- Končím prácu fakturantky v jednej nemenovanej stavebnej spoločnosti. Hľadám si prácu a zväčša mi ponúkajú prácu na 20 hodín týždenne alebo menej, pričom niektorí navrhujú prácu z domu. Môžete mi poradiť, či platím rovnaké odvody do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne, ako keby som bola zamestnaná na plný pracovný úväzok? Je nejaký rozdiel v práci na plný alebo kratší pracovný úväzok z pohľadu povinností zamestnávateľa?
V súlade s ustanovením § 49 Zákonníka práce môže zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť v pracovnej zmluve kratší pracovný čas, ako je ustanovený týždenný pracovný čas. Ustanoveným pracovným časom je pracovný čas určený zamestnávateľom v kolektívnej zmluve uzatvorenej s odborovou organizáciou alebo určený priamo v pracovnej zmluve.
Zamestnanec v pracovnom pomere na kratší pracovný čas sa nesmie zvýhodniť alebo obmedziť v porovnaní so zamestnancom zamestnaným na ustanovený týždenný pracovný čas. Zamestnancovi v pracovnom pomere na kratší pracovný čas patrí mzda zodpovedajúca dohodnutému kratšiemu pracovnému času.
Znamená to, že preddavky poistného na zdravotné poistenie platíte v rovnakej výške a za rovnakých podmienok ako v prípade práce na ustanovený týždenný pracovný čas. Viac informácií o uvedenom poistnom nájdete v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ako aj v zákone č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zdravotnom poistení.
Rozdiel v povinnostiach zamestnávateľa pri zamestnávaní zamestnancov na kratší alebo plný pracovný úväzok vo všeobecnosti neexistuje. Zákonník práce však v prípade pracovného pomeru na kratší pracovný čas, v ktorom je rozsah pracovného času menej ako 20 hodín týždenne, umožňuje zamestnávateľovi jednoduchšie skončiť pracovný pomer.
Zamestnávateľ alebo zamestnanec môže podľa § 49 ods. 6 Zákonníka práce v danom prípade skončiť pracovný pomer výpoveďou z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Výpovedná doba je pätnásť dní a začína plynúť dňom, v ktorom sa doručila výpoveď. Ochrana zamestnanca zamestnaného na pracovný čas kratší ako 20 hodín je v porovnaní so zamestnaným na ustanovený týždenný pracovný čas nižšia.
Na pracovný pomer na kratší pracovný čas, v ktorom je rozsah pracovného času menej ako 20 hodín týždenne, sa nevzťahujú ustanovenia § 48 ods. 2 až 4, § 62, § 64 ods. 1 písm. a, b, d a e, § 71 ods. 2, § 73, § 74, § 76 a § 240 ods. 7. Znamená to, že na takto dohodnutý kratší pracovný čas sa nevzťahujú obmedzenia pre uzatváranie pracovných pomerov na určitú dobu, skončenie tohto pracovného pomeru výpoveďou či okamžite nie je potrebné prerokovať so zástupcami zamestnancov. Podstatnou okolnosťou, ktorú by ste pri uzatváraní pracovného pomeru na kratší pracovný čas mali zvážiť, je, že pri jeho skončení vám nevznikne nárok na odstupné ani odchodné.
Vo všeobecnosti teda možno konštatovať, že z pohľadu povinností zamestnávateľa pri zamestnávaní zamestnancov na kratší pracovný čas tu existujú rovnaké podmienky. Odlišné podmienky sú len pri zamestnávaní zamestnancov na kratší pracovný čas, ktorého rozsah pracovného času je menej ako 20 hodín týždenne. Vtedy je ochrana zamestnanca, napríklad pri skončení pracovného pomeru, nižšia.
Záverom ešte vysvetlím právnu úpravu práce z domu, tzv. domácku prácu. Zamestnanec, ktorý príležitostne alebo za mimoriadnych okolností so súhlasom zamestnávateľa alebo po dohode s ním vykonáva svoju prácu ako zamestnanec doma alebo na inom ako obvyklom mieste výkonu práce, za predpokladu, že druh práce, ktorý zamestnanec vykonáva podľa pracovnej zmluvy, to umožňuje, nepovažuje sa za domáckeho zamestnanca.
Pracovný pomer zamestnanca, ktorý nevykonáva prácu na pracovisku zamestnávateľa, ale podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve pre neho vykonáva dohodnutú prácu doma alebo na inom dohodnutom mieste v pracovnom čase, ktorý si sám rozvrhuje, je tzv. domácky zamestnanec. Spravuje sa Zákonníkom práce s určitými odchýlkami.
Nevzťahujú sa na neho ustanovenia o rozvrhnutí určeného týždenného pracovného času a o prestojoch, pri dôležitých osobných prekážkach v práci mu nepatrí od zamestnávateľa náhrada mzdy s výnimkou úmrtia rodinného príslušníka. Nepatrí mu mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu a za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí.
Autorka je právnička.
