Vďaka článku docenta Vladimíra Holina[1] z roku 1997 pretrváva zoznam opatrení Vladimíra Mečiara, ktorými sa snažil obmedziť práva zakotvené v Ústave Slovenskej republiky v článku 26. Pripomeňme si teda to, čo sme si mysleli, že máme už dávno za sebou.
Rok 1995
- V parlamente bol vydaný zákaz fotografovania počas verejných rokovaní, a to z priestorov určených pre verejnosť a novinárov (pred pár mesiacmi to opäť zaviedol Pavol Paška)
- Ministerstvo zahraničných vecí SR odmietlo opakovane účasť redaktora SME na oficiálne ohlásených tlačových besedách
Rok 1996
- Zamedzenie vstupu štyroch novinárov na tlačové besedy vlády (odobranie akreditáce), bolo výrazným symptómom delenia novinárov na žiadúcich a nežiadúcich
- Dochádza k systematickému odmietaniu poskytovať informácie napríklad Fondom národného majetku
- Premiér na mítingu odporúčal členom vlády, aby neposkytovali rozhovory redaktorom Slobodnej Európy
Rok 1997
- Generálny riaditeľ sekcie umenia Ministerstva kultúry SR listom prikázal riaditeľom podriadených inštitúcií nevyužívať (ani bezplatne) služby agentúry SITA
- Minister kultúry zrušil tlačové besedy, jeho ministerstvo poskytovalo informácie len vybranému okruhu provládnych novinárov
- Premiér osobne podpísal zákaz poskytovať informácie Rádiu Twist, TV Markíza, denníkom Nový Čas, SME a Práca. Tento zákaz bol adresovaný všetkým členom vlády, vedúcim ústredných orgánov štátnej správy, štátnym tajomníkom. „Žiadam...aby osobne a priamo týmto médiám informácie neposkytovali a informácie zabezpečili len na najnižšej služobnej úrovni“
- Premiér zakázal pravidelné tlačové besedy po zasadaní vlády. Informácie sa obmedzili na štátne a verejnoprávne média.
- Podobnú prax výberového informovania novinárov a odmietania informácií pre „kamuflážne“ média zaviedla aj podpredsedníčka vlády pre legislatívu.
Mala som pocit, že keď sa médiá vyjadrovali k zákazu komunikovať s Denníkom N, nepoužili proti Robertovi Ficovi to, čo by ho mohlo zabolieť najviac. A to je prirovnanie k vláde Vladimíra Mečiara. Pretože Smer síce prebral voličov HZDS, ale už je málo takých, ktorí skutočne veria, že Vladimír Mečiar a Ivan Lexa riadili tento štát dobre.
A preto treba pri každej podobnosti Roberta Fica s Vladimírom Mečiarom pripomínať absurdné situácie z 90. tych rokov.
Zdroj: MEMO 98
[1] Práva a povinnosti médií v právnom systéme Slovenskej republiky a v medzinárodných pránych systémoch, Promedia 1998
