Pre začiatok uvedieme realitu: Vedci sú hodnotení podľa toho, koľko vydali vedeckých článkov, koľkokrát ich citovali, na koľkých konferenciách vystúpili. Dôvodom je nielen prestíž, ale aj finančné granty. Pre univerzitu sú publikačné výstupy jedným z hlavných kritérií hodnotenia, na základe ktorého im vláda prideľuje peniaze na ďalšiu výskumnú činnosť.
V renomovaných akademických kruhoch sa berie do úvahy dôležitý parameter – sú to počty citácií v databáze (odkazovanie kolegov na jeho vedeckú štúdiu), ale na mnohých menej významných pracoviskách je tlak hlavne na to, aby nejaká publikácia vôbec bola. Bez ohľadu na jej kvalitu.
Čo s vedeckou prácou plnou balastu?
Platí to aj o Slovensku. Ak sa vedcovi podarí publikovať svoju štúdiu u vydavateľa zo západu, považuje sa to za obrovský úspech, ktorým sa môže pochváliť aj kolegom. Má na to plné právo, ale len ak bola štúdia publikovaná v takzvaných peer-review časopisoch, ktoré dbajú na to, aby „paper“ prešiel dôkladnou recenziou a kontrolou, ktorá má odhaliť jej kvalitu. Publikované sú nakoniec len tie vedecké štúdie, ktoré sú prínosné, objavné a v ktorých sa neopakuje už kedysi publikovaný balast.
Pre menej kvalitných vedcov, ktorí ale potrebujú publikovať aj balasty, trh našiel alternatívu. Ide o na prvý pohľad renomované vedecké magazíny, ktoré ale vydávajú čokoľvek. V skutočnosti práce v týchto magazínoch neprechádzajú žiadnou oponentúrou a sú zverejnené v nezmenenej podobe.
Funguje to zvyčajne nasledovnou formou: doktorand alebo vedec dostane e-mail, v ktorom mu vedecký vydavateľ oznamuje, že si všimol jeho prácu a pokladá ju za skvelý materiál na publikovanie. Akademik sa samozrejme poteší, že niekto má záujem o jeho prácu a dá na publikovanie súhlas.
V pozadí týchto „predátorských magazínov“ sú obyčajní obchodníci, ktorí nemajú s vedou nič spoločné. Zarábajú na tom, že publikácie následne draho predávajú – buď online alebo v podobe zviazanej knihy. Tú si najčastejšie kúpi z hrdosti nielen autor, ale aj knižnica univerzity, v ktorej autor pracuje. Niektorí kšeftári si za takéto magazíny pýtajú od akademika peniaze hneď na začiatku, často ide o stovky dolárov/eur.
Popularita vedeckých magazínov rastie
Téme sa dlhodobo venuje profesor z University od Colorado Jeffrey Beall, ktorý sa snažil tieto magazíny zozbierať do prehľadnej databázy, v ktorej eviduje takmer 900 pochybných online publikácií. Medzi nimi sa vyskytuje napríklad aj magazín zo Slovenska - Slovakia Academic Publishing (SVAP). Na prvý pohľad sa javí neaktívne.
Portál SVAP-u má sídlo v Starom meste v Bratislave, ale na webe nie je uvedená detailnejšia adresa, nájsť fyzickú stopu je nemožné. „Snažíme sa zverejňovať kvalitné recenzované práce a umožňujeme otvorený prístup k výskumným magazínom,“ píše sa na webstránke, kde sú zverejnené aj e-mailové adresy. Vyskúšame ich, no prekvapenie sa nekoná. E-mailom sa nám nik neozval.
Zoznam pseudovedeckých magazínov sa snažili detailnejšie rozobrať fínski vedci Cenyu Shen a Bo-Christer Björk z Hanken School of Economics, ktorí svoje výsledky zverejnili pred vyše mesiacom v časopise BMG Medicine.
Ich bádanie prekvapilo, pretože sa im podarilo od roku 2010 do roku 2014 identifikovať viac ako 11-tisíc takýchto podvodných vedeckých magazínov (aktívnych je približne 8 000), ktorých popularita sa počas posledného obdobia mimoriadne zvýšila. Kým v roku 2010 bolo cez tieto vedecké kanály publikovaných 53-tisíc štúdií, minulý rok to bolo už 420-tisíc. Na porovnanie, v relevantnej databáze PubMed, ktorá obsahuje citácie a abstrakty biomedicínskych odborných článkov, je každoročne zverejnených 1,4 až dva milióny odborných publikácií.
Obchodníkom sa prevádzkovať takéto portály finančne oplatí - priemerná cena publikovanej štúdie sa pohybuje okolo 178 dolárov. Zvyčajne sú publikované do dvoch až troch mesiacov od prijatia štúdie od vedca, čo je čas, keď sa magazín tvári, že štúdiu kontroluje.
