne je to preto, že EK či iná inštitúcia tvrdohlavo odmieta zverejniť informácie, ktoré by jej mohli politicky uškodiť,“ uviedol pre Politico expert Vincent Couronne z Univerzity Paris-Saclay.
Výhovorky súd nepresvedčili
Počiatky prípadu siahajú do roku 2021, keď denník The New York Times zistil, že si U. von der Leyen a šéf Pfizeru vymieňali textové správy. Redakcia následne Komisiu požiadala o ich sprístupnenie. Inštitúcia ju ale odbila, že obsah správ nie je natoľko dôležitý, aby ich bolo možné považovať za dokumenty EK. Tým pádom nemuseli byť sprístupnené ani verejnosti, ani novinárom. Podľa právnikov Komisie bolo predmetom správ iba dohadovanie termínov a miest stretnutí. Či je to pravda, nikto netuší.
V roku 2022 poslala EK žiadosť o zverejnenie komunikácie medzi U. von der Leyen a A. Bourlom aj novinárka Matina Stevis-Gridneff. Ani ona nepochodila. The New York Times preto začiatkom roka 2023 podal voči Komisii žalobu. V tom čase ale inštitúcia zmenila taktiku a povedala, že správy nemá.
Na súde s týmto argumentom nepochodila. Vo verdikte jej jasne vyčítal, že neobjasnila, či správy zmazala, stratila alebo sa k nim nevie dostať. Súdu vadilo aj to, že inštitúcia nevysvetlila, akou metódou a ako dôkladne po „stratených“ správach pátrala. „Komisia nemôže len tak tvrdiť, že požadované dokumenty nemá, ale musí poskytnúť dôveryhodné vysvetlenia, ktoré verejnosti a súdu umožnia pochopiť, prečo ich nevie nájsť,“ uviedli sudcovia. Výkonný orgán EÚ sa proti rozsudku môže odvolať alebo sa podriadiť, t. j. správy zverejniť, prípadne podrobne vysvetliť ich absenciu.
Pevná pôda pre kritikov
Verdikt súdu je obzvlášť veľkou ranou pre reputáciu U. von der Leyenovej. Tá nielenže zmluvu v hodnote desiatok miliárd eur osobne odklepla, ale zároveň predsedá inštitúcii, ktorá má zabezpečovať dodržiavanie práva EÚ vrátane princípov transparentnosti. Rozhodnutie súdu je pre Brusel veľkou hanbou, keďže šéfka Komisie len pred pár mesiacmi verejne prisľúbila, že v druhom funkčnom období bude brániť štandardy transparentnosti, efektivity a integrity. Súd tak poskytol jej kritikom cennú muníciu.
Politici z tábora Zelených a krajná pravica napádajú nákup vakcín už nejaký čas. Teraz sa k nim ale pridali aj ďalšie osobnosti politického sveta, podľa ktorých je rozsudok pre Komisiu veľkým fiaskom. Boja sa, že ak bude k uzatváraniu dôležitých dohôd dochádzať v tajnosti, hrozí, že obchodné záujmy prevážia nad verejným záujmom.
„Hoci si uvedomujem veľké politické a procesné komplikácie, Ursula von der Leyenová by mala urýchlene odísť z čela EK. Viem, že to je radikálna požiadavka, ale spôsob, akým podkopáva dôveryhodnosť európskych inštitúcií, akým znehodnocuje pravidlá férového verejného obstarávania a akým preukazuje obrovský vplyv nadnárodných korporácií na politické rozhodnutia európskych orgánov, si vyžaduje radikálnu nápravu v záujme posilnenia Európskej únie,“ povedal pre TREND slovenský nezaradený europoslanec Branislav Ondruš.
Politik považuje rozhodnutie za potvrdenie jeho námietok voči rozširovaniu takzvaného spoločného európskeho verejného obstarávania, ktoré EK presadzuje napríklad v oblasti zbrojárskych nákupov. „V tomto prípade má ísť o neporovnateľné vyššie sumy než v prípade vakcín od Pfizeru, preto je nemožné uveriť, že takémuto lákadlu Ursula von der Leyenová odolá,“ dodal.
Vyjadrenie TRENDu poskytla aj slovenská europoslankyňa Lucia Yar z frakcie Obnovme Európu: „Rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vnímam v duchu padni komu padni. Ukazuje, že európske inštitúcie fungujú a rozhodujú nezávisle – aj keď sa jedná o najsilnejšiu predstaviteľku únie. Nikto nie je nedotknuteľný. Európska komisia pochybila v oblasti transparentnosti a súd to skonštatoval. Slovenská verejnosť sa naopak nikdy nedozvie, o čom sa rozprával Bödör s premiérom Ficom na úrade vlády. Teda trestne stíhaný človek s ústavným činiteľom plateným z verejných peňazí v priestoroch verejnej inštitúcie. Zato sme videli Kočnerovu komunikáciu, ako funguje transparentnosť v štáte za 14 rokov Smeru – kauzy Búrka, Víchrica, Očistec a ďalšie odhalili korupciu v súdnictve či u štátnych funkcionárov.“
Stredajší rozsudok je prelomový v tom, že by mal verejnosti v teórii umožniť získať oveľa lepší prístup k textovým správam úradníkov a politikov. Je to varovanie pre inštitúcie EÚ a všetkých, ktorí sa ich snažia ovplyvniť. Digitálne správy, dokonca ani tie najbanálnejšie, viac nie sú automaticky mimo dosah a ich používaním sa nemožno vyhnúť kontrole.
Ďalšie dôležité správy
