Súčasný americký prezident Donald Trump sa počas kampane chválil, že mier na Ukrajine zabezpečí do 24 hodín od nástupu do funkcie. Realita však ukazuje, že na uzatvorenie mieru mu nestačilo ani prvých sto dní. Ukrajina pritom už dvanásteho marca tohto roka súhlasila s americkým návrhom 30-dňového prímeria. Ruská strana s ním nesúhlasila, pretože podľa nej sa pred uzatvorením prímeria musia vyriešiť iné záležitosti.
V apríli Biely dom prezentoval podľa vlastných zdrojov finálny návrh mieru. Polostrov Krym mal podľa neho oficiálne pripadnúť Rusku a Chersonská, Donetská a Zaporožská oblasť, ktoré Rusko z veľkej časti ovláda, by zostali pod jeho kontrolou, hoci by neboli súčasťou jeho územia.
Sankcie na Rusko uvalené od roku 2014 by boli zrušené, začala by sa spolupráca Moskvy a Washingtonu v oblasti energetiky, Ukrajina by sa nepripojila k NATO a dostala by bližšie nešpecifikované garancie. Rusko tento návrh odmietlo, pretože požadovalo viac. Ukrajina tento návrh odmietla, pretože by sa vzdala svojho územia bez akejkoľvek záruky, že v budúcnosti nepríde o ďalšie.
V máji sa uskutočnili telefonáty medzi USA a Ruskom na najvyššej úrovni a v Turecku prebehli prvé osobné rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou. V prvej polovici mája EÚ po telefonáte s Washingtonom vyzvala Rusko na zloženie zbraní v priebehu 48 hodín.
Alternatívou mali byť zdrvujúce sankcie. Moskva odpovedala, že na ultimátum nebude reagovať a vyzvala na priame rokovania v Turecku. Kyjev uviedol, že ak príde prezident Putin, dostaví sa aj prezident Zelensky.
Prezident USA bol v tom čase na Blízkom východe, ale vyjadril sa, že ak to pomôže veci, príde do Turecka osobne. Nemusel chodiť – prezident Putin neprišiel a vyslal len svojich zástupcov. Tí predniesli ruské požiadavky z roku 2022 v nezmenenej podobe, teda štyri ukrajinské oblasti mali pripadnúť Rusku. Ak Kyjev nebude súhlasiť, Rusko bude žiadať osem oblastí. Rokovania nikam neviedli, dohodnutá bola len výmena zajatcov.
Biely dom začína byť z vývoja na Ukrajine čoraz viac frustrovaný a chápe, že Kremeľ s ním hrá svoje hry. Zatiaľ to môže robiť, pretože z Bieleho domu neprichádza nijaká ráznejšia odpoveď okrem nahnevaných statusov prezidenta.
Oveľa akčnejšie sa začínajú správať Kongresmani. Blízky spojenec Donalda Trumpa, senátor za Južnú Karolínu Lindsey Graham, zbiera podporu na nové sankcie na Rusko a clá vo výške 500 percent na krajiny, ktoré kupujú ruskú ropu, plyn a urán.
Reči na Kremeľ neplatia
Už v apríli L. Graham informoval, že má podpisy šesťdesiatich senátorov – za Republikánov aj Demokratov. Už to bol dostatočný počet na to, aby sa návrh predložil na hlasovanie. V súčasnosti už majú predkladatelia (za Demokratov predkladá senátor za Connecticut Richard Blumenthal) podporu 81 zo 100 senátorov, čo je jasný signál veľkého zjednotenia Senátu. Pri takomto počte hlasov je možné prekonať aj prípadné veto Bieleho domu.
„Ak sa Rusko bude naďalej vyhýbať serióznym rokovaniam o mieri, môže očakávať rozhodnú akciu,“ uvideli– senátori Graham a Blumenthal v spoločnom vyhlásení.
Spojenci D. Trumpa si dávajú pozor, aby prezidenta pri tejto akcii neobchádzali a aby to vyznelo ako podpora jeho úsilia o mier na Ukrajine. Priebežne s ním komunikujú. Na druhej strane dávajú jasne najavo, že vojna na Ukrajine môže takto pokračovať navždy. Senátori sú si zároveň vedomí, že návrh prichádza v pravý čas. Biely dom je frustrovaný z toho, že Moskva má neustále dôvod neprísť k rokovaciemu stolu, zatiaľ čo stupňuje útoky na Ukrajinu. D. Trump viackrát povedal, že zvažuje pritvrdenie prístupu k Rusku, ale zatiaľ neurobil nič konkrétne.
Zlý policajt, dobrý policajt
Niektorí senátori majú ešte jastrabejší postoj a otvorene hovoria, že návrh treba proste schváliť, aby sa Biely dom trochu rozhýbal. Minister zahraničia Marco Rubio a ďalší členovia administratívy pracujú s návrhom senátorov ako s povestným zlým policajtom, ktorý môže byť pre Vladimira Putina varovaním, čo môže prísť, ak sa nedohodne s D. Trumpom.
Na čele krajín, ktoré ešte nakupujú ruské energie, je Čína, India a Turecko. Od začiatku roka 2023, keď sa zaviedli sankcie na ruskú ropu a obmedzil sa import ruského plynu, do dnešných dní zaplatili Rusku viac ako 375 miliárd dolárov za ropu, uhlie a plyn. Príjmy z exportu fosílnych palív tvoria 30 až 50 percent rozpočtu Ruska a sú kľúčové pre financovanie vojny na Ukrajine.
Z troch najväčších importérov ruských palív patrí Čína zároveň medzi troch najväčších exportérov do USA. Práve táto krajina sa najčastejšie spomína medzi senátormi podporujúcimi zavedenie vysokých ciel. Medzi desiatimi najväčšími importérmi ruských palív sa však nájde niekoľko európskych krajín. Maďarsko je na šiestom mieste s platbami za ruské energie vo výške viac ako 11 miliárd dolárov, Slovensko je na desiatom mieste s platbami vo výške 8,8 miliardy dolárov.
Zatiaľ čo USA nepatria medzi najväčších exportných partnerov Slovenska (sú na štvrtom mieste s celkovým objemom exportov 6,2 miliardy dolárov), pre Nemecko, ktoré je najväčším exportným partnerom Slovenska (objem 21,5 miliardy dolárov), sú USA veľmi dôležitým trhom. Berlín je štvrtým najväčším exportérom do USA.
EÚ sa ešte nedokázala plne odstrihnúť od ruských energií. Aktuálna iniciatíva amerických senátorov ju však môže prinútiť vybrať si, či bude posielať eurá do Ruska, alebo prijímať doláre z USA.
