Ideme len do biznisov, ktorým rozumieme, tvrdí šéf finančnej skupiny Arca Capital Pavol Krúpa. Bývalý poisťovák, ktorý sa so svojou firmou tlačí medzi veľkých hráčov v brandži private equity. K záveru predvlaňajšieho roku spravovala Arca aktíva v hodnote jeden a pol miliardy slovenských korún. Po sérii transakcií kontroluje teraz päťmiliardový majetok.

Okrem Slovenska je aktívna v Česku a na Ukrajine. Na východe začala Arca pracovať na kontaktoch už pred rokmi. Zatiaľ čo iní Slováci sa tam teraz rozhliadajú, oni tam majú fabriky a financujú realitné projekty.

Majetok P. Krúpu, ktorý drží vyše štyri pätiny akcií Arcy, je viac ako tri miliardy korún. Ostatok akcií vlastní jeho dlhoročný priateľ a partner Peter Krištofovič.

Čo ste robili v čase kupónovej privatizácie, keď na ovládnutí investičných fondov vyrástla väčšina finančných skupín?

Bohužiaľ som spal. Keby som vedel, aký biznis za tým je, určite do toho idem. My s Petrom Krištofovičom sme vtedy ešte len končili vysokú školu. Prvý kapitál sme získavali sprostredkovaním finančných produktov. Provízie z predaja poistiek sme investovali do obchodov s akciami. Boli to malé obchody. Len sme sledovali iných, ako skupovali akcie pri sceľovaní fondov. A snažili sme sa pri tom tiež niečo zarobiť. Iba sme sa zviezli na dopyte tých, čo fondy naozaj ovládli.

Veľkosť Penty? Možno raz

Koľko sa na tom dalo zarobiť?

No, žil som si ako študent, ktorý má väčšie príjmy.

Pred piatimi rokmi ste sa ako finanční poradcovia pustili do mediálneho boja proti nebankovkám. Nebáli ste sa súdnych sporov s nimi?

O nekalostiach ich fungovania sme hovorili bez strachu. V médiách sme na to začali upozorňovať, keď sme si to dobre premysleli a mali právnu analýzu, čo nám môže protistrana spôsobiť.

Poškodeným klientom ste ponúkali poradenstvo v konkurzoch nebankoviek. Slušne ste na tom zarobili?

Nič sme na tom nezarobili. Poškodených klientov, čo sa nám ozvali, sme posunuli na právne kancelárie. Nám išlo len o vyčistenie trhu, aby mala väčší priestor ponuka serióznych produktov. Teda aj my sami.

    Pavol Krúpa (36) je absolvent fakulty podnikového manažmentu bratislavskej Ekonomickej univerzity. Podnikať začínal ako drobný obchodník s akciami a cez poradenskú firmu All Finance Services ponúkal poistky a podielové fondy. Neskôr založil finančnú skupinu Arca Capital. Tá investuje do realít, potravinárstva, informačných technológií, biotechnológií, strojárstva a energetiky. Majetok Arcy je zhruba 150 miliónov eur. Už pripravené nové projekty ho majú v priebehu najbližšieho roku zdvihnúť na zhruba štvrť miliardy eur. Minoritným spoluvlastníkom Arcy je Krúpov dlhoročný partner a priateľ Peter Krištofovič.

Čo rozhodlo o tom, že ste sa odhodlali vstúpiť do veľkých investícií?

Chcel som viac zhodnotiť svoje peniaze. Banky nás už poznali ako majiteľov veľkej firmy na sprostredkovanie poistiek či podielových fondov. Boli ochotné požičať nám na nové smerovanie private equity. Videli sme, že popri už etablovaných finančných skupinách môžeme vyrásť aj my. Získavaním menších a stredných podnikov.

Aké sú vaše vzťahy s inými veľkými investičnými skupinami? Konkurovali ste im už v súboji o nejaké firmy?

Korektné. Veľmi sa s nimi v súbojoch nestretávame, sú zameraní na väčšie transakcie. Naopak s niektorými máme spoločné projekty. Napríklad S Milanom Fiľom z Eco-Investu sme kupovali českého výrobcu transformátorov VČE Transformátory. A pracujeme aj na iných projektoch. Na Ukrajine zasa chceme spolupracovať s Pentou vo vodárenstve a odpadovom hospodárstve.

So Zoroslavom Kollárom, ktorý vlastní český Zetor, ste za pol miliardy korún kúpili trenčianskoteplické kúpele a plánovali ďalšie investície.

Medzitým sme odtiaľ vystúpili. Dnes kúpele ovláda spolu s inými spoluinvestormi len on. Dohodli sme sa, že projekt rozvoja podniku dokončí iba jeden z nás. My sme s Arcou pôvodne chceli ísť do kúpeľníctva, napokon sme rozhodnutie zmenili. Už to nepatrí medzi naše priority. V cestovnom ruchu sa orientujeme najmä na rekreačné strediská a hotelierstvo.

