Drobučkým mladým Vietnamkám Stredoeurópan ťažko uhádne vek. Keď sa na mňa jeden sobotný podvečer na starom hanojskom korze pri jazere Hoan Kiem usmiala, uklonila a opýtala, či si so mnou môže pohovoriť po anglicky, priviedla ma do rozpakov. Nuž povedala iba „sorry“, odcupkala o pár metrov ďalej a s tou istou otázkou sa obrátila na moju manželku. Tá sa smiala na štebotavom šesťročnom chlapcovi, ktorý šokoval výbornou angličtinou. Bez zakoktania vysvetľoval, čo dnes hrajú v starodávnom vietnamskom vodnom bábkovom divadle za ním a aké hviezdy vyjdú nad hlavami. Na otázku, kde sa tak naučil cudzí jazyk, pokrčil plecami: „Moja mamina ma učí, je učiteľka.“

Na oboch sme si spomenuli o týždeň, 1 200 kilometrov južnejšie v stánku s morskými plodmi na korze v meste Nha Trang. Usmievavá mladučká servírka si zapísala objednávku, zaniesla ju kuchárovi, vzápätí sa vrátila s dákym zošitom a poprosila, či si s nami môže trochu pohovoriť po anglicky. Je vraj stredoškoláčka, ráno má školu, cez obed jazykovku a večer si na štúdium privyrába ako servírka. Pod pazuchou mala učebnicu angličtiny a my sme ju mali preskúšať, či vyslovuje správne.

Východniarka Diana Vozárová, ktorá druhý rok zažívala Vietnam ako sprievodkyňa klientov cestovnej kancelárie Bubo, vraví, že to je bežné. Tamojší ľudia vedia, že bez jazykov to nejde, najmä ak chcú pracovať s cudzincami alebo odísť do sveta. Človek akýkoľvek úslužný, ale bez vzdelania a tréningu môže dopadnúť zle. Ak sa chce čašník s úsmevom ubezpečiť, že je in a všetko „no problem“, ale dobre nerozumie, že neraz prinesie, čo si hosť neobjednal. Príslovečná hrdosť Vietnamcovi nedovolí jazykový hendikep priznať a potom niektorí žijú v strese, kedy čo zasa popletú a kedy zlyhajú.

Tisícročný chrám literatúry

Učiteľ stavia prváčence v tmavomodrých sukienkach či nohaviciach a bielych košieľkach do radu, lebo vstúpia do hanojského Chrámu literatúry Van Mieu, najváženejšieho chrámového komplexu v meste, hlavnej konfuciánskej svätyne a miesta vzdelanosti. Postavili ho ešte v roku 1070 a o šesť rokov v ňom vznikla prvá vietnamská univerzita. Na treťom z piatich nádvorí je 96 kamenných stél na pamiatku prvých významných absolventov s ich životopismi a so zmienkami o tom, v čom uspeli.

Hoci podľa oficiálnych štatistík sú štyri pätiny občanov socialistického Vietnamu ateisti, študenti sa sem pravidelne chodia modliť, aby uspeli pri skúške, a tu, v slávnostných študentských uniformách pripomínajúcich americké, oslavujú ukončenie štúdia. V úcte je štúdium manažmentu, ekonómie, informačných technológií, strojárstva a trebárs aj odevných technológií.

Čítajte ďalej s predplatným TRENDU

Odomknite článok cez SMS za 1,90 € týždenne s automatickou obnovou.

Poslať SMS

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa