Keď v roku 1993 na Slovensku investoval Schärdinger Milch, málokto tušil, že vtedajšia bratislavská mliekáreň Milex Slovakia a dnešná Rajo, a.s., Bratislava bude sedem rokov jediná mliekareň so zahraničným strategickým investorom.
Zatiaľ čo v okolitých štátoch postupne ovládli trh s mliekom zahraničné spoločnosti, na Slovensku dominovali domáci majitelia a rozdrobené vlastníctvo až do roku 2000.
Dovtedy bola najväčšou mliekarňou Rajo s desaťpercentným podielom na trhu. Každá mliekareň mala iného vlastníka, užšia spolupráca sa obmedzovala len na obchodné kontakty.
Už v čase rýchleho prieniku zahraničných investorov vznikla a.s. Milk holding ako spoločný podnik štyroch západoslovenských mliekarní, ktoré v tom čase neboli vo vlastníctve zahraničných investorov.
Ich spoločný pôvodný plán, spoločné vystupovanie mliekarní voči obchodným reťazcom, však nebol dosiahnutý a jednotlivé mliekarne nechceli špecializovať svoju výrobu.
Milk holding po necelých dvoch rokoch svoju činnosť ukončil a počet akvizícií nerušene narastal. Počas troch rokov nadobudli zahraniční vlastníci pod kontrolu približne 80 percent trhu s mliekom. Nového majiteľa získala väčšina mliekarní.
TREND odhaduje, že výška investícií do podielov v mliekarňach prevyšovala 2,5 mld. Sk. Väčšinu tejto sumy utŕžili prechádzajúci vlastníci. Podľa Rudolfa Petrovského zo spoločnosti Sole Slovakia, a.s., Bratislava zahraniční investori kupovali hlavne trh s mliekom.
Zmluvy medzi dodávateľmi mlieka a mliekarňami sa uzatvárajú najčastejšie na tri až päť rokov. Preto je výhodnejšie kupovať zabehnutú mliekareň. Tvrdenia R. Petrovského potvrdzuje reálny vývoj. Vstupom zahraničných investorov sa významne nezvýšil export mliečnych výrobkov. V sektore je však export silne závislý od dotácií a colnej politiky.
Ako sú karty rozdané
Na slovenskom trhu v súčasnosti dominuje spoločnosť Sole Slovakia s 18-percentným podielom na trhu. Aj keď vstúpila na trh ako jedna z posledných, spolu so štyrmi podnikmi získala lukratívne portfólio výrobkov.
Produkcia Sole zahŕňa výrobu syrov, masla, jogurtov, produkciu čerstvého a trvanlivého mlieka. Ostatné mliekarenské skupiny sa podstatne viac špecializujú.
Podiely mliekarní na trhu nakupovaného mlieka | |||
(odhad TRENDU, rok 2002) | |||
Investor | Krajina | Mliekarne | Trhový podiel (%) |
Sole | Taliansko | Mliekospol, a.s., Tamilk, a.s., Sole Slovakia, a.s. | 20,3 |
Meggle | Nemecko | Rajo, a.s. | 14,5 |
Bongrain | Francúzsko | Liptovská mliekareň, a.s., Milex Nové mesto nad Váhom, a.s., I. Wittmann a syn, s.r.o. | 14,5 |
Fromageries Bel | Francúzsko | Zempmilk, a.s., Tvrdošínska mliekareň, s.r.o. | 9,7 |
Lactoprot | Rakúsko | Prievidzská mliekareň, a.s., Milsy, a.s. | 7,7 |
Friesland | Holandsko | Friesland Slovensko, s.r.o., Laktis, a.s. Žilina | 7,7 |
Anime | Libanon | Milex Galanta, a.s. | 2,9 |
Parmalat | Taliansko | Euromilk, a.s. | 2,9 |
Danone | Francúzsko | Danone, s.r.o. | 1,5 |
Domáci spolu | 18,3 | ||
PRAMEŇ: údaje poskytnuté jednotlivými spoločnosťami, prepočet TRENDU |
Dlhé roky budované postavenie najväčšej samostatnej mliekarne Rajo jej stačí na približne 16-percentný podiel. Podnik sa zameriava najmä na výrobu trvanlivého mlieka, jogurtov a kyslomliečnych výrobkov. Zhruba rovnaký podiel na trhu má francúzsky Bongrain, ktorý sa orientuje hlavne na výrobu syrov rovnako ako štvrtý hráč Fromageries Bel.
