Aj zbojstvá eulúpežníkov môžu mať svoju „Topku.“ Každý rok ich na základe nekonsolidovaných a útržkovitých informácií, ktoré z bruselskej bašty nejakým nedopatrením vypadnú, zbiera organizácia Open Europe. V čerstvej edícii sa určite nestratil ani slovenský „nástenkový tender,“ ktorý by mohol kandidovať na titul o „najvynaliezavejšie“ zdôvodnenie ochrany svojho lupu.

Tu je môj výber najpodarenejších kúskov:

Dôležitým pilierom „europeizmu“ je informačná propaganda. Projekty s cieľmi ako „poskytnúť občanom možnosť ovplyvňovať a zúčastňovať sa budovania ešte bližšej únie,“ „rozvíjanie povedomia európskej identity,“ či „utužovanie vnímania občanov ako súčasti EÚ“ sú z hľadiska predkladateľov trefou do čierneho a takmer 100 % zárukou získania dotácie. Samozrejme, nesmieme zabúdať na stále aktuálnu tému „E(U)quality“. Vlani EÚ financovala projekt, ktorého ambíciou bolo odpovedať na otázku „ako je EÚ užitočná pre ženy“ a „aké očakávania a požiadavky majú ženy voči únii“. S veľmi stručnou odpoveďou (ktorá by nepotešila komisárov) by však nikto spokojný nebol, a tak bolo treba založiť 11 diskusných kaviarní v regionálnych mestách Rakúska, Nemecka a aj Slovenska.

Miss Sevilla z roku 2006 si z fondov financovala rozbehnutie vlastnej firmy organizujúcej eventy.

Veľkej obľube európskych úradníkov sa tešia projekty poučujúce, čo majú a nemajú ľudia robiť. K najfrekventovanejším patria antifajčiarske kampane. Jednu takú s názvom „Život bez tabaku“ zacvakajú daňovníci sumou 72 mil. €. Hádam netreba nejako špeciálne zdôrazňovať, že EÚ zároveň dotuje pestovateľov tabaku ročne balíkom 293 mil. €. A z neho išli tri milióny aj na neexistujúci tabak v objeme 900-tisíc ton.

Obľúbenou dotačnou aktivitou je aj budovanie cyklotrás. Vedia to aj v jednej maďarskej obci, kde postavili „najmodernejšie“ odpočívadlo pre krútičov pedálov. Ale však si aj vy viete predstaviť, že 2 100 € sa dá minúť aj na niečo honosnejšie ako ani nie desiatku pňov posadených do zeme?

Úradníci švédskeho mesta Malmo sa musia zjavne veľmi nudiť, keď si vymysleli ešte aj virtuálny úrad vo fantazijnom svete Second Life. Čuduj sa svete, EÚ tento bizardný nápad podporila 80-tisíc €. No ukazuje sa, že mladí Švédi nie sú úplne padnutí na hlavu a návštevnosť virtuálneho mesta je zanedbateľná. Napriek tomu, o tom, či bude projekt pokračovať, sa má rozhodnúť v marci budúceho roku.

Grécki pestovatelia zemiakov dostali peniaze, aby propagovali svoje zemiaky vo Švédsku. Teda v krajine, kde je táto komodita takmer základnou zložkou jedla. Pochopiteľne, aj domáci farmári sa snažia o to isté z rovnakého fondu. Naozaj to nie je vtip!

A keď už sme vo Švédsku, krajine „efektívnej“ to verejnej správy. V roku 2000 tu úradníci postavili planetárium v rámci detského tematického parku. Daňovníci zacvakali 2,4 mil. €. O päť rokov neskôr skončil projekt úplným fiaskom a bol predaný súkromnej firme za 150-tisíc €. Dobrý biznis, nie? Netreba pochybovať o tom, že presne takéto podnikateľské plány fungujú aj inde.

Žiadnym prekvapením nie je ani fakt, že priemerné administratívne náklady na spracovanie jednej farmárskej žiadosti v Británii dosahujú 742 libier, pričom väčšina dotácií nepresahuje hodnotu 400 libier.

Možno sa budete čudovať, ale na poľnohospodárskych dotáciach si pochutnávajú aj veľké finančné domy. Len v roku 2007 EÚ vyplatila z našich vreciek 88 mil. libier bankám najmä v západnej Európe (ING, Dexia, Fortis, Nordea, BNP Paribas, Credit Agricole, Credit Lyonnais, KBC Bank). No ale nevyužite to, keď môžete, však?! Od roku 2005 sa približne polovica všetkých dotácií prideľuje bez ohľadu na to, či „farmár“ niečo pestuje na pozemku alebo nie.

Štrnástim štátnym úradníkom v Taliansku, podozrivých z nezákonného obohatenia (na ktoré prišiel kontrolný orgán EÚ – OLAF), nakoniec európsky súd priznal odškodné tritisíc eur.

36-tisíc z 228-tisíc podnikov v Španielsku, ktoré dostali dotáciu cez ESF, neexistovalo. Na tieto vymyslené firmy, ktoré si napríklad nechali preplácať neexistujúce školiace kurzy, išlo celkovo najmenej 100 mil. €.

Pred voľbami do EP vraj (asi som málo všímavý) brázdili kontinent hlasové skrinky, kde mohol dotyčný zanechať 20-sekundový odkaz úradníkom a politikom z Bruselu. Jeden takýto záznamník stál 30-tisíc eur. Škoda, že som na nič také nenaďabil. Môj odkaz by trval len pár sekúnd.


Ozaj, zasa ste boli voliť?