Špecifikom príjmov zo závislej činnosti je, že sa pri výplate musia zdaniť mesačným 19-percentným preddavkom na daň, a to bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa vyplácajú. Nový zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov zrušil osobitné sadzby dane – medzi nimi aj „obľúbenú« 10-percentnú daň, ktorá sa do konca minulého roku aplikovala z príjmov do 4-tisíc korún mesačne a z príjmov zo sociálneho fondu. V súčasnosti sú všetky zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti na účely zdanenia rovnocenné.

Bez zrážky preddavku

Žiaden preddavok na daň sa nezrazí v čase plnenia len v dvoch prípadoch. Po prvé, ak zamestnanec podpísal u zamestnávateľa vyhlásenie k zdaneniu príjmov zo závislej činnosti a mesačný príjem má taký nízky, že po odpočte nezdaniteľnej sumy (6 736 korún) vznikne nulová zdaniteľná mzda (preddavok je nulový) alebo ak preddavok na daň sa zamestnancovi zníži o daňový bonus do nuly (ak je bonus vyšší, vyplatí sa v hotovosti).

Po druhé, preddavok na daň sa nezrazí, ak ide o nepeňažné príjmy zo závislej činnosti. Podľa § 35 ods. 3 zákona sa takýto príjem v čase plnenia nezdaní, ak zamestnanec nemá iný príjem, z ktorého by bolo možné zrážku preddavku na daň vykonať, alebo ho má v nedostatočnej výške. V takomto prípade preddavok na daň zamestnávateľ zamestnancovi zrazí pri najbližšom peňažnom plnení.

Ak akéto plnenie zamestnanec do konca roka nebude mať, príjem sa dodaní buď v rámci ročného zúčtovania preddavkov na daň, alebo v daňovom priznaní. Zamestnávateľ je preto povinný aj takýto nezdanený príjem uviesť do potvrdenia o zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti.

Odvádzajú pre istotu

Niektorí zamestnávatelia však často robia chybu v tom, že preddavok na daň odvedú „pre istotu« zo svojich prostriedkov daňovému úradu. Môže tak vzniknúť problém napríklad pri spracovaní štvrťročného prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch na daň. Zamestnávateľ sa obáva preddavok neodviesť, no zákon ho chráni, keď umožňuje z takéhoto príjmu daňovú povinnosť v príslušnom čase nezrealizovať.

Takýmito príjmami môžu byť napríklad príjmy spoločníkov s.r.o., ktorí nedostávajú za prácu v spoločnosti odmenu, ale majú k dispozícii motorové vozidlo na súkromné aj služobné účely. Ide o nepeňažný zdaniteľný príjem, ktorého ocenenie vyplýva zo zákona (jedno percento zo vstupnej ceny vozidla za každý, aj začatý mesiac používania na uvedené účely).

Pri nepeňažných príjmoch – i keď sa z nich v uvedených prípadoch nezráža preddavok na daň, má zamestnanec nárok na vyplatenie daňového bonusu (paragraf 35 odsek 7 zákona). Platí to však len, ak sú splnené všetky podmienky, teda podpísané vyhlásenie k zdaneniu týchto príjmov, predloženie potrebných dokladov a výška mesačného príjmu (aspoň 3 040 korún).

Potvrdenia a termíny

Všetky vyplatené príjmy zo závislej činnosti sa budú musieť po skončení roka 2004 považovať za nevyrovnané, i napriek rovnej dani, teda keď po ich spočítaní (ak daňovník nebude mať ďalšie druhy príjmov) vyjde takmer tá istá daňová povinnosť (rozdiel bude väčšinou do desiatky korún z dôvodu zaokrúhľovania).

Zamestnávatelia však už na každý zdaniteľný príjem zo závislej činnosti budú musieť vystaviť zamestnancom potvrdenie (aj bez ich žiadosti), ktoré bude súčasťou daňového priznania alebo ho zamestnanec prinesie poslednému zamestnávateľovi na účely vykonania ročného zúčtovania preddavkov na daň.

  • Príjmy zo závislej činnosti sa zdaňujú 19-percentným preddavkom na daň; zákon pozná aj výnimky, kedy sa neodvádza

  • Na každý zdaniteľný príjem zo závislej činnosti už zamestnávateľ musí zamestnancovi vystaviť potvrdenie, a to v zákonných termínoch

  • Mzdové listy je potrebné viesť všetkým zamestnancom – aj „dohodárom«

  • Na účely zistenia podmienok na získanie daňového bonusu na vyživované deti sa do úvahy berie mesačná výška minimálnej mzdy; nemožno ju už prepočítavať aj za odpracované hodiny

Od začiatku tohto roka už zákon stanovuje aj termíny, dokedy je potvrdenia potrebné vystaviť. A to najneskôr do 10. marca nasledujúceho roka, v ktorom budú zamestnanci podávať daňové priznanie a do konca apríla tým zamestnancom, ktorým budú zamestnávatelia vykonávať ročné zúčtovanie.

