Slovenské drevárstvo a nábytkárstvo pred vyše desaťročím zasiahol poprivatizačný šok zo straty ruského trhu. Viaceré firmy z týchto proexportne orientovaných odvetví nedokázali uspieť v západnej Európe, a tak nastal prepad tržieb. A oba sektory vykazovali aj vysoké straty. No od prelomu milénia tržby drevárov a nábytkárov opäť rastú a od predvlaňajšieho roku si začínajú pripisovať aj prvé slušné zisky. Stúpa aj objem spracovaného dreva. Pred pätnástimi rokmi ho slovenské drevárske fabriky spotrebovali na výrobu stavebného dreva či nábytkárskych polotovarov vyše dva milióny kubíkov ročne. Teraz je to 4,5 milióna.
Niektorí schopnejší slovenskí drevári a nábytkári časom nabrali skúsenosti v cudzine a spracovanie dreva v krajine ešte viac zdynamizoval príchod veľkých zahraničných investorov. Drevárstvo posilnili rakúske firmy Kronospan a Doka, nemecký Rettenmeier či luxemburský Skipper. Skoro polovicu slovenského nábytku dnes vyrába švédsky Swedwood. Silné sú aj niektoré firmy v rukách Slovákov. V drevárstve banskobystrická Smrečina a v nábytkárstve topoľčiansky Decodom, lučenecký Ekoltech či hornonitrianske zoskupenie nábytkární W.K.Team.
Rast pokračuje
V roku 1999 boli tržby tuzemského drevárstva osem miliárd korún. Vlani sa zvýšili na 19,3 miliardy korún. Tržby nábytkárov sa za posledných sedem rokov vyšplhali z deviatich až na skoro 30 miliárd korún. I keď tento rast je nadhodnotený tým, že Štatistický úrad SR do nich započítava aj výkonnosť viacerých slovenských fabrík amerického výrobcu autosedačiek Johnson Controls. Bez neho skutočné tržby výrobcov nábytku z dreva do vlaňajška narástli na 18 miliárd korún.
- NEPREHLIADNITE:
- 113100>Kompletná ročenka TREND Top v priemysle 2007
- 12420>Najväčšie drevospracujúce, celulózové a papierenské podniky v SR
Tak drevári, ako aj nábytkári dosahujú dve tretiny svojich tržieb v zahraničí. No postupne im rastie odbyt aj na Slovensku. Po zdražení energií sa tu začína stavať viac drevených rodinných domov. Zadržia viacej tepla ako klasické murované domy a ľudia ušetria na spotrebe plynu či elektriny. Zatiaľ si síce tieto domy ukrajujú z výstavby nových domov len mizivých pár percent, ale v Rakúsku či Nemecku sa takto stavia vyše tretiny domov.
Domáci trh začína ponúkať viac možností aj pre nábytkárov. Slováci už vynakladajú na nábytok viac peňazí ako dakedy, a tak má o krajinu záujem aj viac nadnárodných predajcov. Dlho na Slovensku mala jedinú veľkopredajňu len švédska IKEA. V posledných rokoch ju nasledovali Europa Möbel, Kika či Asco.
Drevárom i nábytkárom sa zlepšujú aj hospodárske výsledky. Do roku 2003 si pripisovali len straty. V roku 2004 si prvý vyše stomiliónový čistý zisk pripísali drevári. A do vlaňajška ho zvýšili na 455 miliónov korún. Výrobcovia dreveného nábytku si prvý vyše 700-miliónový zisk po zdanení pripísali v predminulom roku a vlani ho ešte posunuli na skoro 1,1 miliardy korún. Hoci štatistický úrad naopak uvádza, že zisk nábytkárov vlani klesol z jednej miliardy na 400 miliónov korún. To je opäť ovplyvnené tým, že úrad do výsledkov započítava výrobcu autosedačiek Johnson Controls. A ten výsledky sektora skazil tým, že vlani sa prepadol do vyše 600-miliónovej straty.
V minulom roku spracovanie dreva poskočilo aj v investičnej aktivite. Drevári medziročne zvýšili svoje investície z 1,6 na 2,6 miliardy korún. A nábytkári z 1,8 na 2,7 miliardy korún. Nové investície aspoň v nábytkárňach zvýšili aj počet pracovníkov z 12 100 na 12 700 ľudí. V drevárstve došlo k poklesu z 9 800 na 9 400 pracovníkov.
