Premárnená šanca za 26 miliárd eur. Slovensko zlyhalo v dobiehaní Západu

V rokoch 2004 až 2024 Slovensko získalo z rozpočtu Európskej únie viac než 26 miliárd eur. Táto suma zahŕňa aj prostriedky z predvstupovej pomoci a je očistená o platby do spoločného európskeho rozpočtu. Slovensko je už dvadsaťpäť rokov čistým prijímateľom – do rozpočtu EÚ prispieva menej, než z neho získava.

Napriek obrovským dotáciám sa krajine nepodarilo dobehnúť životnú úroveň západných štátov. Po zohľadnení vysokých cien patrí Slovensko v mnohých rebríčkoch medzi najchudobnejšie krajiny Európskej únie.

Premárnená príležitosť

Na dlhodobé zaostávanie Slovenska upozorňuje vo svojej analýze aj Národná banka Slovenska (NBS). Dve odlišné obdobia poskytujú zaujímavé porovnanie. V rokoch 1999 až 2010 bol priemerný ročný objem peňazí z eurofondov len 324 miliónov eur, pričom verejné investície predstavovali 3,6 percenta HDP.

V nasledujúcom období 2011 až 2022 sa ročné príspevky z eurofondov zvýšili takmer na 1,5 miliardy eur, no verejné investície stúpli len na 3,7 percenta HDP.

Očakával sa výrazný impulz pre rozvoj krajiny. Realita však bola značne odlišná. „Čoraz častejšie nahrádzame verejné investície peniazmi z EÚ, namiesto toho, aby sme ich financovali z vlastných zdrojov. Naše vlastné peniaze z daní väčšinou používame na bežné výdavky a príspevky pre ľudí,“ upozorňuje Marián Labaj, analytik verejných financií v Národnej banke Slovenska.

Politici navyše vďaka členstvu v eurozóne disponujú prístupom k lacným úverom. Len v minulom roku štvrtá vláda Smeru zvýšila štátny dlh o takmer deväť miliárd eur. Stalo sa tak v roku, keď krajina získala čistý príspevok z eurofondov v objeme 2,5 miliardy eur.

Pri rozumnom hospodárení by Slovensko mohlo mať moderné železnice, kvalitné nemocnice a dokončenú diaľničnú sieť. Politické rozhodnutia však nasmerovali verejné financie na neudržateľnú trajektóriu.

Extrémne slabé čerpanie