Nástupca bývalého bossa Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Mariána Kollára a jeho poslušný žiak a nohsled Peter Visolajský zrejme nechce v ničom zaostať za svojím guru. Odkazuje, že „pokiaľ by Asociácia nemocníc Slovenska (ANS) chcela stopnúť výpoveďami vybojovaný zákon o nárokoch lekárov na mzdu, naruší sociálny zmier“.

Zdá sa, že vydieranie a ohrozovanie zdravia obyvateľstva, ešte neskončilo. Hromadné výpovede lekárov pod taktovkou LOZ nastolili vlani na jeseň obzvlášť závažný precedens, ktorým sa teraz pri každej, legitímnej i nelegitímnej, príležitosti zrejme budú odborári oháňať a snažiť sa držať v napätí nielen vládu či vedenia nemocníc, ale predovšetkým  pacientov. Stačí totiž, aby sa Visolajskému a jeho suite niečo nepáčilo, mocná hrozba porušenia sociálneho zmieru je vždy poruke. Je pritom tragické i úsmevné zároveň hovoriť v tomto prípade o sociálnom zmieri. Pravda je taká, že vzťah medzi lekármi pod vplyvom LOZ, ich zamestnávateľmi i vedením rezortu zdravotníctva možno nazvať skôr studenou vojnou než akýmsi zmierom. Je teda len otázkou času a okolností, ako dlho toto prímerie vydrží.

Trápne na týchto najnovších Visolajského vyhrážkach je znovu pre LOZ tak typické zdôrazňovanie, že za prípadné ohrozenie zdravotnej starostlivosti je zodpovedný, ako ostatne vždy, niekto iný. Napriek tomu, že hrozby vychádzajú z úst predstaviteľov LOZ-u a aj samotné činy v podobe štrajkov či výpovedí vždy vedie táto mimoriadne silná odborová organizácia, ovládajúca v súčasnosti prostredníctvom Mariána Kollára i Slovenskú lekársku komoru (SLK), kandidátom na vinníka sa tentokrát stáva ANS.

Lekári sú kvôli už tretiemu zvyšovaniu platov za pol roka opäť ochotní dávať výpovede

O čo sa vlastne jedná? Neefektívne fungujúce a extenzívne plytvajúce nezreformované zdravotníctvo nemá dostatok likvidity na platy, ktoré vlani „s nožom na krku“ lekárom prisľúbila vláda. O svoje sa prihlásili aj sestry, ktorých platový zákon je aj vďaka SLK dočasne pozastavený a je jasné, že keď nie je možné splniť ich platové požiadavky, nie je veľmi z čoho kryť ani júlové zvyšovanie platov lekárov.

V nemocniciach preto prebiehala v týchto dňoch podpisová kampaň, v ktorej sa lekári pridávali k Deklarácii o podpore naplnenia Memoranda. Žiadajú v nej Vládu SR, aby „zabezpečila naplnenie Memoranda uzatvoreného medzi Vládou SR a LOZ-om NAJMÄ tým, že zabezpečí prijatie dohodnutej legislatívnej garancie tretieho navýšenia platov do zákona a doplnenie pracovných zmlúv lekárov o garantované tretie navýšenie“ s odôvodnením „aby sa situácia v zdravotníctve koncom minulého roka 2011 spôsobená odmietaním dialógu o oprávnených požiadavkách lekárov nikdy neopakovala“. Ako vidno, touto výhražnou rétorikou dáva LOZ najavo pripravenosť situáciu z vlaňajška zopakovať, ak nebudú splnené jeho požiadavky.

Lekár ďalej podpisom tohto dokumentu deklaruje, že „má na zreteli, že slovenský pacient si zaslúži lekára, ktorý bude plne schopný vnímať jeho chorobu a liečiť ho“. Takáto formulácia musí nutne evokovať pocit, že vnímanie choroby pacienta je priamo závislé od výšky platu lekára a vytvára podozrenie, že ak k tretiemu navýšeniu platov nedôjde, toto vnímanie optimálne nebude. Zrejme by, ale bolo nespravodlivé, považovať lekára za schopného vnímať chorobu len pod podmienkou dostatočne vysokého platu, lebo formulácia ďalej pokračuje odhodlaním signatára Deklarácie „plne podporovať LOZ v jeho snahe za dodržiavanie práv zamestnancov zakotvených v Zákonníku práce, najmä práva na riadny odpočinok a dodržiavanie maximálneho týždenného pracovného času“.