O piatu a šiestu priečku sa delia rakúsky Lactoprot a holandský Friesland. Okrem podobnej značky Mille a Milli majú aj podobné portfólio výrobkov, ako je čerstvé mlieko, nátierkové maslo a jogurty. Lactoprot navyše v Milsy, a.s., vyrába parené syry. Menší Milex Galanta, a.s., produkuje syry najmä na export.
Inou cestou ako väčšina zahraničných spoločností sa rozhodla ísť nadnárodná spoločnosť Danone. Nekúpila žiadnu mliekareň, ale v Modranke pri Trnave postavila malý závod hlavne na výrobu jogurtov a kyslomliečnych výrobkov. Väčšinu výrobkov však Danone na slovenský trh dováža z Českej republiky, kde má podstatne väčšiu výrobnú kapacitu.
Zahraniční investori vstupovali na slovenský trh s mliekom v porovnaní s dneškom za pomerne priaznivých okolností. Väčšina mliekarní dosahovala zisky. Prebytky sa darilo pomocou dotácií exportovať.
V súčasnosti budú musieť strategickí investori siahnuť opäť hlbšie do vrecka. Okrem strát, ktoré vyplynú zo situácie na trhu v prvej polovici roka, sú to aj náklady na modernizácie.
Za prednosť prítomnosti zahraničného majiteľa vo firme označuje generálny riaditeľ Liptovskej mliekarne Ján Blcháč práve lepšie možnosti investovať aj v čase krízy. Len vlani to bolo vyše 45 mil. Sk.
Podobného názoru je aj generálny riaditeľ Raja Ján Johanes. Konštatuje, že vďaka Meggle a jeho predchodcom vzrástla technická, ale i riadiaca úroveň firmy. Celkové investície za desaťročie predstavujú 1,3 mld. Sk.
Dobrý čas na obchod
Väčšina mliekarní bola privatizovaná v kupónovej privatizácii. Postupom času sa v nich vykryštalizovali majoritní akcionári. Akcie kupovali často za zlomok ich nominálnej hodnoty. Zahraniční investori boli ochotní za ne platiť oveľa viac. Okrem výnimiek si na svoje prišli aj vlastníci menšinoví.
Ceny sa pri súbojoch o jednotlivé podniky vyšplhali do – na slovenské pomery – astronomických výšok. Kúpou majoritného balíka vo väčšine prípadov vznikla povinnosť povinnej ponuky. Ceny tu dosahovali v niektorých prípadoch násobky predchádzajúcich trhových cien.
Napríklad cena akcií Prievidzskej mliekarne, a.s., Prievidza stúpla zo 150 korún až na 4 060 Sk, akcie Zempmilku, a.s., Michalovce z približne 500 Sk na viac ako šesťnásobok.
Ceny nie sú známe za všetky akvizície, preto nie je možné určiť, kto investoval najviac. Podľa údajov z burzy zaplatil taliansky investor Sole len za Mliekospol, a.s., Nové Zámky okolo 270 mil. Sk.
O Mliekospol, druhú najväčšiu mliekareň, sa zaujímali všetky mliekarenské spoločnosti už vtedy prítomné na trhu. Bola to jedna z posledných voľných mliekarni na predaj. Podľa R. Petrovského boli v cene započítané aj iné náležitosti a reálna cena bola podstatne nižšia.
