Biznis záhradníctva Ben Reid Garden Centre na okraji škótskeho mesta Aberdeen stojí na troch P – passion, plants, people. „V súčasnosti zápasíme práve s tým posledným,“ hovorí riaditeľ 250-ročnej rodinnej firmy Simon Fraser. Naráža na nárast minimálnej mzdy, ktorá sa od 1. apríla zvýšila o 6,7 percenta na 12,21 libry (14,26 eura) na hodinu; v rovnakom čase, ako porástli odvody zamestnávateľov na sociálne poistenie.
Spojené kráľovstvo dnes patrí medzi krajiny s najvyššou minimálnou mzdou na svete, informuje The Telegraph. To predstavuje výraznú záťaž pre podniky, ktoré zároveň čelia rastúcim nákladom vo všetkých oblastiach.
Spoločnosť Ben Reid Garden Centre musela pristúpiť k zníženiu pracovných úväzkov, skráteniu pracovného týždňa zo šiestich na štyri dni počas zimy a k prepusteniu vodiča rozvozu. „Brzdíme rozvoj firmy, pretože je príliš drahé zaplatiť ľudí, ktorí by ho mohli zabezpečiť,“ vysvetľuje S. Fraser. Tento prípad nie je jediný. Mnoho britských firiem sa v snahe prežiť prispôsobuje rastúcim mzdovým a daňovým nákladom znižovaním počtu zamestnancov, obmedzovaním pracovných hodín či skracovaním otváracích hodín.
Ani výbuch hnevu, ani obrana. Psychologička radí, ako reagovať na narcistické správanie
Od roku 2021 sa minimálna mzda vo Veľkej Británii zvýšila o 37 percent, zatiaľ čo priemerné mzdy narástli o 24 percent a inflácia o 23 percent. Nárast minimálnej mzdy predbieha rast produktivity aj reálnych miezd v mnohých sektoroch. David Miles z Úradu pre rozpočtovú zodpovednosť (OBR) upozorňuje, že zvýšenie miezd bez zvýšenia produktivity povedie k poklesu dopytu po práci. „Funguje to len v prípade, že firmy investujú do efektívnosti, školení alebo technológií,“ hovorí.
Podobným smerom sa uberá aj Slovensko. Minimálna mzda má na budúci rok stúpnuť o takmer 100 eur a dosiahne úroveň 915 eur. Ministerstvo práce tvrdí, že v nasledujúcich rokoch bude rásť ešte rýchlejším tempom, pričom do roku 2027 by sa mala priblížiť až k sume tisíc eur. Cieľom je vraj vytvoriť dôstojné životné a pracovné podmienky, podporiť kolektívne vyjednávanie zamestnancov a uzatváranie kolektívnych zmlúv.
Baby boomeri prežili viacero finančných kríz. Prezradili, čomu sa vyhnúť a čo dnes ľutujú
Hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Miriam Filová sa pri poslednom zvyšovaní minimálnej mzdy vyjadrila, že nový model výpočtu bude mať výrazný vplyv na podnikateľské prostredie aj v kontexte zavedenia konsolidačného balíčka. „Už teraz sa podniky snažia vyrovnať s neľahkou situáciou, kedy riešia napr. nárast vstupných surovín a nákladov na dopravu, klesajúci dopyt, nenaplnené výrobné kapacity, nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, ale aj zvýšenie mzdových nákladov z dôvodu zvýšenia minimálnej mzdy a opätovného naviazania viacerých príplatkov na ňu.“
Prvé dáta tohto roka, ktoré zverejnil Eurostat, pritom ukazujú, že Slovensko nie je ani zďaleka na chvoste rebríčka merajúceho výšku minimálnej mzdy. Údaje Eurostatu k 1. januáru 2025 hovoria o tom, že Slováci s 816 eurami skončili na 18. mieste spomedzi 26 krajín.
Dominujú krajiny s minimálnou mzdou nižšou ako tisíc eur mesačne. Najhoršie je na tom Albánsko (408 eur) a Bulharsko (551 eur). Krajiny s najvyšším minimálnym zárobkom sú Luxembursko (2 638 eur) a Írsko (2 282 eur).
Ďalšie dôležité správy
