Zatiaľ čo EÚ jednou rukou pomáha Ukrajine, aby ju nezničili ruské zbrane, druhou rukou ich pomáha sponzorovať. V roku 2024 krajiny Únie zaplatili za dovoz ruských palív 23 miliárd dolárov. To je síce o takmer deväťdesiat percent menej ako v roku 2021, ale stále je to viac, ako zaplatila Ukrajine v rámci celkovej pomoci.
Celkovo EÚ doviezla 32 miliárd kubických metrov plynu cez plynovod a v prepočte ďalších 20 miliárd vo forme LNG. Dve tretiny tvoria dodávky cez dlhodobé kontrakty, zvyšok nákupy na spotovom trhu. Ruský plyn dováža ešte Francúzsko, Španielsko, Belgicko, Maďarsko, Slovensko, Česko či Taliansko.
Ak si EÚ skutočne želá skorý mier, toto konanie nedáva zmysel. Preto už začiatkom tohto roka desať členských krajín (Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Írsko, Litva, Poľsko, Rumunsko, Švédsko a Lotyšsko) podpísalo spoločné vyhlásenie, ktoré žiada úplné zastavenie dovozu ruského plynu vrátane LNG do EÚ.
Nie len plyn, ale aj jadro
Brusel vypracoval návrh a harmonogram postupného opúšťania ruských energií, pričom zemným plynom sa to nekončí. Na konci roka 2025 by mal začať platiť zákaz podpisu nových kontraktov a zastavenie nákupu na základe krátkodobých kontraktov. V druhej fáze sa zastavia nákupy v rámci dlhodobých kontraktov, ktoré pokrývajú dve tretiny importov ruského plynu.
Reštrikcie sa majú týkať tieňovej flotily tankerov, ktorá obchádza platné sankcie na ruskú ropu, a tiež zastavenia importov ruského uránu a ďalších rádioaktívnych materiálov. Pôvodne mal byť tento návrh prezentovaný v rámci prvých sto dní novej Európskej komisie, ale všetko zamotal americký tlak na rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom.
Doteraz sa zvažovalo, že mier na Ukrajine by mohol byť podmienkou pre budúce nákupy ruských energií. Európska komisia však upozorňuje, že Rusi už viackrát ukázali, že dodávky svojich energií vedia použiť ako zbraň, a bolo by naivné sa nazdávať, že do budúcna by to mohlo byť inak.
„Vladimír Putin ukázal, že mu nevadí, ak zemný plyn využije ako zbraň. Nemali by sme sa do zraniteľnej pozície dobrovoľne dostať znovu. Okrem toho, nechceme podporovať zbrojenie Ruska a jeho vojnovú ekonomiku, pretože nikto nevie, na ktorú krajinu zaútočí nabudúce,“ uviedol Dan Jorgensen, európsky komisár pre energetiku.
Brusel nechce nič centrálne diktovať. Chce, aby si každá krajina v horizonte ďalších rokov naplánovala svoj vlastný scenár. Trh so zemným plynom nijako nepanikári, plynu je dosť. Cena sa pohybuje na úrovni 35 eur za megawatthodinu, čo je tesne nad štvorročnými minimami dosiahnutými minulý rok. Pred energetickou krízou stála ale menej ako 20 eur. Na druhej strane, vzhľadom na rastúcu ponuku na trhu má cena ešte priestor na pokles. Len USA má v príprave exportné kapacity v objeme štvornásobku dnešného importu LNG z Ruska.
Závislosť na plyne sa otočila v neprospech Ruska
Rusko je dnes na trhu so zemným plynom závislé od EÚ. Každý druhý dolár za plyn do Moskvy prichádza z EÚ. Každý dolár sa v súčasnosti Moskve počíta.
Väčšou výzvou, okrem politických ťahaníc naprieč Európou, bude komunikácia s Ruskom. To bude ukazovať na platné zmluvy. Tie často obsahujú klauzulu „take or pay“, čiže je potrebné platiť bez ohľadu na to, či krajina zemný plyn odobrala. Platnosť niektorých zmlúv siaha až do roku 2040. Na právne spory medzi EÚ a ruskými dodávateľmi sa už minulo 18,5 miliardy eur.
Plán je taký, že Brusel k určitému dátumu zakáže dovoz ruského plynu a európske energetické firmy sa tak na neho budú môcť vyhovoriť, že zasiahla vyššia moc („force majeure“). Následne bude potrebné sa brániť na súde. Celé to má zmysel len vtedy, ak sa skutočne na úrovni EÚ prijme zákaz dovozu ruského plynu. Brusel môže dať len návrh, páky majú v rukách jednotlivé členské krajiny a ich parlamenty.
Nebude to jednoduché, pretože európske firmy môžu čeliť nákladným arbitrážam. Je to však pozitívny signál, že EÚ začína brať veci konečne vážne a zastavenie importu ruských energií nebude ďalším ambicióznym projektom, ktorý zostal stáť na polceste.