Termíny však nie sú zvolené „najšťastnejšie«. Zamestnávateľ totiž jednak nie vždy vie, ktorý zamestnanec bude podávať daňové priznanie a mnohým zamestnancom (najmä bývalým) bude vykonávať ročné zúčtovanie iný zamestnávateľ, ktorému budú musieť priniesť tieto potvrdenia už do 15. februára nasledujúceho roka.

Podľa paragrafu 38 odseku 5 zákona platí, že ak zamestnanec do tohto dátumu doklady neprinesie, ročné zúčtovanie mu nebude vykonané a bude musieť podať daňové priznanie.

Mzdové listy a evidencia

Podľa nového zákona musia zamestnávatelia viesť všetkým zamestnancom mzdové listy, a to aj na dohody o vykonaní práce malého rozsahu, na ktoré minulý rok stačila len evidencia. Evidencia už postačí, len ak má zamestnanec iba nepeňažný príjem spočívajúci v poskytnutom motorovom vozidle na služobné a súkromné účely.

Nesystémový krok

Výpočet čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti sa v tomto roku zachoval v podobnej štruktúre ako vlani. Z hrubých zdaniteľných príjmov sa okrem poistného môžu odpočítavať aj príjmy na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré si platí zamestnanec, a to najviac do výšky 10 percent hrubých príjmov, a z toho najviac 2-tisíc korún mesačne (alebo ročne najviac 24-tisíc korún).

Je to však nesystémový krok, pretože dávky z tohto druhu poistenia sa už zdaňujú iným spôsobom. Kým do konca minulého roka sa zdaňovala celá dávka (osobitnou sadzbou dane), v súčasnosti je to 19-percentná daň, ale zo základu zníženého o zaplatené poistné.

Keďže sa odpočítava i v čase platenia, pri plnení sa tak zohľadňuje na daňové účely druhýkrát. Od budúceho roku sa tento čiastkový základ dane bude vypočítavať už len ako rozdiel medzi hrubými príjmami a poistným.

Spôsob zdanenia príjmov zo závislej činnosti tento rok závisí aj naďalej od toho, či si zamestnanec uplatňuje nárok na nezdaniteľnú sumu (6 736 korún mesačne) a daňový bonus (podpísaním vyhlásenia na uvedené účely).

Pri nepodpísanom vyhlásení sa vždy zaplatí preddavok na daň a pri podpísanom vyhlásení môže výsledok byť nulový alebo dokonca plusový (ak bude daňový bonus vyšší ako vypočítaný preddavok na daň).

Dôchodkové sporenie

Zákon o dani z príjmov bol už dvakrát novelizovaný. Prvá novela, podľa zákona č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení, nadobudne účinnosť 1. januára budúceho roka. Podľa nej budú dávky starobného dôchodkového sporenia príjmom oslobodeným od dane.

Zmení sa aj uplatňovanie nezdaniteľnej sumy. Ak bude daňovník k 1. januáru príslušného roka poberateľom aj starobného dôchodkového sporenia, nebude mať na túto sumu nárok v plnej výške.

Až po skončení roka mu vznikne nárok na nezdaniteľnú sumu vo výške rozdielu medzi vyplatenou ročnou sumou dôchodku a základnou nezdaniteľnou sumou. Uvedené dôchodky boli na tieto účely postavené na rovnakú úroveň ako napríklad starobné dôchodky.

Uplatňovanie bonusu

Druhú novelizáciu zákona o dani z príjmov priniesol zákon č. 177/2004 Z.z. o európskom zoskupení hospodárskych záujmov. Došlo ním k spresneniu ukazovateľa na zistenie potrebnej minimálnej výšky zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti potrebných na získanie ročného a mesačného daňového bonusu na vyživované deti.

Do úvahy sa tak bude brať mesačná výška minimálnej mzdy (jej šesťnásobok za rok) pri možnom znížení o polovicu u poberateľov invalidných dôchodkov. Do zmeny sa totiž mohlo vychádzať z minimálnej mzdy prepočítavanej aj za odpracované hodiny.

Autorka je spolupracovníčka TRENDU.