Robíte spoločné obchody s najvplyvnejšími mužmi slovenského biznisu. Ako ste sa k nim spočiatku dostávali?

Paradoxne veľmi ľahko. Trochu sme sa poznali z burzy, z čias, keď som tam pred rokmi robil prvé transakcie. Navyše nie sú to ľudia, okolo ktorých je nejaká bariéra nedostupnosti. Boli ochotní vypočuť si moje návrhy na spoločný biznis, aj keď výška môjho a ich kapitálu bola veľmi rozdielna.

Nie je Arca aj predĺžená ruka iných bohatých a vplyvných ľudí?

Do riadenia spoločne kupovaných firiem, samozrejme, hovoria aj naši partneri. Ale Arcu riadim len ja a moji manažéri.

Ste odkázaný na kontakty v politike? Bez tých sa zvyčajne veľký biznis robiť nedá.

No býva to tak. Ale naša záujmová oblasť menších a stredných podnikov nie je až tak ovplyvnená politikou. Ja nemám v slovenskej politike žiadnych kamarátov, s ktorými chodím na pivo a lobujem za svoje podnikateľské zámery.

Nikdy ste sa neboli na nejakom ministerstve porozprávať sa o nejakej vyhláške, zákone či pripravovanom tendri?

Nie. No boli aj také projekty, kde sme štátu chceli viac osvetliť naše zámery. Napríklad keď sme chceli kúpiť akcie českej Spolchemie od tamojšej štátnej konsolidačnej agentúry. Posielali sme ľudí za zodpovednými štátnymi úradníkmi, aby im približovali naše zámery. No napokon sme firmu nezískali.

Ale s niektorými bývalými politikmi kontakty máte. Ako ste sa dali dokopy s bývalým šéfom SDĽ Jozefom Migašom, ktorý vám radí s biznisom na Ukrajine?

Odporučil mi ho náš spoločný známy. My sme mali záujem o podnikanie na Ukrajine a on tam má, ako bývalý slovenský veľvyslanec, bohaté kontakty.

A čo obchod s bývalým českým premiérom Stanislavom Grossom, ktorý vám predal podiel v Moravii Energo? Ako ste sa k nemu dostali?

Predtým sme sa vôbec nepoznali. Ja som si len raz prezeral internet, čo je nové v biznise, a tam som našiel, že Stanislav Gross predáva tretinový balík akcií tejto energetickej firmy. Táto oblasť ma zaujíma, a tak som mu zavolal, či by sme sa vedeli dohodnúť na primeranej cene. Vedeli.

Zostávate s ním naďalej v kontakte a viete si s ním predstaviť nejaký ďalší biznis?

Sme v kontakte, komunikujeme a či spravíme ešte biznis, to ukáže doba. Iste si to viem predstaviť.

S kupovaním priemyselných podnikov ste začali len pred pár rokmi, ale ich počet dosť rýchlo narastá. Neprestrelili ste to tempo s priveľkým objemom naraz vložených zdrojov? Neobávajú sa vaše úverujúce banky?

Pravda je, že teraz sme vo fáze sejby. Dosť kupujeme. Ale máme za sebou aj nejaké zbery úrody, kde sa nám zdroje vrátili. Po úspešnej reštrukturalizácií sme nedávno predali českú strojársku firmu Czech Precision Forge. Potom, čo sme jej tržby strojnásobili na trištvrte miliardy českých korún. Veľa peňazí sme zarobili aj na jednoduchých burzových špekuláciách s akciami ČEZ a Unipetrolu.

Máte firmy zo strojárstva, energetiky, informačných technológií či výroby potravín. Angažujete sa v realitách. Nie je toho priveľa?

Ideme len do biznisov, ktorým rozumieme. Buď sedia kvalitní ľudia priamo v získaných firmách, alebo si ich kúpime z iných spoločností. Preplatíme ich alebo im dáme nové, lepšie vízie.

Ako sa rozhoduje o smerovaní Arcy?

Konečné áno pre veľkú investíciu ide odo mňa. Ale až keď získam dosť dobrých informácií a rád od mojich manažérov. Podľa mňa je najlepšie riadenie osvietený diktát.

Čo považujete za svoje strategické biznisy?

Reality. Priemyselnú výrobu, hlavne potravinárstvo. Viac sa zaujímame aj o informačné technológie a šírenie internetu cez našu českú firmu GiTy. K tomu pripájame aj náš český internetový obchod kasa.cz. Všetko to chceme rozširovať aj na iné stredoeurópske trhy, Ukrajinu a Balkán.