Na niekoľko sto miliónov vyšlo vybudovanie skupiny aj Bongrain. Len kúpa Liptovskej mliekarne stála 370 mil. Sk. Kúpna cena za ďalšie dve mliekarne nie je známa. Fromageries Bel kupoval akcie Zempmilku pri povinnej ponuke za 3,2-násobok nominálnej ceny. Celkovo Fromageries Bel zaplatil okolo 370 mil. Sk.
Rakúsky Lactoprot zaplatil za Prievidzskú mliekareň 61 mil. Sk. Prostredníctvom priamych obchodov na burze zaplatila Nutricia Dairy Slovakia za Laktis Žilina okolo 200 mil. Sk.
Potvrdením sily peňazí je fakt, že mliekarne, kde mali majoritný podiel priamo dodávatelia mlieka, tiež skončili v rukách nových vlastníkov. Predané boli Tamilk alebo Milex Nové Mesto nad Váhom.
Zámer o prepojenie s prvovýrobou, ktorý presadzovali už privatizačné projekty týchto firiem, sa rozplynul. Výnimkou je a.s. Senická mliekareň, ktorá naďalej zostáva vo vlastníctve dodávateľov mlieka.
Slovenská cesta
Podľa riaditeľa Senickej mliekarne Ferdinanda Hladkého prišlo niekoľko ponúk na kúpu. Mliekareň sa však rozhodla ísť vlastnou cestou, čo po určitom čase hodnotí pozitívne.
Problémy mliekarenského priemyslu sa podľa F. Hladkého týkajú aj mliekarní so zahraničným vlastníkom. Ten si môže dovoliť niektorý závod aj zatvoriť. Ako príklad uviedol prevádzkareň Sole Slovakia v Trnave, ktorá už slúži ako sklad, a nie na výroby mliečnych výrobkov.
Práve obavou pred podobným osudom odôvodňuje riaditeľ nerealizovaný vstup investora do Senickej mliekarne.
Okrem nej ostávajú naďalej v rukách domácich vlastníkov iba mliekarne v Leviciach, Humennom, Kežmarku, Rimavskej Sobote a Sabinove. Tieto mliekarne vlastnia ich manažéri, prípadne spriaznené osoby.
Iba Levické mliekarne patria do väčšieho kapitálového zoskupenia – skupiny United industries podnikateľa Eduarda Šeba. Táto zahŕňa viacero spoločností podnikajúcich v potravinárskom sektore.
Podľa R. Petrovského o zvyšné mliekarne už zahraniční investori stratili záujem. Mlieka je dostatok a investori, ktorí chceli prísť na trh, už na ňom sú. Musia sa podľa neho spoliehať na vlastné sily, ale aj nezávislé môžu prežiť v silnej konkurencií.
Zmeny nekončia
V priebehu troch rokov si zahraniční investori rozdelili trh. Nasledovať bude upratovanie v rámci nových zoskupení. Presadzovať sa bude špecializácia v skupine. Smer reštrukturalizácie naznačuje spoločnosť Sole Slovakia. Najprv taliansky investor nakúpil štyri mliekarne. Každá z nich vyrábala široké spektrum výrobkov.
Podľa R. Petrovského Sole Slovakia predpokladá do konca roka zlúčenie všetkých štyroch mliekarní skupiny do jednej spoločnosti. Každá z prevádzkarní sa bude špecializovať na jednu výrobu, napríklad v Krupine sa bude rozvíjať výroba syrov.
Aj J. Blcháč očakáva po vstupe Slovenska do EÚ fúzie mliekarní, čo však bude v prostredí prebytkov mlieka zložité. Prognózy o tom, že na Slovensku zostane len niekoľko mliekarní, sa pomaly napĺňajú. Podnikov bude síce menej, budú však zahŕňať niekoľko prevádzkarní.
Foto – Milan Illík