• Aký je postup a čo všetko to prináša, ak chceme začať robiť v nočných zmenách? Viem, že každý zamestnanec, ktorý pracuje v noci, musí mať lekárom potvrdený vyhovujúci zdravotný stav (minimálne 1x ročne) a musíme požiadať o schválenie príslušný inšpektorát práce. Aký je postup? Aké sankcie hrozia, ak nemáme povolenie na nočnú prácu?
    Je možné rozvrhnúť prácu tak, že zamestnanci budú pracovať v noci na 8-hodinové zmeny a cez deň na 12-hodinové zmeny? O aký druh prevádzky by išlo, keby sa robilo väčšinou od pondelka do piatku a v prípade nárazovej práce aj počas sobôt, prípadne nedieľ? Dá sa to skombinovať tak, že vo väčšine prípadov by sme fungovali ako prevádzka s rovnomerne rozvrhnutým pracovným časom pravidelne na 5 dní v týždni (po – pia) a v prípade nárazovej práce by sme robili aj počas sobôt a nedieľ? V čom spočíva hlavný rozdiel, ak zamestnanec pracuje na jednu, dve alebo tri zmeny?

Základné podmienky výkonu nočnej práce sú vymedzené v ustanoveniach § 98 Zákonníka práce. Nočnou prácou je práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou.

Za zamestnanca pracujúceho v noci sa považuje zamestnanec vykonávajúci práce, ktoré si vyžadujú, aby sa pravidelne vykonávali v noci v rozsahu najmenej troch hodín po sebe a tiež zamestnanec, ktorý pravdepodobne odpracuje v noci najmenej 500 hodín za rok. Pred spustením nočnej práce zákon od zamestnávateľa vyžaduje, aby zabezpečil posúdenie zdravotnej spôsobilosti u zamestnancov, ktorý budú zaradení na nočnú prácu. Náklady na lekársku prehliadku prepláca zamestnancom zamestnávateľ.

Posúdenie zdravotnej spôsobilosti zamestnancov pracujúcich „na nočnú“ je zamestnávateľ povinný zabezpečiť a preplatiť najmenej raz ročne a vždy vtedy, ak ho o to požiada tehotná zamestnankyňa, matka dieťaťa mladšieho ako deväť mesiacov alebo zamestnanec, ktorý má zdravotné poruchy vyvolané nočnou prácou.

Okrem toho je zamestnávateľ, ktorý pravidelne zamestnáva zamestnancov v noci v zmysle § 98 ods. 7 Zákonníka práce povinný o tejto skutočnosti upovedomiť príslušný inšpektorát práce a zástupcov zamestnancov, ak si to vyžadujú. Pri začatí s nočnou prácou teda zamestnávateľ nepotrebuje osobitné povolenie inšpektorátu práce, stačí ak túto skutočnosť inšpektorátu práce iba oznámi.

Oznamovaciu povinnosť vo vzťahu k inšpektorátu práce má len ten zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnancov v noci pravidelne, nie iba výnimočne. Dĺžku pracovnej zmeny v noci môžete stanoviť na 8 hodín a cez deň na 12 hodín, avšak musíte pritom dodržať maximálne zákonné limity pracovného času.

Zamestnávateľ je povinný rešpektovať § 98 ods. 8 Zákonníka práce, podľa ktorého musí u zamestnanca pracujúceho v noci rozvrhnúť týždenný pracovný čas tak, aby priemerná dĺžka pracovnej zmeny neprekročila 8 hodín v období najviac štyroch po sebe idúcich kalendárnych mesiacov. Pri tomto výpočte priemernej dĺžky pracovnej zmeny sa vychádza z päťdenného pracovného týždňa.

Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu nočnej práce. Pri zaraďovaní zamestnancov do pracovných zmien je zamestnávateľ povinný prihliadať aj na potreby tehotných žien a žien a mužov starajúcich sa o deti.

Ak tehotná žena a žena alebo muž trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako 15 rokov požiada o kratší pracovný čas alebo inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času, je zamestnávateľ povinný tejto žiadosti vyhovieť, ak tomu nebránia závažné prevádzkové dôvody.