Nedávno ste kúpili českého výrobcu káv, minerálok a pečiva Marila Balírny a producenta škrobu Natura. Už máte slovenského výrobcu minerálok Aqua Group. Láka vás rast cien potravín?

Skôr chceme postupne skonsolidovať viacero firiem v strednej a východnej Európe do jedného veľkého celku a nájsť preň strategického investora.

Cez firmu Bio-Skin investujete do biotechnológií. Do vývoja kožných krytov pre plastickú chirurgiu ste vložili milión eur. Fakt sa dá na tom v našich podmienkach zarobiť? Alebo je to len imidžová záležitosť?

Nie. Biotechnológie vnímame ako ďalšiu strategickú oblasť podnikania. S českými vedcami, s ktorými pracujeme na projekte Bio-Skin, sme sa stretli na investičných seminároch Czech Invest a oslovilo nás to. V biotechnológiách nemôžeme konkurovať krajinám, ako sú USA, India či Francúzsko. Ale ten kryt je skutočne jedinečný a veríme v jeho úspech.

Prvé investície šli do vývoja. Budete kryt aj vyrábať?

Zatiaľ skôr len v laboratórnych podmienkach, v niekoľkých miestnostiach. Ale s rastom predaja pôjde hore aj výroba a budeme mu robiť aj silnejší marketing. V budúcnosti chceme na tom robiť miliardové obraty.

Máte viac takýchto netradičných firiem?

Jednu na vývoj počítačových hier. Prišli za nami kreatívni českí programátori a my sme k tomu pridali skúsenosti s obchodom. Už je o tie hry záujem z USA aj Ruska.

Investujete aj do strojárstva a energetiky. Na Ukrajine údajne chcete postaviť uholnú elektráreň za dve miliardy korún.

Sami to nepostavíme. Hľadáme väčšieho strategického partnera. Ale zároveň už rokujeme s nejakými ukrajinskými odberateľmi elektriny. V energetike chceme rozvíjať aj obnoviteľné zdroje na výrobu tepla či elektriny. Zaujíma nás biomasa a veterné elektrárne.

Nie je na Ukrajine problém s tým, ako je biznis prepletený s politikou?

Keď sme tam prišli, museli sme sa predstaviť aj miestnym regionálnym politikom. Tam sa nedá robiť biznis bez toho, aby politici vedeli, kto ste a čo chcete.

Ako sa vám to podarilo?

Nový investor je tam cudzí. Nikto ho nečaká s otvorenou náručou. Prináša peniaze, ale Ukrajinci to veľmi neoceňujú. Tvrdia: My ich máme tiež a oveľa viac. Veľké strojárske podniky, bane či železiarne sú len pre domácich investorov či bohatých Rusov. My sme ich oslovili tým, že prinášame nové služby, ktoré chýbajú. Preto tam teraz môžeme stavať logistické centrá či obytné zóny s rodinnými domami. Pri Kyjeve to bude 140 domov za vyše 30 miliónov eur. A dve logistické centrá za celkovo vyše sto miliónov eur. Krajina je pre nás zaujímavá, ale treba si tam nájsť serióznych partnerov, lebo vymožiteľnosť práva v obchodných sporoch tam nie je vysoká.

Máte už ukrajinských partnerov, na ktorých sa viete spoľahnúť?

S viacerými tamojšími podnikateľmi spolupracujeme pri výkupe pôdy. Ide aj o komunikáciu s miestnymi úradmi. Aby sa vám nestalo, že získate pôdu, ale odrazu na nej nemôžete stavať.

Dá sa na Ukrajine robiť biznis bez úplatkov?

Nechcem hovoriť hneď o úplatkoch, ale jednoducho už služby okolo biznisu sú tam oveľa drahšie ako na Slovensku. Napríklad právne kancelárie, ktoré si pýtajú za hodinu 800 dolárov. Využili sme služby jednej PR agentúry, ktorá za tri týždne práce zobrala 50-tisíc dolárov. Tam sa to berie tak: sme väčší trh, my vieme, že nás potrebuješ, tak si to zaplať.

A dá sa tam aj jednoduchšie zarobiť?

To zasa nie. Trebárs v realitách tam máme zhruba rovnakú mieru zisku ako na Slovensku. Lukratívnosť tej krajiny nie je vo vyššej miere zisku, ale v tom, že ten trh je nepomerne väčší.

Nedávno ste tam kúpili elektrotechnickú firmu CheZaRa, ktorá dodáva svoje komunikačné systémy pre ruské kozmické programy. Pustia vás domáci aj do takéhoto biznisu?

