Každý podnikateľ by rád svoje podnikateľské riziko znížil na minimum, prípadne ho vylúčil úplne. Dôležité je preto vyberať si obchodných partnerov, ktorí plnia, čo bolo dohodnuté, a platia svoje záväzky včas.
Existuje viacero ciest, ako ešte pred uzavretím kontraktu zistiť, ako je na tom budúci obchodný partner finančne či s platobnou disciplínou. A ako sa zabezpečiť, aby po dodaní služby či tovaru platil včas a nepokúšal sa tomu vyhnúť.
Čísla sú aj na súde
Zbierka listín, ktorá by mala obsahovať účtovnú závierku všetkých na Slovensku fungujúcich obchodných spoločností, je súčasťou Obchodného registra už dva roky. Ukladajú sa do nej predovšetkým zakladateľské dokumenty, listiny osvedčujúce osoby oprávnené konať za spoločnosti, správy z obchodných kníh, znalecké posudky či účtovné závierky.
A v prípade, že má firma aj povinnosť auditu, aj jej ročné správy. Pretože zbierka listín je verejne prístupná, možno do nej na registrových súdoch nahliadať alebo si vyžiadať fotokópiu dokumentov. Za stranu fotokópie sa platí desať korún, nahliadnutie do zbierky listín jednej spoločnosti stojí sto korún.
Hoci doteraz existuje veľa firiem, ktoré povinnosti k zbierke listín ignorujú alebo si ich ani nevšimli, všeobecne sa dá povedať, že disciplína sa zlepšuje. Za nesplnenie uloženia predpísaných dokumentov do jedného mesiaca odo dňa ich vyhotovenia, prípadne od inej rozhodujúcej skutočnosti je totiž súd povinný sankcionovať štatutárov firmy až do výšky stotisíc korún.
Nevýhodou predovšetkým údajov o hospodárení firmy, ktoré zbierka listín obsahuje, je ich relatívne nízka aktuálnosť. V lepšom prípade ukladajú firmy svoje účtovné závierky v apríli a máji nasledujúceho roka.
Právnik Roman Hamala odporúča pri preverovaní partnera aj Obchodný vestník. Netreba preň cestovať na súd, vestník je voľne prístupný na webe. Jeho problémom však je, že neobsahuje vyhľadávač, pre zaneprázdneného podnikateľa je tak prakticky nepoužiteľný. Výhodou vestníka oproti zbierke listín je, že obsahuje napríklad informácie o novovyhlásených konkurzoch, výzvach likvidátorov či verejných súťažiach.
Či platí štátu
„Firmu – obchodného partnera je tiež možné požiadať, aby predložila potvrdenie z daňového úradu, zdravotnej poisťovne a Sociálnej poisťovne – o tom, že nemá nedoplatky na daniach či poistnom,“ radí ďalší advokát Martin Kluch.
Pobočky Sociálnej poisťovne aj správcovia dane vydávajú tieto potvrdenia bezplatne. Pravdaže, len do rúk podnikateľa, o ktorého plnenie záväzkov ide. Rovnako napríklad aj Všeobecná zdravotná poisťovňa, tá ich vydá aj na počkanie.
A najjednoduchšou cestou, ako sa oboznámiť s postavením potenciálneho obchodného partnera, je podľa R. Hamalu porozprávať sa priamo s podnikateľom. Pýtať sa ho, s ktorými bankami spolupracuje, kto sú jeho stabilní obchodní partneri, aké sú jeho iné podnikateľské projekty. Tiež je užitočné osloviť spoločnosti a ľudí, ktorí s týmto budúcim obchodným partnerom už v obchodnom styku sú.
Z pozície slabšieho
V praxi však často na takúto investigatívu nie je čas. Navyše, v rastúcom konkurenčnom prostredí sú mnohé menšie firmy rady, keď sa im podarí vôbec uzavrieť kontrakt – hoci ústne. Obchodný zákonník ani nepredpisuje písomnú formu pre všetky zmluvné typy. V takomto prípade však môže vzniknúť problém s dokazovaním, že k uzavretiu obchodu naozaj došlo.
Povedzme, že sa živnostník ústne dohodne so zástupcom „veľkej“ spoločnosti na výmene poškodeného svetelného loga firmy. Živnostník tak má v ruke len stručnú objednávku na vykonanie prác podpísanú zamestnancom veľkej spoločnosti. Práce dokončil podľa objednávky, má o tom stručné potvrdenie podpísané tým istým zamestnancom firmy. No po niekoľkých mesiacoch od ukončenia prác stále nemá vyplatených dohodnutých päťdesiattisíc korún a ani nevie, ako sa k svojim peniazom dostať.
„Nie je chybou, ak tu neexistuje písomná zmluva,“ vysvetľuje M. Kluch. Všeobecne podľa neho závisí forma dohody od rozsahu objednávky či predmetu plnenia. „Nemá zmysel za každú cenu spisovať desaťstranovú zmluvu na práce – povedzme – za päťdesiattisíc korún.“
Stačí slovo?
