Do roku 2030 sa bude musieť preškoliť až šesťdesiat percent zamestnancov. Trh práce totiž čaká pod vplyvom umelej inteligencie prevrat, ktorý prichádza rýchlejšie, než si mnohí pripúšťajú.
K tomuto trendu sa navyše pridávajú automatizácia či demografické zmeny, ktoré zásadne premieňajú ekonomiku. Navyše produktivita práce v regióne strednej Európy v posledných rokoch stagnuje.
Slovensko a Česko, ktoré sa po vstupe do EÚ rýchlo doťahovali na západné ekonomiky, k tomu strácajú dych a populácia starne, pričom veľká časť trhu stále funguje na modeloch z priemyselného veku.
AI mení pravidlá hry
Všetko však nasvedčuje tomu, že ďalšie roky budú o službách, technológiách a schopnosti rýchlej transformácie.
Umelá inteligencia mení spôsob, akým firmy fungujú – od vývoja produktov cez zákaznícky servis až po interné procesy. Zavádzanie AI do každodenného fungovania však zatiaľ prebieha pomaly. Rásť dokážu len firmy, ktoré sa naučia nové technológie efektívne využívať.
Nedávna analýza českého ministerstva práce odhaduje, že digitálne zručnosti budú potrebné až na 80 percent pozícií. Problémom je, že polovici populácie chýbajú aj základné digitálne kompetencie.
Aj preto poradenská spoločnosť Deloitte predpovedá, že do piatich rokov bude nutné preškoliť 60 percent pracovnej sily. Navyše rozhodujúce budú najbližšie tri roky.
Týka sa to aj Slovenska. Tlak na rekvalifikáciu a technologickú adaptáciu porastie a štát i firmy budú musieť investovať do rozvoja digitálnej gramotnosti, inovatívneho vzdelávania a podpory adaptability zamestnancov.
Napriek strategickému významu AI len malá časť firiem reálne plánuje jej implementáciu. Na Slovensku deklaruje záujem zaviesť AI do svojich procesov iba sedem percent podnikov. V Česku vníma umelú inteligenciu ako strategickú technológiu len pätina firiem a reálne ju využíva len desať percent.
Prekážkami sú nedostatok odborníkov, neistota ohľadom regulácií a obavy z dopadu na zákaznícke vzťahy.
Ako pre portál HN.cz uviedol Jan Bureš, hlavný ekonóm Patria Finance, „kľúčom k úspechu sú ľudia, ktorí dokážu prijať zmenu ako príležitosť, nie ako hrozbu“. Ako príklad uvádza Ikea, ktorá po zavedení chatbota zvýšila kapacitu zákazníckeho servisu o polovicu a preškolila zamestnancov na interiérových poradcov.
Nové výzvy
Umelá inteligencia podľa analýzy prichádza aj ako odpoveď na vyťaženosť zamestnancov. Naznačuje, že ľudia sú prepracovaní a ich nadšenie z práce klesá. Až 72 percent považuje veľkú časť svojich činností za zbytočné v pracovnom procese.
Slovensko pritom patrí medzi najpriemyselnejšie krajiny Európskej únie – v priemysle pracuje približne 643-tisíc ľudí. Automatizácia a rozmach AI predstavujú hrozbu najmä pre tieto pracovné pozície, ktoré zahŕňajú opakujúce sa manuálne činnosti, ako sú montážne práce či obsluha strojov.
Podľa odhadov môže v dôsledku nástupu AI prísť do roku 2027 o prácu približne 13-tisíc Slovákov, pričom najviac budú zasiahnuté nízkokvalifikované pozície.
Pre firmy je preto nevyhnutné hľadať spôsob, ako zvýšiť efektivitu a zároveň zachovať duševné zdravie zamestnancov. AI môže pomôcť eliminovať rutinu a vytvoriť priestor na skutočne zmysluplnú prácu.
Zmena má však aj tienisté stránky. Podľa Svetového ekonomického fóra počet juniorných pozícií klesá a nároky na nováčikov rastú. Mnohé firmy vyžadujú dva až päť rokov praxe aj pre základné pozície.
To komplikuje vstup mladých ľudí na trh práce aj prechod kariéry pre starších. Slovenské firmy a najmä priemysel preto stoja pred otázkou, ako vytvoriť prechod pre nových zamestnancov efektívny, a to aj v dobe, keď jednoduché úlohy preberá AI.
Ďalšie dôležité správy