Využili sme situáciu, že tam boli dvaja rozhádaní spoluvlastníci, ktorí nevedeli komunikovať. Predstavili sme našu stratégiu ďalšieho rozvoja CheZaRy a oni nám podiely predali. Uvedomujeme si, že toto je strategický podnik s tri a pol tisícom zamestnancov. Hneď sme boli u ruských odberateľov, aby sa nepopretŕhali obchodné vzťahy.

Čo ak si reštrukturalizácia podniku vyžiada prepúšťanie?

Aby bola firma efektívna, budeme tam musieť prepúšťať. Nebojíme sa toho. Na druhej strane, v rozľahlom areáli CheZaRy chceme rozbehnúť nové priemyselné výroby. Trebárs s jednou českou nábytkárskou firmou rokujeme o tom, že by sme tam začali s produkciou nábytku.

Chystáte sa aj na ruský trh?

Určite áno. Naučíme sa robiť biznis na Ukrajine a potom pôjdeme aj tam. Môj sen je podnikať aj v Číne. Ale to tak o dvadsať rokov. Zatiaľ nás zaujíma napríklad Rumunsko a Srbsko. Už sme tam boli. Biznis je prepletený s politikou, takže nás dobre prijali. Aj pre zahraničnú politiku Slovenska k Srbsku. Už máme srbských kamarátov.

Finančné skupiny sú vnímané ako dravé firmy, čo idú tvrdo za svojím cieľom. Cítite sa tak?

Pri obhajovaní našich investícií áno. Máme silný právny tím. Ale zasa, ak je niekto priveľmi tvrdý vyjednávač, nespraví veľa dealov. Obchod je vždy aj o kompromisoch.

A čo váš záujem o popradského výrobcu káv Baliarne obchodu? Chcete ho ovládnuť cez minoritných akcionárov proti vôli majoritných. Testujete svoju silu?

Popradská firma ako silný slovenský predajca káv je pre nás veľmi zaujímavá. A v situácii, keď jedna časť akcionárov chce našu ponuku prijať a druhá nie, hľadáme dohodu s menšinovými vlastníkmi. A tam ani nie je štandardný majoritný akcionár. Iba riaditeľ s pätinovým podielom, čo cez stanovy ovláda firmu. My ju, v synergii s Marilou, môžeme posunúť ďalej, ako je dnes.

Dostávate sa do súdnych sporov?

Áno, mali sme nejaké. Keď reštrukturalizujete nejakú firmu, môžu sa nájsť aj historické spory, problematické kontrakty, ktoré sa inak ako na súde riešiť nedajú.

A čo história niektorých vašich firiem? Neobávali ste sa prebrať napríklad od Stanislava Grossa Moraviu Energo? Veď doteraz nevysvetlil, ako tie akcie získal.

Bolo to pre nás citlivé a zvažovali sme, ako by nás táto vec mohla ovplyvniť. Ale šli sme do toho. Kúpili sme tie akcie od ich reálneho vlastníka. Stanislava Grossa.

Vy ste sa ho na to nepýtali, ako ich získal?

Nie.

Vôbec vás to nezaujímalo?

Nie. Som biznismen. Išlo mi len o to, aby sme mali potvrdené, že to vlastníctvo je úplne v poriadku a nikým nenapadnuteľné.

Problematická sa zdá aj Marila. Išli ste do kúpy napriek tomu, že údajného spoluvlastníka Tomáša Pitru stále hľadá polícia za údajné daňové úniky.

S ním sme nikdy nerokovali. A ani nefiguroval medzi spoluvlastníkmi. Ani na žiadnych dokumentoch. Rozhodujúci spoluvlastník bol pri rokovaniach zakladateľ Marily Milan Šedivý.

Čo veľké chystáte?

Plánujeme postaviť veľký rekreačný areál na strednom Slovensku. Chceme pokračovať vo výstavbe ďalších rodinných domov i logistických centier na Ukrajine. A v Česku sa chystáme na dva nové energetické projekty. Kúpu teplárne a výstavbu elektrárne. Tieto veci stoja zhruba štyri a pol miliardy slovenských korún.

Môže raz Arca dosiahnuť veľkosť J&T či Penty?

Je to možné, že bude taká veľká. Ale aj oni budú o desať rokov niekde inde.

A že sa stane cieľom akvizície?

Už nás chceli prevziať dve svetové investičné banky. Aby sme im robili generálneho partnera pre východnú Európu. Lebo máme práve veľkosť, akú potrebujú. Penta či J&T sú pre nich už priveľké. Hneď sme ich neodmietli, sme s nimi vo vlažných rozhovoroch. Určite ale nechcem predať celú firmu. Možno ma láka spravovať investície takejto veľkej banky v našom regióne, ale tak, aby som mohol ďalej hovoriť do chodu Arcy.

Foto - Maňo Štrauch