V prípadne, že sa zamestnanec cíti zle, nemusí hneď siahať po paragrafe, PN alebo dovolenke. V mnohých firmách si už pracovníci zvykli na to, že majú k dispozícii istý počet dní na regeneráciu, ktoré sú známe pod anglickým pomenovaním sick days.
Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že tento benefit je výhodný len pre zamestnanca, pravda bude niekde inde. Ak by v ňom totiž zamestnávateľ žiadne výhody nevidel, pravdepodobne by ho neposkytoval.
Riziká sa dajú eliminovať
„Z pohľadu zamestnávateľa je to benefit, ktorý spôsobuje výpadky pracovnej sily s krátkou oznamovacou dobou,“ poukázala na možnú komplikáciu riaditeľka personálnej agentúry Adecco Ivana Heretik Vačoková. „Zamestnávateľ nedokáže stopercentne predpokladať, s kým môže v tíme na ďalší deň počítať. Môže sa tiež stať, že sick day si nahlási počas jedného dňa viacero zamestnancov, čo môže mať dosah aj na výkon práce,“ doplnila ju Katarína Tešla z portálu Kariéra.sk.
Tento benefit by bol nevýhodným pre firmu v prípade, ak by mala zle nastavený systém čerpania tohto benefitu. Väčšie firmy by mali mať nastavený plán zastupiteľnosti, aby dokázali vykryť úlohy zamestnanca, ktorý si voľno ráno nahlásil. V menej urgentných prípadoch práca počká.
Sick day je deň, počas ktorého môže zamestnanec zostať doma bez toho, aby ho pritom zaťažovala nadbytočná byrokracia či pravidlá. Jedinou podmienkou je zväčša oznámiť, prípadne požiadať nadriadeného o takýto deň. Ide o zdravotné voľno a na tento účel má sick day primárne slúžiť. Keďže však nie je potrebné dodať zamestnávateľovi žiadnu ospravedlnenku od lekára, zamestnanec ho môže využiť prakticky ľubovoľne.
Ľudia chcú viac peňazí počas PN. Nie je to nemožné, poskytuje ich každá piata firma
„Sickday je ľahko zneužiteľný, keďže neexistuje dôkaz, že sa zamestnanec naozaj necíti dobre. Je to teda o vzájomnej dôvere. Nemá zmysel ho zavádzať vo firme, kde dôvera neexistuje,“ konštatuje HR konzultant a spolumanažér personálnej agentúry Alex Peterson Peter Lazový. To, či firma poskytuje alebo neposkytuje sick days, závisí teda aj od firemnej kultúry a vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancami.
Pružnejší ako paragraf
Napriek tomu, že sick day podlieha schváleniu nadriadeného, poskytuje pracovníkovi v porovnaní s pracovným voľnom pre návštevu lekára výraznejšiu flexibilitu. Neukladá mu nadbytočné povinnosti v súvislosti s administráciou voľna a je dostupný prakticky okamžite. Snáď jediná väčšia nevýhoda spočíva v tom, že firmy spravidla neponúkajú viac ako päť takýchto dní ročne, pričom v mnohých prípadoch je to ešte menej. Niektoré z nich umožňujú pracovníkom vybrať si len deň či dva.
Výhoda pre zamestnanca je teda zrejmá na prvý pohľad. Pre zamestnávateľa môže hrať rolu, že tento benefit pomáha budovať vzťah so zamestnancom. „Ak si chce firma udržať kvalifikovaných odborníkov, rada im poskytne aj dni zdravotného voľna navyše, pretože vie, že takíto ľudia budú následne k firme lojálnejší. Je to tiež jeden z využívaných benefitov, keď si firma nemôže dovoliť zvyšovať mzdy,“ uviedla marketingová riaditeľka personálnej agentúry Grafton Jitka Součková.
Zamestnávatelia si okrem toho uvedomujú, že poskytovaním tohto benefitu môžu zamestnancov motivovať k tomu, aby PN zvažovali až v krajnom prípade. Práve eliminovanie prípadov, keď sa pracovník nechá vypísať, patrí medzi hlavné dôvody, prečo sa firmy rozhodujú sick days poskytovať. Predpokladajú tiež, že tým pozitívne ovplyvňujú vzťahy so zamestnancami.
