Pri uvažovaní o spoločenskej zodpovednosti firiem som si spomenul na nedávnu reklamu J&T Banky, ktorá sa pýta: „Viete, čo je najhoršie na tom byť bohatým?“ Strohá odpoveď – „Absolútne nič.“ – ma síce nijak neobohatila, ale samotná otázka je veľmi zaujímavá.

V diskusii o možných odpovediach ma Eugen Jurzyca naviedol na Bibliu. V nej je Ježiš na jednom mieste k boháčom prísny: „Ľahšie je ťave prejsť uchom ihly, ako bohatému vojsť do kráľovstva nebeského.“ Na inom mieste však Ježiš „prijal s radosťou“ a „spasil“ boháča, ktorý ho pohostil a svoje bohatstvo ospravedlnil slovami: „Ajhľa, Pane, polovicu majetku dávam chudobným, a ak som niekoho oklamal v niečom, vraciam to štvornásobne.“

Hneď v ďalšej pasáži (Podobenstvo o hrivnách) Ježiš rozpráva príbeh o šľachticovi, ktorý odmeňuje tých obchodníkov, čo dokázali zhodnotiť zverený majetok a trestá toho, ktorý ho nezhodnotil. Podľa Biblie teda nemusí byť nič zlé na tom, ak je človek bohatý, pokiaľ neklame (nekradne) a pomáha chudobným.

Dvetisíc rokov po Kristovi si myslím, že nekradnúť a pomáhať chudobným je povinné minimum, zodpovednosť bohatých je však podstatne širšia. Existuje totiž mnoho verejných statkov, o ktoré sa dobre nedokáže postarať vláda ani trh. Medzi tie, kde je potreba pomoci viditeľnejšia, patrí napríklad vzdelávanie a šport detí a mládeže, podpora umenia, alebo ochrana životného prostredia.

Menej viditeľná je už ale potreba budovať sociálny kapitál a dôveru medzi ľuďmi, pestovať kvalitnú verejnú diskusiu, chrániť demokraciu napríklad pred populizmom, zvyšovať transparentnosť verejného života, alebo podporovať reformy. Navyše, merať efektívnosť investície do týchto statkov je veľmi ťažké. Výsledky sú totiž často neviditeľné, alebo nie je zrejmý ich súvis s danou investíciou. Všetky uvedené verejné statky sú napriek tomu kľúčové pre zlepšovanie kvality života a bez ich cielenej podpory spoločnosť bude zaostávať.

Chudobní, chorí a slabí nemajú dostatočné prostriedky na to, aby kompenzovali zlyhania vlády aj trhu. V úspešných spoločnostiach preto tieto zlyhania naprávajú najmä bohatí, zdraví a silní. Aj o tom je spoločenská zodpovednosť firiem a bohatých ľudí.

Peter Goliaš, INEKO