V tomto prípade by teda stačila aj ústna objednávka. V každom prípade však treba mať od objednávateľa vystavené potvrdenie o vykonaní prác.
Malo by v ňom byť jasne uvedené, že objednané práce boli vykonané, že objednávateľ si ich prezrel, súhlasil s ich vykonaním a má zaplatiť určitú sumu do určitého termínu. „Tieto doklady by mali byť pri vymáhaní pohľadávky na súde postačujúce,“ pritakáva advokátka Dagmar Zukalová.
R. Hamala je konzervatívnejší. Myslí si, že vždy je lepšie mať vždy všetko podchytené písomne, a to aj ak ide o nižšiu finančnú sumu. „O to viac, ak podnikatelia vstupujú do vzťahu s niekým prvýkrát,“ zdôrazňuje. „Spísaním hoci pol strany totiž jasne deklarujú, na čom je ich zmluvný vzťah založený, čo je jeho obsahom, čo sa má vykonať a za akú odplatu,“ vysvetľuje ďalej.
Písomnú zmluvu by však R. Hamala odporúčal klientom aj pre prípad, že by si partneri chceli detailnejšie upraviť svoj vzťah. Objednávka totiž obsahuje len podstatné náležitosti vzťahu – teda čo, ako, dokedy a za koľko. Napríklad v zmluve o diele je možné odlišne od zákonných ustanovení upraviť moment prechodu vlastníctva alebo zodpovednosti za chyby.
Pre ešte väčšiu istotu si možno pri uzatváraní väčších kontraktov záväzok zabezpečiť aj inak ako zmluvou. Najčastejšími spôsobmi sú zriadenie záložného práva, ručenie inou osobou, dojednanie zmluvnej pokuty, zabezpečovací prevod práva hoci aj k veci, ktorá s kontraktom priamo nesúvisí, či uznanie dlhu.
Ak sa inak nedá
Ak má však podnikateľ napokon tak či tak neuspokojenú pohľadávku už po lehote splatnosti, ešte pred podaním návrhu na súd by mal zaslať dlžníkovi písomne predžalobnú upomienku. A stanoviť v nej primeranú dodatočnú lehotu na plnenie. Ak firma pohľadávku nezaplatí ani v tejto lehote, môže sa veriteľ obrátiť na súd. „Ak je sudcovi z priložených podkladov zrejmé, že zmluvný vzťah existuje, povinnosť zaplatiť peňažný záväzok je nesplnená, môže vydať platobný rozkaz,“ vysvetľuje D. Zukalová.
Podanie takéhoto návrhu na súd vyjde živnostníka na päť percent z výšky pohľadávky. Súd môže vydať platobný rozkaz aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu. V takomto prípade sa urýchli celé konanie, odporca sa musí po doručení platobného rozkazu k nemu vyjadriť do 15 dní.
A to buď podaním odôvodneného odporu, alebo rovno zaplatením žalovanej sumy vrátane trov konania. Ak v tejto lehote nezaplatí ani nezašle na súd odpor s odôvodnením, platobný rozkaz nadobudne účinky právoplatného rozsudku a na rad môže prísť exekútor.
V opačnom prípade súd na základe včas zaslaného odporu nariadi pojednávanie, čo však už celý proces spomalí – napríklad aj kvôli dokazovaniu. Ak stojí malý živnostník ako veriteľ proti veľkej firme, ktorá je v omeškaní, môže ju, samozrejme, žalovať. „No ťažko tu radiť,“ hovorí advokát Miroslav Ondrej. „Je to podnikateľské rozhodnutie,“ dodáva. Odporúčal by však v tejto súvislosti zistiť si, či sa odberateľ rovnako správa k ostatným dodávateľom a ako postupujú v takomto prípade oni.
Chránená dobromyseľnosť
Pri vstupovaní do právneho vzťahu s firmou, prijímaní objednávok či uzatváraní zmlúv – písomných alebo ústnych – je okrem toho dôležité overiť si, či osoba, s ktorou podnikateľ vec dohaduje, je na to vôbec oprávnená. „Ak by živnostník objednávku dohodol napríklad s vrátnikom, bol by to jeho problém. Mal totiž vedieť, že vrátnik na takýto úkon nie je oprávnený,“ hovorí D. Zukalová.
„Ak je niekto vo firme poverený určitou činnosťou – napríklad skladník preberá zásielky podľa vnútorného poriadku, je zo zákona splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza,“ vysvetľuje M. Kluch. Právo by bolo na strane živnostníka, ktorý dostal zákazku aj v prípade, ak by povedzme preberací protokol podpísala na to neoprávnená osoba.
Podľa M. Klucha by potom na súde bolo predmetom dokazovania, či dodávateľ naozaj nemohol vedieť, že osoba zastupujúca objednávateľa koná nad rámec oprávnenia. Dôkazné bremeno by v tomto prípade spočívalo na pleciach firmy objednávateľa.
Foto – Miro Nôta