Prieskumy s odlišnými výsledkami
Veľmi zaujímavé je, že údaje o dostupnosti sick days pre zamestnancov na Slovensku sa v rozličných prieskumoch líšia. Podľa portálu Platy.sk má k benefitu prístup len necelých 16 percent zamestnancov, no prieskum personálnej agentúry Grafton dospel k trojnásobku – 47 percent. Ak by sme nebrali do úvahy pracovníkov výroby, ktorí majú k zdravotnému voľnu najmenší prístup, bola by to podľa Graftonu viac ako polovica opýtaných.
Príčiny týchto rozdielov treba hľadať nielen vo veľkosti výskumnej vzorky, ale aj v tom, že zber informácií v prieskume portálu Platy.sk prebieha kontinuálne. Ďalšími faktormi mohli byť špecifiká prieskumnej vzorky alebo cieľovej skupiny, na ktorú sa prieskumníci Graftonu zameriavali.
Musia splniť podmienky
Firmy na Slovensku pristupujú k dňom na regeneráciu rôzne. Zdá sa, že väčšina z nich nevidí problém ani v tom, že si zamestnanec vyberie sick day na iné ako zdravotné účely.
Čerpanie tohto benefitu podmieňujú viacerými faktormi. „Z kolektívnej podnikovej zmluvy má zamestnanec nárok za každý odpracovaný štvrťrok na jeden sick day, takzvané osobné voľno. Od júla budú mať nárok na ešte jeden extra deň,“ hovorí riaditeľka ľudských zdrojov Telekomu Jitka Adámková. Okrem odpracovaných kvartálov patrí k najčastejším podmienkam ukončenie skúšobnej doby, avšak neraz rozhoduje aj dĺžka pracovného pomeru.
Problematické môže byť nahlasovanie čerpania. Niektoré firmy striktne vyžadujú, aby to zamestnanec nahlásil vopred, ale existujú aj výnimky. „Ak vznikne v niektorý deň požiadavka na jeho okamžité čerpanie, zamestnanec sa spojí so svojím manažérom telefonicky a ak tomu nebránia prevádzkové možnosti, deň na regeneráciu si môže začať ihneď čerpať,“ vysvetľuje PR špecialista ČSOB Juraj Štefanovič. Niektoré firmy majú systém upravený tak, že voľno si zamestnanci môžu nahlásiť do určenej hodiny aktuálneho dňa.
Na Slovensku možno nájsť tiež firmy, ktoré síce sick days neponúkajú, no nahrádzajú ich špeciálnou dovolenkou, ktorú zamestnanec nemusí nahlasovať dopredu a môže ju využiť aj v prípade náhlej nutnosti. „Namiesto sick days si zamestnanci môžu čerpať dovolenku na vyžiadanie, takzvaný Holiday On Demand, na pokrytie urgentných a nepredvídateľných situácii,“ vraví HR manažér seredského Amazonu Ján Komoš. Túto dovolenku si zamestnanci nahlasujú bez potreby schválenia od ich manažéra.
Podľa prieskumu Graftonu má o sick days záujem až 95 percent zamestnancov naprieč všetkými sektormi. Napriek tomu niektorí zamestnávatelia pre TREND priznali, že zhruba 8 až 10 percent ich zamestnancov si takéto dni napriek dostupnosti vôbec nečerpá. Avšak tí, ktorí sick days využívajú, si ich zväčša čerpajú v plnej miere a vyberú si všetky, na ktoré majú nárok.
- Pôvod sick days
Dejiny sick days siahajú do doby priemyselnej revolúcie, kedy vznikalo množstvo zranení a ochorení, ktoré pracovníkov vyraďovali z pracovného procesu. Koncept sa vyvíjal naďalej aj vďaka pracovným hnutiam a vznikajúcim úniám zamestnancov. V 20. storočí ho podporil rozvoj sociálneho poistenia a takisto dohody odborárov so zamestnávateľmi v americkom automobilovom priemysle.
Na Slovensku sa sick days začali častejšie objavovať medzi firemnými benefitmi až v súvislosti s témou well-beingu a pracovnej flexibility.
Ďalšie dôležité správy