Lekári vedome ignorujú dodržiavanie Zákonníka práce, za ktoré vlani bojovali

Lekár tým chce povedať, že má právo na oddych po nočnej službe a na to, aby v danom týždni jeho pracovný čas neprekročil stanovený počet hodín. Peter Visolajský dokonca tvrdí, že „lekári často liečia a operujú pacientov aj po 72 hodinách služby“. Treba pripustiť, že ak to nie je od nového odborárskeho baróna milá metafora, je to naozaj nehoráznosť, ktorá potenciálne ohrozuje bezpečnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti. Aby však bolo v tejto veci úplné jasno, treba poukázať aj na druhú stranu mince. Manažmenty nemocníc požiadavky Zákonníka práce formulované v Memorande v svojich inštitúciách zaviedli a umožnili lekárom po službe odísť domov. Prax je však taká, že mnohí lekári napriek tomu ostávajú aj po 24 hodinách nasledujúci deň v práci a to nielen preto, že by si to vyžadovala personálna situácia na oddelení.

Cieľom teda nie je oddych, ktorý Zákonník práce predpokladá, ale kumulácia hodín a dní náhradného voľna a tým vlastne predlžovanie dovolenky. Čo je na tom zlé, mohla by znieť otázka. Vlastne nič, až na to, že jednak po službe ostáva v práci unavený lekár nepodávajúci optimálny výkon a náchylný robiť chyby a jednak takýmto konaním vedome prekračuje maximálny týždenný pracovný čas. Čo to znamená? Mnohí lekári z vlastnej vôle vedome porušujú Zákonník práce, dodržiavanie ktorého bolo vlani na jeseň jednou z kľúčových požiadaviek LOZ-u.

To svedčí o tom, že zásadovosť LOZ-u a lekárov, ktorých združenie až magicky ovplyvňuje, nie je absolútna a je možné ju flexibilne prispôsobiť podľa toho, ako sa im to práve hodí. Dobrovoľné nedodržiavanie Zákonníka práce je tak dôkazom, že tento bod vlaňajších požiadaviek nebol myslený až tak vážne. Vo svetle vyjadrenia šéf-odborára Visolajského, že „lekári sú pripravení za svoje práva opäť bojovať“, ak sa im od júla nezvýši plat, potom naberá jasnejšie kontúry pravý a jediný motív jesenných výpovedí – peniaze. A pri takmer žiadnych povinnostiach, ktorých splnenie by LOZ-u vyplývalo z Memoranda, možno celkom pokojne dodať, že za žiadnu protihodnotu. Vypracovanie návrhu protikorupčných opatrení a kódexu vzťahu lekára k pacientovi boli jedinými takýmito povinnosťami a podoba a rozsah, v akom ich LOZ na poslednú chvíľu predložilo, dávajú tušiť, že etika zdravotníckej praxe určite nie je pre LOZ prioritou.

Štyri požiadavky LOZ-u Vláda SR pod nátlakom splnila. Zastavila transformáciu nemocníc, zaviazala vedenia nemocníc k dodržiavaniu Zákonníka práce, garantovala lekárom vyššie platy a v kapitole MZ SR nechala rezervu 50 miliónov Eur na financovanie nákladov rezortu. Teraz, keď je problematická posledná fáza zvyšovania platov, lekárske odbory, napriek tomu, že pre zlepšenie fungovania rezortu neurobili zhola nič, skôr naopak, znovu hrozia odpieraním zdravotnej starostlivosti. Je namieste otázka, dokedy sa pred niekoľkými ľuďmi, ktorých výhodou je strategický charakter ich profesie, bude triasť nielen vláda, ale aj pacienti, ktorými sú potenciálne všetci obyvatelia Slovenska.

MUDr. Branislav Sepeši, radiačný onkológ a predseda OZ Fórum nezávislých názorov (www.fnn.sk, www.facebook.com/chcemelepsiefungujuce zdravotnictvo). V súčasnosti pracuje na Onkologickej klinike SZU v Rooseveltovej nemocnici v Banskej Bystrici.