Takmer všetky peniaze, ktoré utŕžila drevárska firma Bučina Zvolen z predaja svojho majetku, putovali do splácania dlhov. Tým sa však reštrukturalizácia podniku nekončí. Pre firmy, ktoré v skupine ostali, hľadajú jej majitelia ďalších investorov.
Veľké upratovanie
Reštrukturalizácia Bučiny odhalila hodnotu skupiny. Najväčšia transakcia, predaj dekoratívnej drevotriesky, sa dokonca rozhodujúcou mierou podpísala pod minuloročným hospodárskym výsledkom firmy – stratou 487 mil. Sk. Majetok odišiel z Bučiny za cenu o 233 miliónov nižšiu, ako bola jeho účtovná hodnota. TRENDU to potvrdil finančný riaditeľ a člen Dozornej rady Bučiny Jozef Jánoš.
Dodáva, že nezanedbateľnou mierou sa pod červené čísla podpísala tvorba opravných položiek. Tie si vynútili jednak pohľadávky voči odberateľom divízie drevotriesky, ako aj ostatné pohľadávky neuhradené ku koncu minulého roka v celkovom objeme 173 mil. Sk. A do tretice dáva vinu za stratu pretrvávajúcej recesii v drevospracujúcom priemysle a posilňovaniu slovenskej koruny k euru.
Odišla pýcha
Kardinálne zmeny vo firmách Bučiny sa začali už od roku 2001. „Rozhodli sme sa predať všetok majetok, ktorý nesúvisí s našou hlavnou činnosťou, spracovaním listnatej guľatiny,“ spomína generálny riaditeľ Bučiny Peter Lispuch.
Výroba drevotrieskových dosiek na báze bukového dreva však do hlavnej činnosti patrila. Od predaja ju nezachránila ani polstoročná tradícia. „Vedeli sme, že bez zapojenia sa do nadnárodných štruktúr nemá táto výroba šancu obstáť na trhu,“ vysvetľuje P. Lispuch.
Divíziu dekoratívnej drevotriesky Bučina začiatkom minulého roka previedla na novozaloženú dcérsku firmy Bučina DDD, s.r.o., Zvolen. Na jeseň ju predala cyperskej spoločnosti Yiotarini Holdings Co. Limited, ktorá pokračuje v jej výrobe.
Cyperský investor má podľa informácií TRENDU blízko k nadnárodnej skupine Kronospan. Hoci konateľ Bučiny DDD Antonín Juříček TRENDU minulý rok toto prepojenie poprel a na tému vzťahu Kronospanu a zvolenskej firmy sa nechcel rozprávať ani konateľ prešovskej s.r.o. Kronospan Slovakia Dušan Šneider.
V Prešove je však od apríla tohto roka registrovaná s.r.o. Kronospan Zvolen. Podľa D. Šneidera bola založená na to, aby investovala v Zvolene a priniesla tam nové technológie. Zatiaľ však svoje plány nezačala realizovať.
Bučina okrem divízie drevovláknitej dosky predala aj dve menšie píly, obslužné dopravné, opravárenské, upratovacie a stravovacie služby. Takisto obchodnú sieť, ktorá bola nadviazaná na predaj výroby drevovláknitých dosák.
Po odchode majetku kleslo základné imanie Bučiny Zvolen o zhruba 40 percent na 785 mil. Sk. „Financie z predaja aktivít išli takmer výlučne na úhradu starých dlhov,“ hovorí P. Lispuch. Dnes visia na Bučine Zvolen úvery za menej ako štvrť miliardy korún.
Málo finálu
V skupine firiem ostalo pracovať vyše 600 ľudí. Materská Bučina, a.s., Zvolen ešte kontroluje stopercentné podiely v Bučine-Domeko a Bučine Zvolen a.s.. Bučina–Byty a Bučina-Real budú fungovať len do odpredaja zvyšku majetku, ktorý spravujú.
S.r.o. Bučina-Domeko sa venuje výrobe stoličiek, no hlavná činnosť drevárskej skupiny firiem je sústredená v Bučine Zvolen. Tá sa okrem spracovania listnatej guľatiny, výroby porezov hranolčekov, preglejky a podvalov pre železnice zaoberá aj výrobou a predajom energií. Vlastnú energetiku využíva jednak na pokrytie potrieb firiem pôsobiacich v jej areáli. Na jar a v lete dodáva teplo aj do Zvolena.
Výkonnosť Bučiny
(mld.Sk)
PRAMEŇ: Bučina, a.s., Zvolen
Bučina Zvolen spracúva ročne približne stotisíc štvorcových metrov guľatiny. Pretože jej kapacity sú orientované na listnaté drevo, ktorého je na Slovensku prebytok, nemá problém s jeho nákupom. Okolo 60 percent svojej ročnej potreby nakupuje od Lesov SR.
Porezanú listnatú guľatiny finalizuje na dyhárenské výrezy spoločnosť Euro Tranciati, s.r.o., ktorá v areáli Bučiny funguje od minulého roka. Majoritný podiel v nej kontroluje taliansky kapitál prostredníctvom nábytkárskej firmy Alter a talianskeho investičného fondu.
Bučina okrem porezanej guľatiny, ktorú dodáva spoločnosti Euro Tranciati, takmer celú svoju produkciu vyváža. Najviac do Česka, Maďarska, Nemecka a krajín Beneluxu. Väčšinou ide o polotovary určené na ďalšie spracovanie, keďže Bučina takmer vôbec nevyrába finálne produkty s vyššou pridanou hodnotou.
Preto do svojich prevádzkarní hľadá ďalších investorov. P. Lispuch tak nevylučuje, že Bučina sa bude ďalej deliť a v prípade záujmu predá odčlenené divízie záujemcom, ktorí budú mať záujem modernizovať výrobné linky. „Ak investorov nenájdeme, budeme rozvíjať fabriku z vlastných zdrojov,“ tvrdí nebojácne.