Spracovaním dreva sa na Slovensku živí ešte oveľa viac ľudí. Tých 22-tisíc pracuje len vo väčších firmách s viac ako dvadsiatkou zamestnancov. Ďalších 30-tisíc podľa odhadov štatistického úradu produkuje drevárske výrobky a nábytok v menších firmách alebo sú to živnostníci. Táto masa ľudí výrazne posúva dopredu aj celkovú výkonnosť drevárstva i nábytkárstva. Tržby veľkých firiem síce dokopy vlani predstavovali vyše 37 miliárd korún. Ale živnostníci a malé firmy podľa odhadov štatistikov pridali ďalších zhruba 42 miliárd. Stolárska výroba nie je náročná na investície, takže sa do nej púšťa aj veľa malých podnikateľov.
Málo dreva
Ďalší rast drevárstva môžu limitovať obmedzené zásoby dreva v krajine. Tuzemskí lesníci vedia z lesov dodať na trh zhruba sedem milión kubíkov dreva ročne. A to sa drevárom v ich čoraz väčších fabrikách začína máliť. Niektorí investori, ktorí sa chystali prísť na Slovensko, od toho odstúpili pre nedostatok dreva. Nezakotvila tu fínska celulózka Myllykoski či rakúski piliari z firmy Binder Holz.
Voľakedy sa na Slovensko žiadne surové drevo nedovážalo. Vlani už slovenské celulózky doviezli z cudziny 400-tisíc kubíkov vlákninového dreva. Niektorí silní zahraniční investori začínajú uvažovať nad tým, že by na Slovensku založili vlastné plantáže rýchlorastúcich drevín a pripadne by tu rozbehli aj zber starého nábytku. Boj hlavne o menej kvalitné drevo využiteľné na výrobu papiera či drevotrieskových a drevovláknitých dosiek ešte zostruje boom budovania teplární a elektrární na biomasu. Tento nový biznis rozbehlo zdraženie plynu, lebo drevo je lacnejšie.
Boj sa vedie aj o kvalitnejšie drevo z ihličnatých stromov na výrobu nábytkárskych či stavebných dosiek. Krajina má na takéto drevo až zbytočne veľa píl. Naopak chýbajú píly na listnaté drevo. Väčšiu pílu má východoslovenská firma Beky Snina a Bukóza Hencovce. Ostatné skrachovali. Novú veľkú pílu na listnaté drevo za 750 miliónov korún chce na Slovensku časom rozbehnúť česká firma CE Wood. Dlhšie má o čosi také záujem aj nemecký Poll Meier. Zatiaľ však lesníci hľadajú slovenských odberateľov na listnaté piliarske drevo veľmi ťažko. Naopak, úplne najkvalitnejšie drevo na výrobu nábytkárskych dýh už z krajiny vyvážať netreba. Výrobu dýh totiž vlani obnovili španielski investori. Onte postavilo dyháreň pri Sobranciach a Lauroba pri Žiari nad Hronom.
Boj o drevo dvíha jeho ceny. Vlani stúpla priemerná cena surového dreva v SR o skoro 15 percent na 1 350 korún za kubík. Do leta tohto roku prekročila 1 600 korún. Hlad po dreve je taký veľký, že na zvyšovaní cien nič nezmenil ani fakt, že v posledných rokoch sú ťažby vyššie. Lesníci museli vlani i predvlani z lesov narýchlo vyťažiť aj pováľané drevo z veľkej veternej kalamity zo záveru roku 2004. Predvlani sa tak vyťažilo 10 miliónov kubíkov a vlani 8,5 milióna kubíkov dreva. Mimoriadne prebytky takmer v celom rozsahu kúpili slovenské celulózky a drevárske fabriky. Do cudziny sa vyviezlo v oboch rokoch len zhruba 1,5 milióna kubíkov.
Nadpriemerné ťažby sa nezastavujú ani tento rok. Kalamita z vetra je už síce spracovaná, ale v lesoch vzniká nové nebezpečenstvo. Smrekové lesy začína nebývalo atakovať podkôrny hmyz. Premnožil sa z plôch, kde ekologické združenia vydobyli, aby sa tam nespracovalo drevo z veternej kalamity. Lesníci teraz musia urýchlene vyťažovať aj okolité napadnuté porasty. Drevári tak môžu stále nakupovať viac smrekového dreva, ale pre budúcnosť je hmyz nebezpečný. Slovensko môže prísť o veľké časti smrekových lesov, ktoré sú pre široké využitie hospodársky najcennejšie.
Stará garda základom
Rast domáceho biznisu s drevom limituje aj menší záujem nových investorov. Západoeurópske a stredoeurópske trhy začínajú byť drevárskymi výrobkami nasýtené a nadnárodné koncerny sa začínajú viac zaujímať o Ukrajinu či Rusko. Tieto trhy majú rásť, preto by tam investori chceli mať fabriky.
V posledných dvoch rokoch na Slovensko mimo španielskych výrobcov dyhy prišlo len pár nábytkárskych firiem. Do Šurian prišiel investovať do výroby nábytkárskych polotovarov taliansky Saveplac. A v Želiezovciach buduje výrobnú základňu na sedacie súpravy nemecká Himolla.
