Rušme detské domovy

Na Slovensku je každý rok do detských domovov umiestnených okolo 300 detí vo veku 0-1 rokov odkázaných na nejakú formu náhradnej starostlivosti. Síce je im vzápätí podľa zákona pridelená profesionálna rodina, takéto pravidlo ale neplatí pri starších deťoch, ktoré často stále vyrastajú v detských domovoch alebo obdobných ústavoch.

O domovoch je však známe, že v úlohách ako výchova dieťaťa v zrelú dospelú osobnosť, či zabezpečenie šťastného detstva s rešpektom voči jeho právam, dosahujú omnoho slabšie výsledky, než náhradné (pestúnske) rodiny.

Medzinárodné záväzky v. slovenská realita

Autority ako UNICEF, OSN (viacero dokumentov, niektoré právne záväzné), ale aj ďalšie medzinárodné expertné organizácie nachádzajú zhodu v tom, že starostlivosť v rodinách je pre deti vhodnejšia. V rodinách vychované deti majú obvykle lepšie podmienky pre budúce uplatnenie aj osobný rozvoj.

Opäť to však vyzerá tak, že Slovensko zaspalo dobu. Miesto poklesu dochádza od roku 2010 k síce nie výraznému, ale zato kontinuálnemu nárastu počtu detí v slovenských detských domovoch (zo 4 423 v roku 2010 na 4 798 v roku 2013). Počet detí v náhradných rodinách za to isté obdobie ostáva až na jednu výnimku takmer nezmenený (okolo 8 600).

Stratégia iba na papieri

Ak by si aj Slovensko z nejakého neznámeho dôvodu mohlo dovoliť ignorovať medzinárodné odporúčania, uvedené štatistiky sú v rozpore aj s vnútroštátnou stratégiou na vládnej úrovni, ktorá bol schválená v roku 2011 a zachovaná vládou od roku 2012.

Tak dokument s úplným názvom, ktorý nie je ľahké prečítať nahlas jedným dychom, ako aj z neho vyplývajúca implementačná koncepcia, pri ktorej by čítanie nahlas bolo ešte zložitejšie, totiž potvrdzujú medzinárodné odporúčania o uprednostňovaní výchovy v náhradných rodinách. Hoci v nich nechýba viacero zdôvodnených návrhov (vrátane posilnenia mechanizmov spolurozhodovania detí a výcviku expertiek a expertov), bilancia ich implementácie zväčša pokrivkáva (s výnimkou nárastu počtu profesionálnych rodín). Počty detí v detských domovoch jednoducho neklesajú a dopad týchto dokumentov ostáva otázny.

Náhradné rodiny: vhodnejšie pre deti, lacnejšie pre štát

Ak teda medzinárodné aj vnútroštátne odporúčania jednotne stoja za podporou náhradných rodín, prečo počet detí v detských domovoch neklesá? Ponúka sa jednoznačná odpoveď: nie sú peniaze. Nárast štátnych výdavkov na dieťa, nutnosť veľkých investícií a podobne.

Skutočnosť je však presne opačná. Ekonomický argument ostáva v hre, ale tiež hovorí v prospech náhradných rodín.

Výška priemerných výdavkov určených na miesto v detskom domove dosahuje (rok 2014) výšku 11 940 eur. Výška maximálnej sumy určenej pre to isté dieťa vychovávané v náhradnej rodine je 4 687,29 eur za rok. Minimálna každoročná suma, ktorá nezahŕňa najvyšší možný príspevok v jednom roku, vyplatený plnoletému dieťaťu pri zániku náhradnej starostlivosti, je ešte nižšia – 3 765 eur.

V závislosti od metodiky výpočtu sa môžu údaje mierne zmeniť, ale na závere, jasnom z čísiel na prvý pohľad, sa nezmení nič: výdavky štátu na výchovu dieťaťa v náhradnej rodine sú (približne trojnásobne) nižšie než na výchovu toho istého dieťaťa v detskom domove. 

Cesta vpred: Inšpirácia zahraničím a komplexný prístup

Ak je výchova detí v náhradných rodinách v ich záujme, v súlade s medzinárodnými odporúčaniami a slovenskými záväzkami a zároveň lacnejšia, v čom je problém? Všetko nasvedčuje tomu, že iba v množstve úsilia vynaloženého na dosiahnutie cieľa.

V susednom Česku, kde tiež prišli na výhody náhradných rodín v porovnaní s detskými domovmi, sa takéto úsilie vynakladá, a to aj finančnou podporou náhradných rodín. V niečom zatiaľ dopadlo lepšie (trojnásobný nárast počtu prechodných, dočasných pestúnok a pestúnov v minulom roku), v niečom horšie (nedostatok náhradných rodín a nutnosť rušenia detských domovov skôr, než sa počty náhradných rodín zvýšia). Snaha je ale nepochybne prítomná.

Český model v spojitosti s medzinárodnými odporúčaniami skrýva pre Slovensko tri poučenia.

1. Náhradné rodiny musí štát podporovať. Aj v prípade dvojnásobného zvýšenia dávok určených na deti v náhradných rodinách môže štát ušetriť na nákladoch, keďže by zostali nižšie než na tie v detských domovoch.
2. Finančná motivácia (ktorá je aj jadrom českej reformy) nestačí. Sama osebe totiž nepriláka dostatok náhradných rodín a nie je dostatočná ani pre kvalitné podporné mechanizmy pre samotné deti. Komplexný prístup si popri finančnej podpore vyžaduje vzdelávanie expertiek a expertov, samotných náhradných rodičov a budovanie komunitných centier.
3. Potrebujeme dáta a spoluprácu naprieč rôznymi úrovňami verejnej správy. Nesystematické rušenie detských domovov centralizovaným rozhodovaním omnoho pravdepodobnejšie ohrozí deti, než prinesie úspory. Na rozdiel od takýchto plošných zásahov, komplexný prístup zahŕňa postupné rušenie domovov, počnúc tými s najhoršími výsledkami, zber a analýzu hĺbkových dát s dôrazom na zraniteľné skupiny detí a spoluprácu s miestnymi samosprávami pri zavádzaní zmien.

Málokedy sú dôvody pre nejaké opatrenie natoľko jednoznačné, ako pri vhodnosti postupného premiestnenia detí z detských domovov do náhradných rodín. Na Slovensku máme všetky potrebné nástroje, aby sme ho mohli realizovať.

Kompletná analýza je dostupná tu.

Silvia Hudáčková, vedúca sekretariátu stálych pracovných skupín strany SIEŤ

Max Steuer, Central European University, Budapešť