Ovládať angličtinu znamená otvárať si dvere k pracovnému úspechu, k poznávaniu zahraničnej kultúry, veď koľko vynikajúcich anglicky písaných kníh, odborných i beletrie, sa vôbec do slovenčiny neprekladá, alebo trvá roky, kým sa preložia, k medzinárodnému biznisu a vlastne aj k úplne bežnej gramotnosti 21.storočia, ku ktorej patrí napríklad ovládanie vyhľadávania v Google a narábanie so softvérom. Dobrá angličtina sa napokon zíde aj pri nekvalifikovanej práci v zahraničí. Taká je pravda a aj na takmer každé voľné pracovné miesto na Slovensku sa vyžaduje ovládanie anglického jazyka. Teda, až na ministerské a parlamentné miesta.

Úvahy ministra Čaploviča nad zrušením vyučovania anglického jazyka od tretej triedy základnej školy sú krokom späť a znamenajú zatváranie dverí k úspechu nasledujúcej generácie. Pokúsil som sa preto nájsť informácie o vyučovaní angličtiny v krajine, v ktorej teraz žijem. V Nórsku bolo vzdelávanie a kvalita školstva aj jednou z hlavných tém septembrových parlamentných volieb.

V Nórsku sa angličtina vyučuje (od roku 1997) už od prvej triedy základnej školy, ktorá trvá desať rokov. V prvej triede sa deti zoznamujú s jazykom a učia sa len také základné veci ako farby, abecedu a čísla. Výučba angličtiny u šesťročných detí je z veľkej časti o pesničkách a o rýmovačkách. Po tretej triede majú školáci zvládnuté aj základné frázy, vedia sa predstaviť, povedať niečo o svojej rodine, vedia pomenovať zvieratá a pod. Angličtina je povinná až do prvej triedy strednej školy. A potom sa z nej stáva povinne voliteľný predmet. To znamená, že školáci si vyberajú či budú pokračovať v bežnej angličtine, alebo sa špecializujú na anglický jazyk a literatúru, na medzinárodnú a biznis angličtinu, alebo na odbornú angličtinu na odborných školách (IT angličtina, a pod.)

Ak pricestujete do Nórska, s angličtinou sa dohovoríte všade a takmer s každým. Po anglicky komunikujú mladí i starí, domáci i prisťahovalci z tretích krajín. V televízii sa angličtina nedabuje, zahraničné produkcie sú otitulkované, s výnimkou väčšiny kreslených rozprávok pre deti. Mnohé zahraničné reklamy ostávajú v pôvodnom znení a aj nórske, teda domáce reklamy, legálne (!) využívajú bohatý anglický jazyk na odkomunikovanie posolstiev svojich zadávateľov.

Okolo dvadsaťtisíc nórskych študentov momentálne študuje na vysokých školách v zahraničí, pričom najpopulárnejšie destinácie sú USA, Veľká Británia a Austrália. Kvalitné a dlhodobé učenie sa angličtiny prináša so sebou aj sebavedomie uchádzať sa o štúdium na zahraničných školách, čo pre našinca ešte nie je celkom bežné.  Absolvovanie kvalitnej zahraničnej univerzity je prestíž a otvára dvere k aktraktívnym pracovným miestam. Takmer všetci sa po štúdiách vracajú domov do Nórska. Tu totiž zarobia omnoho viac ako by zarobili v USA či kdekoľvek inde. Ale to je iný príbeh.

V každej zo škandinávskych krajín sa angličtina vyučuje už na prvom stupni základnej školy, čiže s angličtinou pracujú už deti od siedmych-ôsmych rokov.

Škandinávske deti tak majú hneď niekoľko výhod oproti slovenským: s angličtinou začínajú omnoho skôr, majú kvalitných učiteľov a s angličtinou sa stretávajú aj v bežnom živote – v televízii či v marketingovej komunikácii.

Nóri sú nespokojní s kvalitou svojho školstva. Hlavne keď vedia, že oproti svojim škandinávskym susedom zaostávajú v medzinárodných porovnaniach. Fínsko je dokonca na treťom mieste na svete, Nórsko mimo prvej desiatky. (Slovensko až pod priemerom OECD).  Plat učiteľa je niekde na úrovni priemernej mzdy, čo je niekde medzi 30-40 tisíc korún. Pedagogické vzdelanie nie je na magisterskej úrovni, a to sa má s novou, konzervatívnou vládou zmeniť. Školská reforma prinesie aj zmeny vo vzdelávaní budúcich učiteľov.

Pred parlamentnými voľbami, pred televíznou debatou o školstve, odvysielala verejnoprávna NRK polhodinový dokumentárny film o školstve vo Švédsku a vo Fínsku.

Obidve krajiny sú podľa merania PISA v rebríčku vyššie ako Nórsko, hoci každá z krajín má celkom iný školský systém. Koncom 20.storočia oznámil švédsky premiér Bildt ambíciu zmeniť švédske školstvo tak, aby bolo najlepším v Európe. Uvoľnil trh tak, že rodičia si mohli zvoliť školu, do ktorej pošlú svoje deti a uvoľnil prekážky pre vznik súkromných škôl. Deti tak nemuseli ísť do školy len vo svojom školskom obvode, ale mohli si vybrať aj vzdialenjšiu školu. Okrem toho, metódy vzdelávania neboli striktne predpísané úradníkmi. Kvalita vzdelávania vzrástla. Ale vzrástli aj rozdiely medzi jednotlivými školami. Nekvalitné školy strácali študentov a s nimi aj peniaze.

Fínsko má minimum súkromných škôl a školstvo je postavené na vynikajúcej kvalite pedagógov. Dostať sa na pedagogickú fakultu je extrémne náročné a dostanú sa na ňu len tí najlepší uchádzači. Učiteľ má vo Fínsku vysoký spoločenský rešpekt, napriek tomu, že táto profesia nepatrí medzi najlepšie platené. Vo fínskej škole majú pedagogických asistentov a tí pomáhajú slabším žiakom zvládnuť učivo od úplného začiatku. Takýmto spôsobom vyrovnávajú šance slabších a lepší žiaci tak nemusia spomaľovať v učive. Kvalita škôl sa veľmi nelíši, v každej dostane žiak vynikajúcich učiteľov a dobré vzdelávanie.

Dokumentárny film je tu na stránke NRK Skole. Skúšal som nájsť spôsob, ako toto video stiahnuť a vložiť doňho slovenské titulky, ale nepodarilo sa mi to.

Prvá vláda socialistického premiéra Jensa Stoltenberga pripravila aj zaujímavý dokument s názvom Jazyk otvára dvere. Je to stratégia posilnenia vyučovania cudzích jazykov v základnom stupni vzdelávania. Pridávam link, možno to bude pre niektorých čitateľov zaujímavé  a dajú si to preložiť z nórčiny.

Žijeme v  medzinárodnej dobe, v ére medzinárodného biznisu, v časoch, keď sa globálna výroba presúva do najlacnejších kútov sveta a kde západný svet stavia svoju ekonomiku na inováciách a technológiách, ktoré prinášajú udržateľné a vynikajúco platené pracovné miesta.

Slovenský minister školstva úvahami o neskoršom začiatku vyučovania angličtiny znevýhodňuje budúce generácie na medzinárodnom trhu práce a bráni tak aj krajine, Slovensku, dosiahnuť úspech.

Mimochodom, zatiaľ čo strácame čas tým, že uvažujeme nad spiatočníckymi riešeniami ohľadne angličtiny, niekde sa už do škôl dostáva mandarínska čínština ako jeden z voliteľných cudzích jazykov. Crazy, right?