Pokiaľ ide o mladistvého zamestnanca, toho v zmysle § 174 Zákonníka práce vôbec nemožno zamestnávať nočnou prácou. Výnimku tvoria mladiství zamestnanci starší ako 16 rokov, ktorí môžu vykonávať nočnú prácu v rozsahu maximálne jednej hodiny, ak je to potrebné na výchovu na ich povolanie.

Za nočnú prácu patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde aj mzdové zvýhodnenie vo výške najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku uvedeného v § 120 ods. 4 Zákonníka práce za hodinu pre prvý stupeň. S vedúcim zamestnancom možno v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú nočnú prácu. Mzdové zvýhodnenie vtedy vedúcemu zamestnancovi nepatrí.

Pri rovnomernom rozvrhnutí pracovného času rozvrhuje zamestnávateľ týždenný pracovný čas zásadne na päť pracovných dní v týždni. Rozdiel dĺžky pracovného času pripadajúci na jednotlivé týždne nesmie presiahnuť tri hodiny a pracovný čas v jednotlivých dňoch nesmie presiahnuť deväť hodín.

Priemerný týždenný pracovný čas nesmie v určitom období, spravidla štvortýždňovom, presahovať hranicu pre ustanovený týždenný pracovný čas 40 hodín. Výkon práce aj počas sobôt a nedieľ je pri rovnomernom rozvrhnutí pracovného času možný buď na príkaz zamestnávateľa alebo so súhlasom zamestnanca. Táto práca sa potom posudzuje ako práca nadčas a platí pre ňu § 97 Zákonníka práce.

V priebehu kalendárneho roka môže zamestnávateľ zamestnancovi nariadiť najviac 150 hodín nadčasovej práce. Z vážnych dôvodov môže zamestnávateľ dohodnúť zo zamestnancom nadčasy v rozsahu najviac 250 hodín ročne.

Za prácu nadčas patrí zamestnancovi popri mzde aj mzdové zvýhodnenie vo výške najmenej 25 % priemerného zárobku. Namiesto mzdového zvýhodnenia možno so zamestnancom dohodnúť za nadčasovú prácu čerpanie náhradného voľna.

Mohli by ste teda fungovať ako prevádzka s rovnomerne rozvrhnutým pracovným časom, pričom vaši zamestnanci by v prípade potreby pracovali formou nadčasov aj cez víkend. Je potrebné dodržať maximálny zákonný limit nadčasovej práce. Pracovný čas v jednotlivých dňoch by však v zmysle § 86 ods. 2 Zákonníka práce nemal presiahnuť deväť hodín.

Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času upravuje § 87 Zákonníka práce. Tento model je možný na obdobie štyroch mesiacov, najviac však na dobu 12 mesiacov.

Priemerný týždenný pracovný čas počas sledovaného obdobia nesmie presiahnuť ustanovený týždenný pracovný čas. Pracovný čas v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť limit 12 hodín.

O nepretržitú prevádzku ide vtedy, ak pracovný režim trvá súvisle po všetky dni v týždni. To sa na váš prípad nevzťahuje, nakoľko u vás by sa cez víkendy pracovalo len v prípade nárazovej práce.

Hlavný rozdiel medzi jednozmennou, dvojzmennou a nepretržitou prevádzkou je v dĺžke pracovného času. Pri jednozmennej prevádzke je to 40 hodín týždenne, pri dvojzmennej prevádzke 38 a ¾ hodiny týždenne a pri nepretržitej prevádzke najviac 37 a ½ hodiny týždenne. Pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín týždenne.

Neoznámenie nočnej práce inšpektorátu práce, ako aj porušenie iných povinností zamestnávateľa môže viesť k uloženiu pokuty inšpektorátom práce. Výška pokuty sa vzhľadom na závažnosť a charakter porušenia povinností zamestnávateľa vyplývajúcich z pracovnoprávnych predpisov môže vyšplhať až do výšky 1 000 000 Sk.