Hoci adeptov na zahraničnopolitickú blamáž roka by nesporne mohlo byť viacero, jedna udalosť predsa len prevyšuje ostatné. 24. máj 2014, teda voľby do Európskeho parlamentu (EP), sa nezmazateľne vpísali do európskej histórie. Bohužiaľ, nie tak, ako by si mnohí Slováci priali. Len 576 437 zo 4 414 433 oprávnených voličov, t. j. 13,05 % (zdroj dát), si v tento deň našlo cestu, aby rozhodli, kto bude najbližších 5 rokov zastupovať Slovensko v jedinom priamo volenom orgáne Európskej únie. Hoci aj doposiaľ bolo Slovensko rekordmanom vo „volebnej neúčasti“ (účasťou 16,96 % z 13. júna 2004), ale že dokážeme prekonať aj vlastný smutný rekord, to už nie je len hanba, ale aj silný dôvod na zamyslenie.
Niekomu to očividne vyhovuje
V slušných krajinách toto zamyslenie nielen prichádza okamžite, ale okrem pomenovania zodpovedných sa tiež bezodkladne navrhujú riešenia, ktoré by podobnému problému do budúcnosti aspoň sčasti predišli. Na Slovensku ani náznak, veď prečo by aj. Ľahšie je povedať si - „Naši sedia tam, kde majú, a napokon, koho už len zaujímajú nejaké voľby do Európskeho parlamentu?“. Toto si pravdepodobne povedal aj Robert Kaliňák, ktorý napriek tomu, že NR SR práve v tomto období schvaľovala novú volebnú legislatívu z dielne jeho ministerstva, ani náznakom neskúsil zmeniť podstatu samotného systému voľby, či faktorov, ktoré ich bezprostredne ovplyvňujú.
Čo mohlo byť inak?
Jedným z týchto faktorov je nepochybne termín samotných volieb. A tu dochádza k obrovskému zlyhaniu vtedajšieho predsedu NR SR Pavla Pašku, ktorý premárnil unikátnu príležitosť spojiť druhé kolo prezidentských volieb práve s voľbami do EP. Neexistuje žiadny racionálny argument, prečo to neurobil, s výnimkou politického kalkulu. Sumu niekoľkých miliónov, ktoré sme okrem ušetrenej zahraničnej blamáže mohli takto rozdeliť napr. na chátrajúce nemocnice či školy, nám už bohužiaľ nik nevráti.
Samozrejme, politická, či dokonca materiálna zodpovednosť vyvodená v tejto veci je dnes už chiméra, ale diskusiu, ako podobným problémom do budúcna predísť, nemožno za žiadnych okolností zastaviť.
Riešenie existuje, na papieri určite
Prvý, a bohužiaľ aj posledný, kto takúto diskusiu otvoril, je predseda strany Sloboda a Solidarita Richard Sulík, ktorý nevyhnutné zmeny stručne, jasne a výstižne pomenoval vo svojom blogu. Úplne sa s nimi stotožňujem, pričom len dopĺňam, že pokiaľ ide o zlúčenie prezidentských volieb a volieb do EP, tak pokiaľ sa niečo vážne nestane so samotným prezidentom, či jeho úradom, nebude potrebná ani zmena ústavy - súčasný prezident skladal sľub až 15. júna 2014, t. j. 3 týždne po voľbách do EP (a je tu predpoklad, že tie ďalšie v roku 2019 budú ešte skôr). Tiež dopĺňam, že Richardom Sulíkom navrhnutý mechanizmus volieb do EP som vo svojom blogu spracoval už začiatkom roku 2011 a na diskusiu je už len otázka kandidátky nezávislých poslancov, ktorú plne podporujem spolu so stranou SaS. Ďalším zaujímavým nápadom je možnosť prideľovania viac ako 2 preferenčných krúžkov (za zváženie stojí zjednotenie s voľbami do NR SR, a teda prideľovanie 4 krúžkov).
A načo to všetko?
Dovolím si s istotou tvrdiť, že navrhnuté zmeny nielen pomôžu predísť podobnej zahraničnopolitickej blamáži, akú Slovensko zažilo minulý rok, ušetria nemálo verejných financií, umožnia kandidovať suverénnym víťazom nedávnych komunálnych volieb – osobnostiam mimo stranícku kandidátku, čo by zásadne zmenilo charakter i zaujímavosť kampane, ale navyše upriamia želateľnú pozornosť aj na to, čo v čoraz väčšej miere ovplyvňuje každodenný život občanov Slovenska - politiky Európskej únie.
Zdá sa, že voľby nie sú zlučiteľné asi len na Slovensku (reakcia na spochybnenia návrhov ministrom vnútra Robertom Kaliňákom)
(Aktualizované 9. 1. 2015)
Predstavením návrhu zlúčiť voľby do Európskeho parlamentu a prezidentských volieb, resp. zmenou volebného dňa na piatok s možnosťou čerpať voľno, sa evidentne trafil klinec po hlavičke, keďže sa mu vo svojej reakcii pomerne široko venuje aj samotný minister vnútra Robert Kaliňák. Všade na svete sú voľby a referendá spojiteľné, len v našich podmienkach hľadáme dôvody prečo tak neurobiť a nie spôsoby ako to urobiť tak, aby sa jednak ušetrili verejné prostriedky a zároveň vyššou účasťou zvýšila legitimita volených zástupcov.
Minister tvrdí, že spojeniu volieb bráni rozdielny termín ich konania. Pokiaľ sa však prezidentovi Andrejovi Kiskovi nič vážne nestane, tak aj v rokoch 2019 a 2024 bude možné tieto voľby bezproblémov spojiť tak, ako sa to mohlo zrealizovať už v minulom roku. Návrh zákona, ktorý SaS predloží však samozrejme predpokladá aj možnú výnimku. Jeho súčasťou bude nepochybne aj zlúčenie komisií, čo bol ďalší z argumentov ministra Kaliňáka spochybňujúceho úspory a realizovateľnosť nášho návrhu. Prečo by občan nemohol od tej istej komisie dostať viaceré hlasovacie lístky? Jeden na voľbu prezidenta, ďalšie na voľbu poslancov EP. Navyše aj tu čoskoro predstavíme možnosť dôležitej inovácie prostredníctvom tzv. volebných kioskov, ktoré tento problém, rovnako ako problém s komisiou odbúra úplne. Finančná úspora následne nebude nijako spochybniteľná.
K skeptickému postoju ministra dávať za účasť vo voľbách, ktoré by sa organizovali miesto soboty v piatok, deň pracovného voľna vo forme pritiotázky "Čo by na to asi povedali súkromné firmy," je jasná odpoveď. Opýtajme sa ich. A teda či je pre nich jednoduchšie uvoľniť pár zamestnancov voliť, resp. poskytnúť im neskôr náhradné voľno ak si voľbu zrealizujú zavčas ráno, neskoro večer alebo elektronicky, keď to už na Slovensku konečne bude možné, alebo im ponecháme štátny sviatok Dňa ústavy SR, ktorý je len 3 dni po štátnom sviatku Výročia SNP. Vzhľadom na to, že značnú časť súčasných voličov tvoria najmä občania v dôchodkovom veku, či študenti, je odpoveď asi viac ako istá.
