TREND sa zhováral s Valériou Morťanikovou a Jánom Bobockým, partnermi v Deloitte, o možnostiach využitia ponúkaných výhod.

Až do minulého roka mnoho firiem vnímalo snahy o dekarbonizáciu priemyslu ako nevyhnutný a nákladný záväzok, ktorým vyhovejú vláde a možno pomôžu planéte. Podľa prieskumu Deloitte, ktorý bol robený v USA, len 17 percent respondentov vnímalo financie vynaložené na dekarbonizáciu ako ziskovú investíciu. Ako je to na Slovensku?

VM: Osobne si myslím, že na Slovensku to môže byť ešte nižšie percento firiem. Ziskovosť však nie je hlavnou hybnou silou, prečo firmy pristupujú k dekarbonizácii, respektíve iným krokom súvisiacim s udržateľnosťou.

Okrem legislatívneho tlaku robiť určité opatrenia sa veľa firiem začína na túto problematiku pozerať skôr z pohľadu spoločenskej zodpovednosti a vytvárania svojho dobrého mena.

JB: Aj keď povedomie o tejto téme stúpa, reálny záujem zo strany firiem je dosť malý. Navyše, je veľký rozdiel v tom, ako firmy prezentujú navonok svoju stratégiu udržateľnosti a aký je ich skutočný záväzok.

Samozrejme, sú odvetvia, ktoré musia tieto otázky riešiť, pretože je to otázka toho, či ostanú v biznise – konkrétne ide napríklad o sektor energetiky a tie odvetvia priemyslu, kde energetika tvorí základ podnikania alebo významný prvok nákladov.

Spoločnosti by si však mali uvedomiť, že na to, ako firma pristupuje k téme udržateľnosti, sa pozerajú jej zamestnanci, zákazníci, investori a vládne inštitúcie. A tento, nazvime to tlak trhu, nezmizne, ale bude len pokračovať.

Ceny energií v dôsledku energetickej krízy a ďalších faktorov vzrástli na historické maximá, mnohým firmám vzrástli náklady skokovo až na niekoľkonásobok a proces dekarbonizácie sa dostáva do úplne iného svetla. Čo bolo doteraz mnohými vnímané ako povinná jazda a dobročinnosť sa stáva otázkou prežitia a aj možnej konkurenčnej výhody. Zaznamenali ste zmenu vnímania zelených investícií medzi firmami?

JB: Zaznamenali. Zelené investície sú súčasťou tzv. Zelenej dohody, čiže je to oblasť, na ktorú sa vzťahujú európske aj lokálne nariadenia. Dnes sa síce hovorí o tom, že energie sú drahé, ale faktom je, že za posledných 10 rokov sa držali na historických minimách, preto je tento nárast ešte oveľa výraznejší.

Prechod na dekarbonizáciu je presne ten druh investícií, ktoré spoločnosti vedia robiť bezpečne, aby manažovali svoje náklady, boli energeticky efektívne a zvyšovali návratnosť svojich investícií.

VM: Dekarbonizácia, energetická efektívnosť a udržateľnosť sú prioritné ciele EÚ. Dôležitosť tejto témy je premietnutá aj do podpory aktivít v tejto oblasti prostredníctvom možností financovania z verejných zdrojov vrátane využitia fondov EÚ.

Žiaľ, výzvy často prichádzajú oneskorene, trvajú krátko a firmy nemajú dostatok času na ne relevantne zareagovať, prípadne sú spojené s nízkou alokáciou zdrojov. Príkladom je aj aktuálna výzva na podporu obnoviteľných zdrojov energie z Plánu obnovy a odolnosti, kde výška alokácie predstavuje 18 mil. eur.

Pre porovnanie – v Českej republike mala obdobná výzva alokáciu približne 150 mil. eur. Na Slovensku toto, bohužiaľ, spôsobí, že veľa podnikov nebude so žiadosťou úspešných. A nie preto, že by ich projekty boli zlé, ale pre nedostatok zdrojov.

Valéria Morťaniková, partnerka na oddelení daňového poradenstva Deloitte na Slovensku
Zdroj: Deloitte
Valéria Morťaniková, partnerka na oddelení daňového poradenstva Deloitte na Slovensku

Na podnikateľov sa toho teraz valí mnoho zo všetkých strán, stúpajú im náklady, inflácia je drastická, ekonomika spomaľuje, nevedia kam skôr skočiť. Čo by malo byť pre nich prioritou, aby ich súčasná situácia nezomlela?

JB: Existujú kroky, ktoré firmy môžu robiť, keď sa dejú zmeny v ekonomickom cykle. Ide o nákladovú efektívnosť, riadenie likvidity, riadenie podnikateľských rizík a podobne. Napríklad cenové riziká sa dajú riadiť prostredníctvom finančných nástrojov alebo úpravami zmluvných podmienok v dodávateľskom reťazci, aby sa potenciálne riziká a ich vplyvy zmiernili.