V prepočte si „predátorskí vydavatelia“ polepšili len minulý rok týmto biznisom o 75 miliónov dolárov. Renomované magazíny, ktoré zverejňujú štúdie poctivo, mali podľa fínskych vedcov v roku 2013 obrat okolo 244 miliónov dolárov.
Zaujímavé je, že za 8 000 funkčnými magazínmi stojí ani nie tisícka firiem, polovica z nich prevádzkuje najmenej sto podobných magazínov naraz.
Časopisy majú sídla predovšetkým v Ázii – až 27 percent ich sídiel bolo evidovaných v Indii, podobné percento malo neidentifikovateľnú adresu.
Vedci sa pozreli aj na autorov vedeckých štúdií a z takmer troch stoviek vybraných prác zistili, že zverejňovanie v pochybných materiálov je najpopulárnejšie u vedcov z Indie a Nigérie (osem percent) a USA (šesť percent).
Keď publikácie píše softvér
Niekedy sa nekvalitné štúdie nedopatrením dostanú aj do renomovaných magazínov. Začiatkom minulého roka vyplávalo na povrch, že vydavatelia Springer a Electrical and Electronic Engineers (IEEE) museli stiahnuť 120 vedeckých štúdií, ktoré boli zhlukom slov, vygenerovaných v počítači. Tieto štúdie sa dostali dokonca až na vedecké konferencie. O tom, že štúdie boli znáškou nezmyslov, v roku 2012 prišiel vedec Cyril Labbé z Joseph Fourier University v Grenoble.
Expert na počítače vtedy vyvinul softvér, ktorý dokáže identifikovať materiály, ktoré vznikli cez voľne dostupný softvér SCIgen. V roku 2005 ho vytvorila partia amerických študentov z MIT a dokázal generovať imitácie vedeckých článkov. Po zadaní niekoľkých kľúčových slov vytvoril program anglicky písaný text, ktorý na prvý pohľad vyzeral ako vedecká štúdia. Nechýbali ani grafy a tabuľky. Vety boli po gramatickej stránke na prvý pohľad v poriadku, ale nedávali zmysel.
Študenti tak chceli dokázať, že na vedecké fóra, ale aj do mnohých periodík sa dostávajú aj akési „blablabla“ publikácie. Tento program si žil svojím životom a do vyvinutia softvéru od C. Labbého nebola voči nezmyselným štúdiám účinnejšia zbraň ako tvrdá a poctivá kontrola odborníkov napríklad z renomovaných časopisov. Je preto len otázne, koľko vygenerovaného balastu sa aj predtým dostalo práve do podvodných magazínov, v ktorých účinná kontrola neexistuje už vôbec.
Istú predstavu do tejto problematiky vniesol pred pár mesiacmi lekár a akademik Mark Shrime. Do mailovej schránky mu denne prichádzali ponuky z pseudomagazínov, aby u nich publikoval svoju štúdiu. Samozrejme, za 500 dolárov. Keď jednu takúto ponuku dal do spamu, objavila sa ďalšia. Preto sa rozhodol, že to z recesie vyskúša.
Webstránka Randomtextgenerator.com, ktorá sa chváli tým, že dokáže vygenerovať "hlúpy text" pomohla s nezmyselnou štúdiou, ktorú nazval Cuckoo for Coco Puffs podľa názvu cereálií, ktoré majú na svojom obale hlavu vtáka. Štúdii dal sofistikovaný podtitul "Chirurgická a neoplastická úloha extraktu kakaa v raňajkových cereáliách"a poslal ju do takmer štyridsiatich magazínov. Aké bolo prekvapenie, keď sa mu ozvalo naspäť 17 z nich, ktoré ju akceptovali. Samozrejme štúdiu nikdy nepublikovali, pretože od autora žiadali peniaze. Zaujímavé bolo, že jeden vydavateľ označil tento zhluk slov za dielo, ktoré bolo "nové a inovatívne".
V roku 2005 napríklad podvodný magazín International Journal of Advanced Computer Technology zverejnil za 150 dolárov dokonca štúdiu pod názvom Get me off Your Fucking Mailing List (názov zrejme nemusíme prekladať, ale tu je dostupná), ktorá bola reakciou na to, že magazín bombardoval spamami akademického experta na počítače Petra Vamplewa z Federation University Australia. Súčasťou tohto diela boli aj grafy.
Vyhodiť si ma zo svojho mailing listu Zdroj: stanford.edu
Na sofistikovanejšie falošné vedecké diela naletia z času na čas aj média. Naposledy to bolo v prípade novinára Johna Bohannona, ktorý si s partiou kolegov napísal vlastnú štúdiu, tvrdiacu, že čokoláda urýchľuje chudnutie. Najal odborníkov aj dobrovoľníkov. Klamlivú štúdiu novinári zhltli aj s navijakom.