Pokračuje úpadok niektorých firiem v rukách slovenských vlastníkov. Nie všetci majú dostatok zdrojov na modernizáciu výrob a nevedia ďalej konkurovať. Pred letom tohto roku navrhli konkurz na vlastnú firmu majitelia A.N.B. Žarnovica. U výrobcu preglejok tak stratilo prácu vyše 200 ľudí. S drevovýrobou skončila aj zvolenská Bučina. Celý svoj areál predala rakúskemu Kronospanu a jej slovenskí majitelia sa už venujú len výrobe energií z biomasy.
Budúcnosť drevárstva i nábytkárstva stojí na skôr etablovaných investoroch a úspešnejších slovenských firmách. Lídrom drevárstva je rakúsky výrobca drevotrieskových i drevovláknitých dosiek a plávajúcich podláh Kronospan. Jeho dve fabriky v Prešove a vo Zvolene dosahujú dokopy ročné tržby päť miliárd korún. Firma už dávnejšie zverejnila, že chce ďalej rásť. Ďalšie, 12-miliardové investície do existujúcich závodov mali ročné tržby Kronospanu dostať na 15 miliárd korún. Napokon sa tieto plány okresávajú. Kronospan žiadal od slovenskej vlády na rozširovanie závodov 3,5-miliardovú daňovú úľavu. Vládna ponuka znie len na 800 miliónov, a tak Kronospan ruší osemmiliardovú investíciu vo Zvolene a v hre je už iba štvormiliardová investícia v Prešove.
Nemecká vernosť
Ďalší ťahúň sú nemeckí piliari z firmy Rettenmeier, ktorí majú dve fabriky na šalovacie dielce pre stavebníctvo i nábytkárske polotovary v Liptovskom Hrádku a Polomke pri Brezne. Obe majú dokopy dvojmiliardové tržby. Začiatkom tohto roka Nemcov postihol rozsiahly požiar a úplne zničil ich pílu v Liptovskom Hrádku. Vôbec najväčšiu a najmodernejšiu v krajine. Investora to neodradilo. Nielen do obnovy pôvodnej výroby, ale aj do jej rozšírenia ide vložiť 800 miliónov korún. Objem slovenského spracovaného dreva chce zdvojnásobiť na jeden milión kubíkov.
Väčší investor je aj luxemburský Skipper. Neustále investuje do rozšírenia výroby. Vo svojich troch fabrikách v Oravskom Podzámku, Lozorne a Hurbanove vyrába stavebné nosníky, nábytkárske polotovary a preglejky. Ich tržby siahajú k miliarde korún. Zosilňuje sa aj rakúska Doka, ktorá do svojho banskobystrické závodu na výrobu šalovacích debnení pre stavebníctvo vkladá vyše polmiliardovú investíciu. Tržby dcéry sa zdvojnásobia na 1,5 miliardy korún. Spomedzi firiem s domácim kapitálom patrí k tým úspešnejším banskobystrická Smrečina Hofatex či veľkokrtíšska píla PRP.
Nábytkárstvu dominuje švédsky Swedwood – výrobná dcéra koncernu IKEA. Vo svojich závodoch v Trnave, Malackách a Závažnej Porube vlani vyrobil nábytok i menší objem drevotriesky za vyše osem miliárd korún. Tento rok spustil ďalšie dva nové závody. V Majcichove pri Trnave fabriku na zosadzovanie dyhy a v Krásne nad Kysucou novú pílu na ihličnaté drevo. Obe fabriky ho stáli po 200 miliónov korún. Jeho tržby prevýšia desať miliárd korún. V krajine vyrábajú nábytok aj ďalší zahraniční investori. Väčšie tržby v objeme jednej miliardy korún však dosahuje so svojou krupinskou fabrikou iba dánsky Lind Mobler.
Viacero veľkých nábytkární je v slovenských rukách. Topoľčiansky Decodom vlani dosiahol 1,7-miliardové tržby. A bude ešte silnejší. Koncom tohto roku otvorí v Topoľčanoch ďalší závod za 200 miliónov korún. Lučenecký Ekoltech sa vlani s tržbami dostal na 1,2 miliardy korún. Silné je aj zoskupenie W.K.Team s troma fabrikami v Blatnici, Topoľčanoch a Prievidzi. Vlani malo už skoro dvojmiliardové tržby. V Lučenci si rodinná firma Jackuliak postavila závod pre 160 zamestnancov. Nový závod pre vyše 200 ľudí má aj žilinský Fines. Predvlani mu stará fabrika vyhorela, ale zarobil na novú.
Ilustračné foto – Vlado Benko
