Po rozdelení Československa sa akosi pozabudlo na to, že riadiace články výroby boli viac v Českej republike, a tak organizačná štruktúra umožňovala administratívne okrem iného aj vlastnícke práva k ochranným známkam získať pre vtedajšie n. p., š. p., VHJ a generálne riaditeľstvá.
Neváhali
České podniky neváhali a v rámci privatizácie prepísali množstvo ochranných známok na novovznikajúce subjekty. Tak sa ocitlo množstvo „československých“ ochranných známok budovaných niekoľko desaťročí generáciami našich rodičov vo vlastníctve českých firiem.
V súčasnosti už neprekáža, že ochranné známky letecká O. K., cestovková Čedok, napolitánková Tatranka, automobilová Tatra, paštétová Pionier a mnoho ďalších nepoužívajú aj slovenské spoločnosti, ale len české?
Slovenské spoločnosti, ktoré by mali prinajmenšom morálne právo takéto ochranné známky využívať, mali iné existenčné a privatizačné starosti. Slovenská legislatíva a kompetentné úrady neboli veľmi aktívne v snahe zachovať si toto duševné bohatstvo.
Neobjektívne
O to viac zaráža komentár [reportéra TRENDU] k rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR ohľadne ochrannej známky Kofola v závere roka 2004.
Bez náležitých podkladov a faktov neobjektívne ovplyvňuje nezainteresovaného čitateľa v prospech v tomto prípade žalobcu. Koľko mu za to zaplatili? Zosmiešňuje rozhodnutie Najvyššieho súdu SR a slovenských výrobcov vyhlasuje za plagiátorov.
Podľa vášho výkladu sú teda výrobcovia nápojov Pepsi-Cola, Virgin cola, RC cola tiež plagiátori nápoja Coca-Cola?
Na Slovensku sa za bývalého Československa predávalo na osobu viac kofoly ako v Čechách a myslím, že je to aj dnes. Nebolo sódovkárne, ktorá by tento nápoj nevyrábala.
Bola na to československá odborová norma, receptúra bola prístupná všetkým výrobcom. Chuť bola vyvinutá v rámci ČSSR ako náhrada za americký kolový nápoj a veľmi skoro sa stala v Československu obľúbená.
Keď by ste Čechovi alebo Slovákovi ležiacemu pri mori v Grécku, Karibiku alebo Indonézii priniesli ako jedlo rožok, treskový šalát a kofolu, priniesli by ste mu kus domoviny. Nikto iný by nevedel, o čom to celé je!
Národný nápoj
Myslím, že kofola je právom považovaná za náš národný nápoj, a preto by sme mali vyvinúť snahu, aby „pozostalí slovenskí výrobcovia“ nemuseli so sklonenou hlavou označovať svoje „vlajkové nápoje“ X-ofola, Kolča, Šofo-cola, Koffea, Kofa... Nie sú to náhodou kvalitné kofolové nápoje? Ochutnajte!
Názory Najvyššieho súdu SR o tom, že ochranná známka Kofola sa na Slovensku nachádza v inom historickom a legislatívnom prostredí ako bežné ochranné známky, že na trhu sa treba presadiť obchodnou konkurencieschopnosťou, a nie administratívnym privlastnením si ochrannej známky, sú nenormálne? Je však normálne, keď české firmy takticky a účelovo úspešne nachystali prevzatie „národnej známky Kofola“?
- Ako to bolo
- Najprv kofolu slovenskí výrobcovia vyrábali bez akejkoľvek reklamy a marketingovej podpory „majiteľa ochrannej známky“ n.p. Spofa, š.p., Galena
Po revolúcii: - Keď slovenskí výrobcovia investovali vlastné finančné prostriedky do propagácie Kofoly, stretli sa s nevôľou Galeny, a.s., Ivax
- Keď zistili, že zadarmo sa marketing robiť nedá, v rokoch 1990 – 2000 po nežnej revolúcii, keď mala slovenská Kofola problémy so zahraničnými a dovážanými nápojmi, snahy slovenských výrobcov podporili „poplatnými licenčnými zmluvami“, ktorých registrácia na Úrade priemyselného vlastníctva SR v Banskej Bystrici je doteraz pochybná
- Keď slovenskí výrobcovia žiadali rozdelenie ochrannej známky Kofola na slovenskú a českú a rozbeh jej plnej marketingovej stratégie, predali ju českej spoločnosti Santa, a.s. Táto spoločnosť musela vedieť, že nie je všetko „kóšer“, a aby nekúpili mačku vo vreci, začali boj so slovenskými výrobcami a premenovali sa na Kofola, a.s.
- Takto slovenskými licenčnými partnermi pripravený slovenský trh prevzali, licenčné zmluvy zrušili, prebrali výrobu kofoly pod vlastný marketingový systém a začali sa so slovenskými výrobcami, ktorí takýto postup neuznávali, súdiť.
Pred revolúciou:
Autor je konateľ spoločnosti COFFEA Drinks, s.r.o., Trnava.
Článok je krátený, vynechané sú invektívy voči reportérovi TRENDU, medzititulky TREND
