Potravinársky biznis bol jedným z mála, ktorým pandémia priala. Platí to napríklad o výrobcoch mäsa či mlieka a mliečnych výrobkov. Ľudia jesť musia, a preto viaceré firmy z tohto segmentu či segmenty ako také zaznamenali medziročný rast tržieb. So ziskmi to bolo rôznorodejšie, dôvod bol ten, že koncom vlaňajška začali výrazne rásť ceny vstupných surovín, obalov či energií.

Tržby rastú už päť rokov aj Tatranskej mliekarni z Kežmarku. Rast dopytu po produktoch firmy, ako aj snaha o posilnenie postavenia na trhu a rast exportu boli dôvody, prečo v uplynulých rokoch výrazne investovala do rozvoja. Počas pandémie si postavila v Kežmarku novú syráreň na výrobu syra s modrou plesňou za 15 miliónov eur.

Jej investičné aktivity nepoľavia ani v budúcnosti. Investície do plesňových syrov sú totiž vysoké a ich výroba je náročná na hygienu. Za novú syráreň, ktorú uviedla do ostrej prevádzky vlani, je Tatranská mliekareň nominovaná na cenu TREND Investor roka 2022. Spoločnosť je tretím najväčším producentom mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku.

Regionálni výrobcovia mlieka a chovatelia dojníc čelia pre nárasty cien vstupov vo výrobe kritickej situácii, v obci Selce v okrese Banská Bystrica chov dojníc pre nerentabilnú situáciu celkom rušia. Na štvrtkovej tlačovej konferencii na to upozornila Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK). Na snímke dojnice v Roľníckom družstve (RD) v obci Selce, okres Banská Bystrica vo štvrtok 16. júna 2022. FOTO TASR - Ján Krošlák
Neprehliadnite

Rebríčky 2021: Világi chce Európe dodávať mlieko do kávy. Dojnice budú na Slovensku iba v Zoo

Trojnásobná kapacita

Tatranská mliekareň spadá do skupiny Tami podnikateľa Mikuláša Bobáka. Okrem nej sem z oblasti potravinárstva patrí Agro Tami z Nitry a Syráreň Havran zo Senice. Produkcia skupiny zahŕňa takmer všetky kategórie mliečnych produktov vrátane mlieka, syrov, jogurtov, smotany, nátierok, acidofilného mlieka či masla.

V Kežmarku sa vyrábajú aj syry s bielou plesňou typu camambert a syry s modrou plesňou typu niva. Produkcia prvého typu, kam patrí Encián alebo Plesnivec, je v pôvodnom závode v Kežmarku asi dvanásť ton denne, na čo treba 90-tisíc litrov mlieka.

V pôvodnej fabrike sa pred koronakrízou vyrábali denne zhruba tri tony modrého syra. Tie predáva firma pod vlastnými značkami Tatranský Rival a Tatranská Niva či pod privátnymi značkami obchodných reťazcov doma aj v zahraničí.

„Po vlaňajšom spustení novej prevádzky je dnes kapacita výroby 75-tisíc litrov spracovaného mlieka denne, teda deväť ton syra s modrou plesňou,“ konštatuje pre TREND generálny riaditeľ Tatranskej mliekarne Ľubomír Valčuha. Ročne tak ich produkcia poskočí z tisíc zhruba na tritisíc ton.

Priestory, ktoré pôvodne v starej fabrike využívali na výrobu syrov typu niva, dnes rekonštruujú. Poslúžia ako zrecie sklady pre rôzne špeciality a pre syry typu camambert, s ktorých produkciou začala mliekareň v roku 1982.

Vyše polovice produkcie syrov firmy ide na export. Odberateľmi sú najmä Česko, Maďarsko a Poľsko, ako aj pobaltské krajiny. Dopyt po slovenských produktoch spod Tatier výrazne rastie, a to najmä vďaka nadnárodným obchodným sieťam, pre ktoré Tatranská mliekareň vyrába syry pre ich privátne značky. Výrobky sú podľa Ľ. Valčuhu štandardizované, teda nie špecializované podľa trhu odbytu.

Rýchla výstavba

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa