Po absurdnostiach predvádzaných v nie tak dávnej minulosti samozvanými Ruskovými „liberálmi" z ANO sa aspoň momentálne zdá, že sa do uvoľneného priestoru tlačí skupina o čosi sofistikovanejších a myšlienke liberalizmu snáď oddanejších ľudí združených okolo Richarda Sulíka, ktorí síce zatiaľ nemajú premyslené všetky podrobnosti svojej budúcej politickej agendy, ale ktorí majú jasno aspoň v základnej myšlienke, že štátne zásahy do ekonomiky a vôbec do dobrovoľných súkromnoprávnych vzťahov akejkoľvek povahy sú problém.
Zatiaľ to dokonca zvládajú bez obvyklých vyhýbavých nezmyslov typu „nikdy nehovor nikdy", „stredopravosti", či „spájaní konzervatívnych a liberálnych prúdov" tak charakteristických však viete pre koho.
Keďže ide o stranu s ambicióznym a všeobsiahlym názvom a nie o Stranu odvodového bonusu, predpokladám, že skôr či neskôr vystúpia s plnohodnotným programom - a to dokonca aj v takých oblastiach, ktoré nebudú ich prioritou, ktoré nebudú môcť reálne ovplyvniť, alebo ktoré ich fakticky nebudú zaujímať.
Stávka na konzistentnú liberálnu profiláciu na celom fronte politickej agendy pritom nemusí byť len výsledkom vnútorného hodnotového presvedčenia predstaviteľov strany, ale kľudne môže ísť pragmatické pochopenie toho, že už aj na Slovensku dozrel čas na cielené a vyhranené pozicionovanie strany anti-establishmentového typu na pravom kraji politického spektra (úplne najlepšie by samozrejme bolo, keby išlo o kombináciu oboch faktorov) - strany, ktorá síce nikdy nedosiahne dvojcifernú úroveň preferencií, ale ktorá má reálnu šancu prekročiť prah zvoliteľnosti.
Kľúčovou súčasťou takejto profilácie by potom mala byť odvaha k prezentácii vyhranených postojov - „market niche" súčasnej politickej scény je na kraji - nie v strede, či nebodaj v zákryte s bezfarebnými modrými. Strach o možnú stratu percent akože v dôsledku extrémnych postojov by malo nahradiť konzekventné rozhodnutie o tom, že SaS je stranou protestu a je to práve marketingová stratégia formulovania vyhranených, zaujímavých, mediálne atraktívnych a pritom rozumne zdôvodnených postojov, ktorá môžu stranu previesť cez spomínaný prah zvoliteľnosti.
Je to síce úzka cesta, ale pri troche námahy, poriadnejšom naštudovaní si vecí a inteligentnejšej argumentácii som presvedčený, že je možné zostať hodnotovo konzistentný, marketingovo zaujímavý a (dostatočne) spoločensky akceptovaný - t.j. urobiť liberalizmu dobrú službu a zároveň sedieť v parlamente.
Dobrým príkladom ako to však nerobiť, bolo nedávne faux pas sulíkovcov v kauze interrupcií pred voľbami do Európskeho parlamentu. Najprv prišiel Ján Oravec s názorom, že žena má právo podstúpiť interrupciu v ktoromkoľvek mesiaci tehotenstva, aby následne Richard Sulík vidiac negatívne ohlasy bloggerov reagoval oficiálnym stanoviskom predsedu strany „v prospech zachovania existujúcej legislatívnej úpravy. ... proti zmenám - tak ako k sprísneniu, tak aj k zvoľneniu existujúcej úpravy. ...do zákonom stanovených 12 týždňov vnímame slobodné a zodpovedné rozhodnutie matky ako vyššiu hodnotu."
Čo sú asi dva najhoršie postoje, ktoré môžu liberáli k danej téme zaujať - jeden legitimzuje vraždu, druhý štát. Je nepríjemné, že sa Ján Oravec, jeden z otcov-zakladateľov liberalizmu na Slovensku, s plnou vážnosťou hlási k názoru, že matka má právo na potrat životaschopného plodu v siedmom či ôsmom mesiaci tehotenstva. Na druhej strane však názor v prospech zachovania súčasnej legislatívnej úpravy nie je názorom ani zdôvodneným, ani principiálnym a napokon ani zaujímavým. A hlavne - legitimizuje úplne arbitrárne rozhodnutie štátu „odôvodnením", že taká je legislatívna úprava. S podobnou úrovňou argumentácie by asi ťažko bolo možné namietať napríklad voči 20, 30 či 40% miere zdaňovania - veď štát tak rozhodol...Prečo má mať rozhodnutie matky vyššiu hodnotu ako život plodu v 12. týždni a nemať ju napríklad v 14. týždni mi zostáva záhadou.
Problém nespočíva v tom, či život začína v prvom, treťom, alebo ôsmom mesiaci. Život začína počatím - v tom majú konzervatívci pravdu. Problém spočíva v nesprávnom chápaní pojmu „právo na život". Liberálne stanovisko k uvedenej problematiky by sa malo odvíjať od východiska, že právo na život znamená výlučne a len „právo na samostatný a nezávislý" život, a nie právo na život, ktorého zachovanie je závislé od druhej osoby. Plod - hoci predstavuje ľudský život - až do momentu dosiahnutia svojej viability - t.j., získania schopnosti prežiť mimo tela matky, je striktne vzaté „parazitom" v jej tele, ktorý má matka v ktoromkoľvek okamihu právo zo svojho tela vypudiť - rovnako, ako má ktokoľvek právo vykázať nežiaducu osobu zo sféry vymedzenej jej vlastníckym právom. Opak by znamenal, že presne tak, ako by existovala povinnosť strpieť vo svojom tele prítomnosť cudzieho človeka, mohla by existovať aj povinnosť strpieť cudzieho človeka vo svojom dome. Ak by mohol štát uzákoniť jedno, mohol by aj druhé - principiálny rozdiel medzi týmito situáciami neexistuje.
Vôbec však nie je jedno, akým spôsobom sa toto vypudenie uskutoční. Keďže ide o ľudský život, musí byť v prípade, že je plod schopný prežitia, odstránený z tela matky tak, aby dokázal prežiť - v opačnom prípade ide o vraždu, na ktorú matka právo nemá. Moment existencie viability plodu je síce určiteľný len s určitou mierou pravdepodobnosti a je vždy individuálny, na povinnosti čo najšetrnejšieho vypudenia plodu v „šedej zóne" rozhrania medzi viabilitou a „neviabilitou" plodu to však nič nemení. Navyše, ako uvádza, profesor Walter Block, jeden z propagátorov tejto tzv. „evikčnej" teórie, s postupujúcim rozvojom medicínskej vedy a lekárskej techniky sa hranica viability bude posúvať smerom k skorším fázam a tehotenstva a možnosti záchrany plodu mimo tela matky sa budú ďalej zvyšovať.
Myslím si, že práve takéto stanovisko je príkladom rozumne zdôvodneného, zaujímavého a principiálneho postoja - postoja, ktorý je zároveň konzistentný s princípmi slobody a rešpektovania vlastníckych práv. Rovnako tak si myslím, že pri správnej prezentácii vôbec nie nepredateľný širšej verejnosti (prinajmenšom verejnosti potenciálnych voličov).
Podobné stanoviská sa dajú sformulovať vo väčšine kontroverzných tém, ku ktorým v budúcnosti bude musieť SaS zaujať postoj. Chce to len odvahu, schopnosť argumentácie a vedomie, že aj vyhranená profilácia môže byť za určitých okolností účinnou marketingovou stratégiou. Tie okolnosti dozrievajú na Slovensku každým dňom.
