Dnešní tridsiatnici, patriaci do takzvanej generácie X, sú mimoriadne zaujímavá skupina ľudí. Vedeli ste, že ide o najrýchlejšie rastúci demografický segment na Facebooku? A že sú to dokonca práve ľudia vo veku 30 až 43 rokov, ktorí udávajú tón aj vo využívaní sociálnych sietí, kolaboračných a iných moderných technológií v biznise? Lebo vraj na rozdiel od mladších ročníkov z generácie Y, majú v podnikoch dostatočne silné slovo na to, aby zmeny presadili.

Neviem posúdiť či to tak naozaj je, ale vlastné pocity a skúsenosti mi vravia, že vzhľadom k zmenám, ktoré zažili, sú to ľudia mimoriadne prispôsobiví a zvedaví. Sú si vedomí množstva možností, ktoré ich obklopujú a hoci sú idealisti, vzhľadom na životné skúsenosti sa rozhodujú pragmaticky. Niektoré marketingové prieskumy ich preto označujú za pragmatických idealistov.

Pragmatické bolo aj moje zvažovanie, či začať študovať MBA. Keď som sa v lete ešte ako zamestnanec chystal na ochutnávku štúdia – čiže prezentáciu, na ktorej vás presviedčajú, že bez MBA, obrazne povedané, nemôžete žiť – uvažoval som o manažérskej škole ako o ceste, po ktorej môžem osobnostne rásť. Ktorá mi dá dobrý pocit, že robím niečo pre seba. A možno mi raz aj pomôže v kariére. Už vtedy som racionálne zvažoval náklady a výnosy a kládol si otázku, či to všetko stojí za cenu nového auta nižšej strednej triedy.

Docvaklo mi to až neskôr, ale tá ochutnávka napokon pomohla nasmerovať moje myšlienky inam. Dala mi impulz. V lete som ešte netušil, že o pár mesiacov podnieti ten impulz ochotu riskovať a ja budem oveľa intenzívnejšie ako v minulosti zvažovať, či naďalej kráčať zamestnaneckou cestou, alebo začať pracovať na niečom vlastnom.

Keď ľudia uvažujú nad svojim biznisom, rozmýšľajú o podnikateľskom pláne, o dostupnosti zdrojov, o rizikách. Kdesi som čítal, že väčšina malých firiem do jedného roka skrachuje. Kto už by len chcel byť medzi nimi...

Keď som na ochutnávku MBA štúdia išiel druhýkrát, uvažoval som už o ňom inak. Prišlo mi, že napriek kritikom, by to mohla byť dobrá podnikateľská investícia. Zapáčila sa mi myšlienka budovania vlastnej firmy popri štúdiu, ktoré mi sľubuje, že získané vedomosti budem vedieť aplikovať na vlastný projekt. Že budem vedieť konzultovať svoje nápady a problémy s lektormi z praxe, robiť networking so spolužiakmi z rôznych odvetví.

Som iba na začiatku – nevidím ani za zákrutu, nieto ešte na koniec cesty. Ale ako už pred stovkami rokov povedal Miguel Cervantes, byť pripravený je polovica víťazstva. Ak vyhrám, rád to auto oželiem.