Budúci rok sa dlhy Slovenska zvýšia o viac ako päť miliárd eur. Takto v realite vyzerá avizované šetrenie zo strany ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO). Namiesto uťahovania opaskov – nezodpovedné rozhadzovanie peňazí. Prikryté racionálne znejúcimi heslami tipu: Dnes nie je čas na nezodpovedné rozdávanie peňazí. Každé euro musíme otočiť dva krát a podobne.

Lenže čísla nepustia. Vláda vo štvrtok schválila deficit vo výške 4,94 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Pre porovnanie – v susednom Rakúsku bude o polovici menší. Už o tri roky plánujú takmer vyrovnane hospodáriť Nemci. Napriek tomu v slovenskom rozpočte nájdeme nehorázne varovanie. Pred povinnosťou prestať robiť obrovské dlhy už v roku 2024.

Politici riadnu katastrofu vidia v ušetrení štyroch miliárd eur. Do razantnej konsolidácie ich vo volebnom roku tlačí zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Takzvaná dlhová brzda núti Slovensko správať sa podobne zodpovedne ako Nemecko. Asi práve preto je tŕňom v oku I. Matoviča. Minister financií ju chce zmeniť. Opäť sa pritom oháňa rečami o zodpovednom hospodárení. Lenže ním navrhované zmeny jemu dovolia míňať a tvrdé šetrenie nechajú na budúci kabinet.

Vyrovnaný rozpočet nemá byť bájnou chimérou. Niečo, o čom politici hovoria len v opozícií a po nástupe do vlády veselo pokračujú v nastavenom kurze zbankrotovania verejných financií. Slovenská ekonomika kopíruje vývoj Nemecka. Preto aj my máme na to, priblížiť sa v najbližších troch rokoch k vyrovnanému hospodáreniu. Stačí len skončiť s nezmyselným rozhadzovaním peňazí. Tiež by bolo dobré prestať nazývať reformami zbytočné míňanie miliárd eur.

Reforma armády v podobe nákupu nových bojových vozidiel za dve miliardy eur bude mať nulový vplyv na zlepšenie života v krajine. Ďalšie stovky miliónov eur štátna pokladnica na budúci rok minie na vyplácanie rodičovského bonusu. Rodičom úspešných detí prinesie výrazné zvýšenie dôchodkov. Pracujúcej populácií, naopak, zníži ich budúce penzie. Kvôli drahej reforme v priemere až o 22 eur klesnú dôchodky ľuďom odchádzajúcim do penzie v roku 2024.

Paradoxne zastavenie reforiem súčasnej vlády vytvorí priestor na rozumnú konsolidáciu. Toto konštatovanie potvrdzuje aj samotný minister financií. Ten otvorene hovorí, že ak sa koalícia nedohodne na zmenách, tak budúcoročný deficit bude len 4,3 percenta HDP.

Nobelova cena za minimálnu mzdu

Firmy sú schopné preniesť náklady spojené so zvýšením minimálnej mzdy na zákazníkov. Nebudú prepúšťať a ich zamestnanci zarobia viac. Taký je jeden zo záverov práce tohtoročných laureátov Nobelovej ceny za ekonomiku. Sú nimi americký ekonómovia David Card, Joshua Angrist a Guido Imbens.

Ich závery vychádzajú z porovnania vývoja v dvoch amerických štátoch. V jednom z nich relatívne rýchlo stúpla minimálna mzda a v druhom nie. Napriek tomu neprišlo k zásadným rozdielom vo vývoji zamestnanosti v sektoroch reštaurácií a rýchleho občerstvenia. Išlo pritom o podobné pracovné trhy, nachádzajúce sa v štátoch New Jersey a Východná Pennsylvánia.

Záver je, že výška minimálnej mzdy, nemá vplyv na zamestnanosť a vyššie mzdové náklady podnikatelia bez väčších ťažkostí prenesú do cien. To je v rozpore so závermi výskumu slovenského Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz – INESS.

Presnejšie – slovenskí ekonómovia vidia problém v menej rozvinutých častiach krajiny. Tam vysoké mzdové náklady znemožňujú malým podnikateľom vytvárať nové pracovné miesta. Kúpna sila obyvateľov hladových dolín nestačí na pokrytie zvýšených cien. Naopak, v bratislavskom kraji ani rýchlejší rast platov nebude mať vplyv na zamestnanosť.

Európa zvažuje spoločný nákup plynu

Prudký rast cien energií trápi celú Európsku úniu. Pre vysoké náklady hrozí rušenie výroby v stovkách veľkých fabrík. V slovenskej ekonomike je ohrozená napríklad výroba chemickej továrne Duslo Šaľa, hlinikárne Slovalco a železiarní Podbrezová.