VM: U  klientov badáme aj veľký trend a snahu o opätovné vyjednávanie už uzavretých zmlúv, pričom okrem cenových podmienok dochádza aj k zásadným zmenám v ďalších podmienkach dodávateľsko-odberateľských vzťahov.

Je to dôsledok toho, že spoločnosti musia veľmi pružne reagovať na výpadky dodávateľov, dodržanie dodacích lehôt je skôr výnimkou, a zároveň sa snažia aspoň čiastočne zabezpečiť proti nadmernému výkyvu cien.

Firmy postihnuté vysokými cenami bojujú o prežitie, pretože ceny ich vstupov, či už ide o energie, alebo suroviny, stúpli rýchlejšie ako cena produktov, ktoré predávajú. Jedným z riešení je aj hedžing, ktorý sa v zahraničí bežne používa. Dáva rovnaký zmysel využívať ho aj u nás? Vie to firmám pomôcť?

VM: Manažovanie cenových rizík prostredníctvom hedžingu sa stáva bežnou súčasťou fungovania firiem na Slovensku v pomyselnom boji o prežitie. Drvivá väčšina firiem sa však na túto problematiku pozerá z biznisového hľadiska, čo je prirodzené, avšak zabúda na ďalšie dôležité aspekty.

Pomerne často sa stretávame s tým, že spoločnosť sa účtovno-daňovému hľadisku v procese hedžingu venuje až na poslednú chvíľu, čo môže mať za následok dodatočné daňové zaťaženie. Preto odporúčame túto problematiku riešiť komplexne a včas a v prípade potreby ju konzultovať s odborníkmi.

JB: Na rozdiel od iných krajín je u nás daňovo-účtovný režim relatívne reštriktívny a umožňuje uznanie daňovej straty len z derivátov, ktoré spĺňajú podmienky účtovného zabezpečenia.

Tie sa však niekedy ťažko napĺňajú spätne, pretože si vyžadujú komplexnú dokumentáciu a kritériá sa po uzavretí zabezpečovacích nástrojov v mnohých prípadov už nedajú splniť.

Ján Bobocký, partner na oddelení auditu a uisťovacích služieb Deloitte na Slovensku
Zdroj: Deloitte
Ján Bobocký, partner na oddelení auditu a uisťovacích služieb Deloitte na Slovensku

Situácia na trhu so surovinami, energiami a ďalšími vstupmi sa dramaticky a rýchlo zmenila a hedžing by pravdepodobne chcelo využiť viacero manažérov. Pravdepodobne ale nie všetci vedia, ako na to. Sú spoločnosti na takéto transakcie pripravené? Nie každá firma má svoje obchodné oddelenie so skúsenosťami s obchodovaním na burze.

JB: V našom podnikateľskom prostredí sa väčšina nástrojov neuzatvára na burze, ale prostredníctvom partnerských bánk, ktoré poskytujú klientom finančné služby a sú schopné im poskytnúť bilaterálne zmluvy.

Firma však často potrebuje pomoc účtovného a daňového experta, pretože pri zabezpečovacích nástrojoch nejde len o splnenie ekonomických cieľov, ale aj účtovno-daňových požiadaviek.

Zatiaľ čo chránenie sa pred vysokými cenami vstupov je operatívna záležitosť, každá úspešná spoločnosť musí myslieť strategicky. Znižovanie energetickej náročnosti a emisií môže firme priniesť kľúčovú konkurenčnú výhodu. Na zelené investície v súčasnosti existuje možnosť získať podporu z fondov EÚ. Aké možnosti má v súčasnosti manažér, ktorý zvažuje premenu svojho podnikania na udržateľný model?

VM: Aktuálne máme najviac možností v celej histórii. Prvou z nich je Plán obnovy, v rámci ktorého bola vyhlásená napríklad aj spomínaná aktuálna výzva na podporu obnoviteľných zdrojov energie. Ďalej je tu Modernizačný fond, Inovačný fond a, samozrejme, Európske štrukturálne a investičné fondy a s nimi spojený dlho očakávaný Operačný program Slovensko.

Spoločnosti by sa mali v predstihu pripravovať na žiadanie a následné čerpanie fondov EÚ, v čom sa im snažíme byť čo najviac nápomocní.

Valéria Morťaniková

Valéria Morťaniková je partnerka na oddelení daňového poradenstva Deloitte na Slovensku. Špecializuje sa najmä na zdaňovanie príjmov právnických osôb, problematiku medzinárodného zdaňovania a na podporu a zastupovanie klientov počas daňových kontrol. Má dlhoročné skúsenosti v oblasti zdaňovania a stojí za úspechmi daňového oddelenia v košickej kancelárii Deloitte.

Ján Bobocký

Ján Bobocký je partner na oddelení auditu a uisťovacích služieb Deloitte na Slovensku. Má rozsiahle skúsenosti s projektmi zameranými na reštrukturalizáciu podnikov, finančné nástroje, zlepšenie kontrolných postupov, poradenstvo pri zavádzaní Medzinárodných štandardov finančného výkazníctva (IFRS), konsolidáciu a reguláciu v oblasti energetiky a nerastných zdrojov.