Morálnosť rôznych reklám či kampaní je často viac ako diskutabilná. V kampani "Právo na život" však ide o niečo viac ako len zahodenú Fidorku, vypílený vianočný stromček, či kečup na tvári. Zobraziť totiž detail mŕtveho 11 týždňového plodu človeka na veľkoplošných bilboardoch, akokoľvek je zámer takéhoto konania šľachetný, je prinajmenšom diskutabilné.
Najväčšiu výhradu pritom možno mať najmä k citlivosti, lokalizácii a dostupnosti tejto reklamy. Zobrazovať mŕtvolu plodu človeka na verejných miestach dostupných pre deti a mládež a argumentovať pri tom tým, že "viac ako na pocitoch detí nám záleží na životoch detí" je totiž s najväčšou pravdepodobnosťou pomýlené.
Iste, svet nie je čiernobiely a o tejto akokoľvek háklivej téme diskutovať treba, avšak takáto diskusia určite viac patrí do rodiny, gynekologických ambulancií, na etickú a sexuálnu výchovu do škôl, na odborné alebo filozofické fóra na internete, či dokonca na ústavné súdy. Nie však na ulicu, kde sa táto diskusia môže dotknúť (a ona sa dotýka) aj tých, ku ktorým vôbec nepatrí - k našim deťom. Pokiaľ sa mýlim, tak nech mi tvorcovia tejto kampane vysvetlia, čo mám odpovedať trojročnému dieťaťu, ktoré sa ma opýta: "Čo to je v tej rúčke"?
Odpoveď typu: "Deti sú dnes vystavené obrázkom násilia na mnohých miestach..." posúva svojou zvrátenosťou argumentáciu jej tvorcov k tým, proti ktorým sa touto kampaňou údajne snažia vystupovať...
Prvá odpoveď na otázku môjho blogu od relevantnej verejnej inštitúcie
(Aktualizované 12. 9. 2007)
Po niekoľkých podnetoch proti kampani "Právo na život" a veľkej spoločenskej diskusii, ktorú táto kampaň priniesla, prichádza prvá odpoveď na otázku môjho blogu aj od relevantnej verejnej inštitúcie.
Arbitrážna komisia Rady pre reklamu rozhodla, že kampaň „Právo na život" nie je v súlade s Etickým kódexom! K tomuto názoru dospela posúdením primeranosti a etickosti kampane s tým, „že kampaň nebola pripravená s pocitom zodpovednosti voči všetkým skupinám, ktoré priamo zasahuje a nie je ani v súlade s reklamným Kódexom".
Foto: Autor