Prípadný koniec bude mať ďalekosiahle následky. Pred nedostatkom močoviny varujú zástupcovia kamiónovej dopravy. Práve tento produkt sa pridáva do naftových motorov a výsledkom je splnenie prísnych emisných noriem. Inými slovami, bez močoviny nebudú môcť jazdiť kamióny a Slovensku hrozí nedostatok tovarov. Niečo podobné sa pre pár týždňami udialo vo Veľkej Británii a na Slovensku vyrába močovinu práve Duslo Šaľa.

V snahe zastaviť valiacu sa katastrofu Európska únia nebude považovať za nedovolenú pomoc dočasné zníženie daní alebo priamu finančnú pomoc pre najviac zasiahnuté fabriky. V hre je aj spoločný nákup plynu pre celú Európsku úniu, ktorý jednotlivým štátom zabezpečí nižšie ceny a pomôže zmierniť dopady prichádzajúcej energetickej krízy.

Bankám padli zisky o takmer dve tretiny
Neprehliadnite

Každé druhé euro je investované so stratou. Tvrdá daň za strach z reformy II. piliera

Svet čaká minimálna firemná daň

Vo víre udalostí akosi zanikol posledný americký úspech. Najsilnejšia ekonomika sveta ukončí dekády trvajúcu súťaž v znižovaní daní. Ide o najväčšiu geopolitickú zmenu, presadenú súčasným prezidentom Joe Bidenom.

O začiatku roka 2023 bude minimálna firemná daň vo výške 15 percent. S touto zmenou súhlasí 136 krajín, ktoré spoločne pokrývajú až 90 percent svetového obchodu. O príchode nových pravidiel cez víkend informovala Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).

Aj o dva roky budú môcť fungovať daňové raje. Lenže nadnárodné koncerny budú mať povinnosť nezdanené peniaze zdaniť minimálne 15 percentnou sadzbou. Výslednú sumu odviesť v krajine, kde reálne zarobili peniaze a ak tak nespravia, hrozia im pokuty a zodpovedným manažérom väzenie.

Až čas ukáže, či globálne spoločnosti opäť nájdu cesty, ako tvrdo optimalizovať príjmy, alebo začnú platiť daň zo zisku. V každom prípade prichádzajúce zmeny pomôžu slovenskej ekonomike, ktorej už dávno ušiel vlak nízkych daní. V susednom Maďarsku platia firmy daň z príjmu vo výške deviatich percent a na Slovensku je sadzba až 21 percent.

Cena potravín stúpa z viacerých príčin a tento trend sa zrejme nezastaví.
Neprehliadnite

Problémom nie je vysoký ale nízky rast cien. Takto vidí prichádzajúcu vlnu zdražovania NBS

Obvinenie guvernéra NBS

Špeciálna prokuratúra obvinila z prečinu podplácania guvernéra Národnej banky Slovenska Petra Kažimíra. Porušenia zákona sa mal dopustiť ešte ako minister financií za vlády Smeru. Vážne obvinenie značne naštrbilo povesť inak úspešného ekonóma a politika. V prípade uznania viny hrozí vplyvnému bankárovi päť ročné väzenie.

„Necítim sa byť vinný zo žiadneho trestného činu,“ reagoval guvernér NBS Peter Kažimír. Ten sa zároveň nechystá odstúpiť zo svojej funkcie a pred súdom plánuje očistiť svoje meno. Bývalý politik Smeru mal úspešnú kariéru. Ešte ako minister financií tvrdo kritizoval Grécko za neochotu šetriť a zavádzať reformy.

Aj vďaka tomu mal v časoch finančnej krízy dobré vzťahy s nemeckým ministrom financií a bol jedným z horúcich kandidátov na predsedu Rady pre hospodárske a finančné záležitosti (Ecofin). Súboj o prestížne kreslo nakoniec nevyhral. Vzápätí obsadil inú vysokú funkciu a stal sa guvernérom Národnej banky Slovenska. Uspel aj vďaka dobrým pracovným vzťahom s bývalým prezidentom Andrejom Kiskom, ktorý ho do funkcie vymenoval a to napriek tomu, že vládu Smeru zvykol označovať za „mafiánsky štát“.

Obvineniam z korupcie čelia aj ďalší významný predstavitelia Smeru. Vo vyšetrovacej väzbe sedí aj bývalý štátny tajomník ministerstva financií Radko Kuruc. Podozreniam z prebratia úplatku čelí aj líder Hlasu Peter Pellegriny, ktorý v minulosti tiež pracoval ako štátny tajomník na ministerstve financií. Lenže v prípade bývalého premiéra k obvineniu neprišlo.

peniaze
Neprehliadnite

Sporenie v eurozóne ohrozujú mínusové úroky. Termínovaný vklad v Luxembursku má výnos -0,05 %